Maorské aj moderné
Diela Davida Trubridga patria už niekoľko rokov medzi magnety milánskeho Medzinárodného salónu nábytku. Mnohí obdivujú ich jednoduché línie. Aj prestížny taliansky výrobca Cappellini našiel v hojdacej pohovke Body Raft 2000 prvky estetiky svojej kolekcie. Naozaj, dá sa porovnať s líniami pohoviek Outline Series (2002) od Francúza Jeana Marie Massauda, Shadow (2002) od Christiana Ghiona či Orgone (1991) od Austrálčana Marca Newsona.
Dizajnér žijúci v malom mestečku v oblasti Hawke‘s Bay na novozélandskom Severnom ostrove – ktorá je svetoznáma, ale len v úzkom kruhu znalcov vína – sa zmluvou s Cappellinim z roku 2002 dostal medzi svetovú dizajnérsku elitu. Objekt z jaseňového dreva ohýbaného nad parou, ktorého remeselná virtuozita zdvihla jeho cenu vysoko nad priemernú úroveň aj v oblasti špičkového dizajnu (12 500 dolárov), upútal aj Philippa Starcka. Kúpil si dva kusy.
Pravda, u Cappelliniho sú Trubridgove diela raritou. Kmeňoví dizajnéri ako Marc Newson a bratia Ronan a Erwan Bouroullecovci zrealizovali pod touto značkou viac ako desať, Jasper Morrison viac ako tridsať svojich návrhov. Najväčším výrobcom Trubridgových modelov je britská firma WhiteFlax, ktorej majiteľka pochádza z Nového Zélandu.
Do dažďa aj pod luster
Najvýstižnejšie a najstručnejšie sa tento nábytok dá charakterizovať ako zvláštne všestranný. Vďaka odolným druhom dreva je vhodný na terasu aj do obývacej izby; v striedmo zariadenom interiéri môže byť hlavným akcentom, a, naopak, medzi bohatým eklektickým vybavením sa uplatní ako exotický prvok. Takmer každý kus je použiteľný viacerými spôsobmi. Napríklad Flip je síce primárne stoličkou, no keď sa obráti, je z neho dokonalý malý stôl. Spojením niekoľkých Flipov vznikne lavica a opäť obrátením jedného z nich sa objaví komfortná odkladacia plocha.
Vo svete je Trubridge pojmom, na Novom Zélande klasikom. Jeho nábytok inšpirovaný waka, čiže maorským kanoe, je napríklad vo vstupnom priestore novozélandského veľvyslanectva v Tokiu, Body Raft 2000 je zase vystavený v Te Papa Tongarewa, Národnom múzeu Nového Zélandu vo Wellingtone, kde sa o ňom hovorí ako o „vznikajúcej novozélandskej ikone“.
Je takmer neuveriteľné, že dizajnér žije v krajine iba o niečo viac ako dvadsať rokov a prvých tridsať rokov života prežil vo Veľkej Británii, kde aj študoval. Nebolo to však výtvarné umenie, ale lodné inžinierstvo.