Môj život v ružovom
„Vážená redakcia, sme 4-členná rodina, bývame v 2-izbovom panelovom byte a naskytla sa nám príležitosť odkúpiť s ním susediaci 1-izbový byt,“ napísala nám približne pred rokom naša čitateľka. „Rozhodli sme sa, že tieto byty spojíme, aby sme získali obytný priestor s rozlohou asi 110 m2. Uvítali by sme zopár nápadov, ako ho pekne a účelne prerobiť. Dominantou by mala byť denná miestnosť spojená s kuchyňou a radi by sme našim dvom dcérkam vytvorili dve detské izbičky.“
Slovo dalo slovo a vznikli návrhy, ktoré sme publikovali v rubrike Riešenie. Nápady sa našej čitateľke zapáčili natoľko, že oslovila ich autorku, architektku Annu Igriciovú, aby pripravila podrobný projekt rekonštrukcie. Znovuzrodenie zažil celý byt, my sa však sústredíme na detský svet.
Už samotný list čitateľky naznačoval, že detská izba pre dve malé princezné bude hrať v celej rekonštrukcii výnimočnú úlohu. „Čitateľka zdôrazňovala, že majú v úmysle dopriať deťom dostatok priestoru na hranie i na štúdium. Staršia dcéra začala chodiť do školy, mladšiu to onedlho čaká, jasné je, že ich aktivity sa pomaly presúvajú zo zeme na pracovný stôl. Preto sme začali práve odtiaľ,“ opisuje postup práce architektka. Už v štúdii pripravila dva návrhy riešenia detskej izby – investorka si vybrala jeden z nich a ten sa postupne dopracoval až do súčasnej podoby.
Pôvodný stav: 1 – predsieň, 2 – kuchyňa, 3 – jedáleň, 4 – kúpeľňa, 5 – spálňa, 6 – obývacia izba | Realizovaný variant: 1 – predsieň, 2 – kúpeľňa, 4 – pracovňa, 5 – detská izba, 6 – obývacia izba, 7 – jedáleň, 8 – spálňa, 9 – kúpeľňa |
Detský svet
„Detská izba je samostatný svet. Byt v byte. Ale jednoizbový,“ hovorí architektka. „Našťastie v ňom nemusíte riešiť kúpeľňu. Ale kuchynku občas áno, treba totiž rozmýšľať, kde nájdete miesto pre jej hračkársku verziu,“ dodáva s úsmevom. Pri navrhovaní detskej izby sa v zásade vychádza z dvoch možných prístupov. Prvý rešpektuje akési teritoriálne delenie. Dnes sa väčšinou nepoužíva, je náročnejší na svetelné podmienky a na priestor vôbec. Do úvahy prichádza predovšetkým v prípade, že sú súrodenci nerovnakého pohlavia a napríklad sa v budúcnosti počíta s predelením izby priečkou. Obvyklejšie i výhodnejšie je zónové členenie na dennú a nočnú časť. Denná sa ďalej delí na oddychovú a pracovnú.
Toto riešenie je vhodnejšie i z hľadiska psychohygieny – nočná zóna je vskutku odpočinková, pracovná, naopak, má nabádať k sústredeniu sa. Aj preto došlo oproti štúdii publikovanej v našom Riešení k posunu práve týmto druhým smerom. No a v podmienkach našich panelákov nemožno zabudnúť ani na dostatok odkladacích priestorov, ktoré nahrádzajú praktickú šatňu či komoru. Preto bolo treba – v tomto prípade bezpodmienečne – rozmýšľať i o priestrannej skrini. „Skriňa síce dispozíciu mierne narušuje, ale zase vytvára jasnú hranicu medzi oboma zónami,“ dopĺňa architektka.
Dve verzie riešenia detskej izby našu čitateľku zaujali natoľko, že sa rozhodla osloviť architektku aj na ďalšiu spoluprácu. Výsledok je síce iný, než pôvodná štúdia, to je však len doklad prirodzenej cesty k spokojnosti všetkých strán. |
Spájaj a panuj!
