Pravidlá a podkrovné rady
Kým sa odhodláte k obývaniu podkrovia, možno sa rozhodnete pre architekta na plný úväzok, podobne ako majitelia navštíveného bytu, alebo sa do plánovania rekonštrukcie a zariaďovania pustíte sami. V každom prípade vám príde vhod nahliadnutie do možností a pravidiel architektúry bývania pod strechou.
Malé triky architektov
Nezávisle od toho, či ide o pultové, sedlové, manzardové či strechy so zložitejšou skladbou, vždy platí, že najlepšie využitie interiéru podkrovného bytu súvisí s kvalitnou dispozíciou bytu. Dôležité je vedieť, ako využiť výhody a istým spôsobom aj nevýhody vzniknutého priestoru. Napríklad priestor pod hrebeňom strechy so sklonom nad 45º môže aspoň sčasti poslúžiť ako ďalšie podlažie (ale len v prípade, že tento priestor má aspoň polovicu plochy so svetlou výškou minimálne 2,3 m). Výškové členenie pridáva na atraktivite interiéru podkrovia. Ak priestor pod hrebeňom nevyhovuje zobytneniu ešte vždy môže poslúžiť na odkladanie vecí alebo umiestnenie rozvodov. Komíny, schodiská, vetráky a šachty sú pevné body, na ktoré musí priestor prirodzene nadväzovať. Nižšiu svetlú výšku podkrovného bytu (minimálne 1,3 m) možno akceptovať tam, kde spôsob zariadenia nábytkom nedovolí bezprostredný prístup k stene v zníženej časti strechy. Pre vybudovanie podkrovia sú vhodné strechy so sklonom od 35° do 55°. Maximálne využitie plochy podkrovia sa podarí najskôr pod strechou naklonenou pod 45° uhlom.
Svetlo do podkrovia!
Adaptácia striech na podkrovné byty patrí v súčasnosti k bežným javom. Každý jeden priestor je originálom, ktorému treba vymyslieť vlastný spôsob osvetlenia. V zásade platí, že minimálne časť podlahovej plochy musí byť dostatočne dlho osvetlená počas dňa. Inak povedané, ide o pomer plochy okien k podlahovej ploche s prihliadnutím na orientáciu a tvar strechy. Ten, kto navrhuje plochu zasklenia, mal by vedieť, že má mať aspoň desatinu plochy podlahy (ešte inak: zasklená plocha okien je vypočítaná ako 8 až 10 % podlahovej plochy miestnosti). Na to, aby bola splnená požiadavka na dostatok denného svetla a dobrý výhľad z podkrovia, bude dôležité zvážiť počet a rozmiestnenie strešných okien, vikierov, zasklených štítových múrov, svetlovodov, strešných lodžií či svetlíkov. Pri menšom sklone strechy je potrebné na rovnaký výhľad použiť dlhšie okno.
Skrinka, ktorá vynikne ako solitér pod šikminou (bert plantagie) | Skrinka pod televízor, ktorá sa drží pri podlahe (insidenorway) |
Aké minimálne svetlé výšky v podkroví spravia bývanie príjemným: • svetlá výška novopostavených obytných miestostiach = 2,6 m, • svetlá výška rekonštruovaných obytných miestostiach = 2,5 m, • svetlá výška obytných miestností podkrovia nad podlažím, ktoré patrí k bytu = 2,3 m, • svetlá výška v miestach skosenia = 1,1 m (do podlahovej plochy sa však počíta iba plocha, nad ktorou je minimálna výška 1,3 m), ojedinelé trámy môžu byť v minimálnej podchodnej výške = 2,1 m. |
Kreslo a stolík od nórskeho dizajnéra Hodneba skvele vyniknú v zátiší podkrovia. Strešné okno umiestnené v strešnej rovine nad nízkym priestorom pomôže minimálne o 30 cm zvýšiť výšku priestoru napríklad nad takýmto kreslom alebo pracovným kútom či posteľou. (insidenorway) |
Ako získať viac úžitkovej plochy: • zvýšením nadmurovky, • zvýšením sklonu strechy, • veľkoplošnými vikiermi nad obvodovou stenou, • zrušením valby a dobudovaním štítu, • osadením strechy na konzolovito vysunutý obvodový veniec. |
Na pozadí stien zo sadrokartónu alebo priznaného tehlového či kamenného muriva vynikne tvarovo jednoduchý drevený nábytok. V podkroví sa uplatnia najmä nižšie skrinky. Ak ich neuzemníte soklami, ale, naopak, necháte povznesené na ľahkých nôžkach, odľahčíte tým aj priestor pod šikminami. (e15 design) | ||
Čo s priestormi s nízkou svetlou výškou: • vyčleniť z pôdorysu so svetlou výškou pod 2,1 m a na získanej ploche vybudovať terasu, balkón alebo na južnej strane strechy zimnú záhradu, • vytvoriť „zásuvku“ na posuvnú posteľ, • umiestniť nižší vstavaný nábytok. |
Tepelná pohoda
Konštrukcia strechy bude musieť zohľadniť takú „maličkosť“ akou je napríklad tepelná pohoda bývajúcich. V lete musí chrániť miestnosti podkrovia pred prehriatím a v tuhej zime nesmie dopustiť prenikanie nadmerného chladu (chybné riešenie spôsobí vlhnutie stropu a kútov pri obvodových stenách). Vo všeobecnosti platí: čím je väčší pomer plochy strešného plášťa k obostavanému priestoru, tým sú vyššie tepelné straty. Naopak – čím menší sklon strechy a menej členitá strecha, tým menšie úbytky tepla. Z tohto pohľadu je na tom najlepšie sedlová strecha v radovej zástavbe bez vikierov. Je však otázne, či sme ochotní podriadiť tvar strechy predovšetkým v prospech vylúčenia tepelných strát. Okrem toho strešný plášť potrebuje také zloženie, aby nepripustil zrážanie vlhkosti, ktorá prestupuje konštrukciou. Neoceniteľnou výhodou šikmej strechy je fakt, že vďaka svojmu sklonu sa vie rýchlo zbaviť vody.
Článok bol uverejnený v časopise Môj dom