Stoličku S 43 z roku 1931 mnohí považujú za najvýznamnejšiu inováciu v dizajne nábytku v 20. storočí. Prejavili sa v nej typické sklony jej autora, Holanďana Marta Stama, zájsť až na hranice možností redukcie.
{R1}
V dvadsiatych rokoch minulého storočia začali vo významnej umeleckej škole Bauhaus experimentovať s nábytkom s kovovou konštrukciou z rúrkových profilov. Stam, ktorý na škole dva roky prednášal ako hosť, pritom predstihol Marcela Breuera a Ludwiga Miesa van der Rohe, autorov ďalších ikonických príkladov tohto typu nábytku. Roku 1926 zhotovil prototyp z plynového potrubia – táto stolička (Thonet S 33) ešte nebola elastická, dokonale sa však hodila do funkcionalistickej architektúry. Stam ju použil v nasledujúcom roku v jednom z troch domov, ktoré navrhol na stuttgartskom sídlisku Weissenhof.
Vylepšená S 43 je vďaka pružnému rúrkovému rámu pohodlná aj bez čalúnenia – Breuer vystihol tento typ ako „sedenie na elastickom vzduchovom pilieri“. Thonet ju vyrába dodnes aj v pôvodnej verzii, teda s načierno lakovanou bukovou preglejkou, a popri nej aj v množstve ďalších variantov, dokonca s vysokokvalitnou kožou napa.
1931
1931
Pôvodná verzia nadčasovej stoličky S 43 s načierno lakovanou bukovou preglejkou. Tvarom rúrkovej konštrukcie, ktorá na zemi vytvára hranaté U, nahradil Mart Stam klasické zadné nohy stoličky a vytvoril dojem „levitačného“ sedenia.Od 287 €, Thonet Thonet
1931
Pôvodná verzia nadčasovej stoličky S 43 s načierno lakovanou bukovou preglejkou. Tvarom rúrkovej konštrukcie, ktorá na zemi vytvára hranaté U, nahradil Mart Stam klasické zadné nohy stoličky a vytvoril dojem „levitačného“ sedenia.Od 287 €, Thonet
Mart Stam
(1899 – 1986)
Striedavo žil v Holandsku a Nemecku, kde navrhol svoje najvýznamnejšie diela, najmä obytné budovy, a takisto vo Švajčiarsku. V 30. rokoch minulého storočia pracoval na urbanistických projektoch v ZSSR, na prelome 40. a 50. rokov bol rektorom na akadémiách v Nemecku – v Drážďanoch a Berlíne. Z oboch krajín odišiel z politických dôvodov. Z jeho diel spomeňme vilu Palička (1932) v známej pražskej štvrti Baba.
Mart Stam
(1899 – 1986)
Striedavo žil v Holandsku a Nemecku, kde navrhol svoje najvýznamnejšie diela, najmä obytné budovy, a takisto vo Švajčiarsku. V 30. rokoch minulého storočia pracoval na urbanistických projektoch v ZSSR, na prelome 40. a 50. rokov bol rektorom na akadémiách v Nemecku – v Drážďanoch a Berlíne. Z oboch krajín odišiel z politických dôvodov. Z jeho diel spomeňme vilu Palička (1932) v známej pražskej štvrti Baba. Archív redakcie
POKRAČOVATELIA
1969 2008
Francúzsky dizajnér Pascal Mourgue na stoličke Biscia (1969) zo začiatku svojej úspešnej dráhy obrátil naopak bauhausovské U položené na zemi. Stolička s jemne desivým názvom (Had) má chrómovanú kostru, v najdrahšej verzii sa sedí na kravskej koži. Mimoriadne úspešný model, z ktorého predali niekoľko stotisíc kusov, predstavil výrobca Ligne Roset v roku 2008 v reedícii na veľtrhu v Kolíne nad Rýnom.
Od 1 001 €, Ligne Roset Ligne Roset
1969
2008
Francúzsky dizajnér Pascal Mourgue na stoličke Biscia (1969) zo začiatku svojej úspešnej dráhy obrátil naopak bauhausovské U položené na zemi. Stolička s jemne desivým názvom (Had) má chrómovanú kostru, v najdrahšej verzii sa sedí na kravskej koži. Mimoriadne úspešný model, z ktorého predali niekoľko stotisíc kusov, predstavil výrobca Ligne Roset v roku 2008 v reedícii na veľtrhu v Kolíne nad Rýnom.
Od 1 001 €, Ligne Roset
2008
Asymetrická stohovateľná Kiasma
(Källemo, 2008) s patinovanou oceľovou konštrukciou od Vesa Honkonena je Stamovej stoličke veľmi blízka aj napriek použitému polykarbonátu. Zariadili nimi kaviareň Múzea súčasného umenia v Helsinkách (1998), keďže pôvodné stoličky autora tejto stavby Stevena Holla doslúžili. Američan dal k návrhu nových jediný pokyn: „Dôležité je, aby boli priehľadné.“ Hlavným prvkom stavby s mnohými priehľadnými plochami je totiž svetlo. Källemo
2008
Asymetrická stohovateľná Kiasma (Källemo, 2008) s patinovanou oceľovou konštrukciou od Vesa Honkonena je Stamovej stoličke veľmi blízka aj napriek použitému polykarbonátu. Zariadili nimi kaviareň Múzea súčasného umenia v Helsinkách (1998), keďže pôvodné stoličky autora tejto stavby Stevena Holla doslúžili. Američan dal k návrhu nových jediný pokyn: „Dôležité je, aby boli priehľadné.“ Hlavným prvkom stavby s mnohými priehľadnými plochami je totiž svetlo.
Ligne Roset
2010
Rakúsko-nemecká dvojica dizajnérov Nasrallah & Horner, známa aj ako Soda Designers, vytvorila jedálenskú stoličku Schema (Ligne Roset, 2010) s koženým poťahom na oceľovom ráme v duchu svojho motta Jednoduché a zároveň zložité. Približuje sa tým k Martovi Stamovi viac ako len pružným rámom. 686 €, Ligne Roset