Priestranná izba vznikla pri rekonštrukcii vďaka spojeniu pôvodnej detskej izby a spálne rodičov. „I keď – úplne pôvodne to bola jedna spoločná izba,“ uvádza nás na pravú mieru domáca pani. „Byt bol pôvodne menší, dve izby nám nemohli stačiť, keď sa nám narodila prvá dcéra izbu sme predelili na dve menšie. V slepej stene sme vybúrali okno. Po zásahu architektky sa tak vlastne iba odstránila pridaná priečka. Celkom nám to padlo vhod, keďže v iných častiach bytu sa búralo a stavalo ostošesť,“ načrtáva rekonštrukčné peripetie majiteľka. Dnes tak majú dve malé slečny k dispozícii celých 20 m2 plochy, ktorá bohato spĺňa ich súčasné potreby. Vlastné ružové kráľovstvo. „Druhé, vybúrané okno nám prišlo vhod, miestnosť je oveľa svetlejšia. Aj preto sme si mohli dovoliť navrhnúť skriňu na celú výšku, vôbec netieni,“ opisuje architektka. Pri vstupe sme situovali postele, pracovnú časť pod okno – tu vznikla súvislá pracovná plocha úctyhodnej dĺžky. Rozhranie medzi výsostnými územiami oboch mladých dám môžu využívať spoločne – záleží na tom, čomu sa ktorá práve venuje. No a centrálna časť je zasvätená hrám.
Zákutia a plochy
„Deti majú rady zákutia, útulné miesta, kde sa môžu cítiť v bezpečí. Priveľmi otvorený priestor nevedia ovládať. Toto sa časom mení, deti rastú a ich vzťah k priestoru sa modifikuje. Dievčatá 7- a 5-ročné, však potrebujú svoj kútik,“ pridáva architektka psychologický aspekt navrhovania detského sveta. A ako vyzerajú jej slová zhmotnené v zariadení detskej izby? Poschodová posteľ v tvare L rozdeľuje miestnosť na dva takmer totožne vysoké priestory. Mladšia dcéra získala zákutie „na prízemí“, staršia obýva „terasu“. „Niekedy sa na hornú palubu zabúda. Vlastná lampička a polica, rovnako ako obrázky na stene pomáhajú vytvoriť aj na poschodí podobnú útulnú atmosféru ako v podpalubí,“ dopĺňa architektka. Aby sa však mladšia obyvateľka necítila až príliš stiesnene používa sa – dnes už bežne všade tam, kde to priestor dovolí – riešenie v tvare písmena L. Spodná posteľ sa dá navyše rozložiť a vznikne ďalšie ležovisko pre prípadného hosťa.
Nábytok na mieru, farby na želanie
„Nepochybujeme, že dnes je na trhu veľké množstvo detského nábytku rozličných tvarov, farieb i funkcií. Nám sa však páčila cesta, ktorou sa vydala architektka. Každý priestor je využitý, dokonca i stupienky posteľového schodiska,“ stojí si za svojim rozhodnutím majiteľka. „S našimi dcérkami sa zoznámila, pozná ich hračky, zvyky, vedela veľmi presne, koľko miesta ktorá potrebuje. Rozhodnutie nechať vyrobiť nábytok na mieru sa nám zdalo prirodzené. Zohnali sme šikovného stolára, drobné detaily – ako úchytky v tvare motýlikov – nám potom ponúkol on, zo svojej vlastnej ponuky. Ale myslím, že ladia s farebným riešením interiéru.“ Apropo, farby.
Naschvál sme si nechávali tému farieb až na koniec. Jednoducho sa nedajú prehliadnuť. Gýčovo ružová? Zabudnite. Navyše stačí pár minút s najmenšími obyvateľkami izbičky a niet pochýb, kto sa podpísal pod výber. „Bolo to rozhodnutie detí, ktoré som musela rešpektovať,“ potvrdzuje architektka. „Ale prečo im nevyhovieť, veď oni tu budú bývať! Nadvládu ružovej sme sa len snažili trošku oslabiť výberom doplnkovej žltej a brezovou dyhou nefarbených častí nábytku. Steny sú fialkové, ale farba je veľmi jemná a prirodzene dopĺňa ostatné.“ Domáca pani dopĺňa: „Keď z ružovej vyrastú, premaľujeme. Alebo len vymeníme lamino na skrinkách. Na farbu sa deti tešili najviac zo všetkého, nemohli sme im predsa odmietnuť!
Určité výhrady mala architektka len k podlahe – v jej návrhu bolo dekoratívne lino či liata podlaha, tu však rázne zakročil investor a zvolil praktické a cenovo dostupné riešenie – korok. Aspoň nie je nikomu ľúto podlahy ťažko skúšanej rozliatymi nápojmi z detskej párty či dostihmi na hojdacích koníkoch. Dvere detského kráľovstva sa za nami pomaly zatvárajú. Pôvodne sme chceli priblížiť aj výsledky spolupráce architektky a investorov v ďalších miestnostiach, ako však majitelia sami priznávajú – detská izba dostala prednosť. Aj v riešení, aj v investíciách. Takže azda nabudúce. Pozvanie máme sľúbené, nám sa však aspoň otvára možnosť prísť si o pár rokov overiť, ako detská izba dokázala rásť vedno so svojimi obyvateľkami.