Vlny s imidžom dreva

Čo je preglejka?

Medzi veľkoplošnými lepenými materiálmi na báze dreva majú svoje pevné miesto preglejky a lamely. Preglejky sa vyrábajú zlepením nepárneho počtu lúpaných alebo krájaných dýh, preto majú vyššiu tvarovú stálosť ako masívne drevo. Keďže veľký podiel v nich tvorí drevo, ponechávajú si časť jeho vlastností. Ľahko sa opracúvajú a majú výhodný pomer pevnosti a hmotnosti. To umožňuje z preglejky vytvárať pomerne tenké, ale pevné časti nábytku.

Lamely sa podobne ako preglejky vyrábajú z vrstveného dreva. Na rozdiel od preglejky sú pri lamelách dyhy (smer vláken) orientované rovnakým smerom. Vďaka tomu sú lamely veľmi pružné a pri namáhaní sa nezlomia. Lamely sa používajú na špeciálne účely: na sedadlá, nosné konštrukcie sedacieho nábytku a pružné lamelové rošty do postelí.

37381

Je za tým pán Nobel?

Už Egypťanom pred tri a pol tisícami rokov pred n. l. napadlo, že spájaním viacerých vrstiev dreva získajú pevné drevené prvky. Vrstvy menej kvalitného dreva obkladali dobrým drevom a drahé drevo ušetrili. Preglejku v dnešnom zmysle slova však vynašiel Emmanuel Nobel, otec Alfreda Nobela, známeho vynálezcu dynamitu. Emmanuel Nobel zistil, že materiál z niekoľkých slabších vrstiev dreva spojených do jedného celku môžu byť dokonca pevnejší ako masívne drevo s rovnakou hrúbkou. Jeho nápad sa rýchlo ujal, rozšíril a preglejky z rôzneho počtu vrstiev sa dnes používajú v mnohých odvetviach. Vyrábajú sa z nich podlahy, v stavebníctve sa používajú napr. pri debnení alebo pri konštrukciách striech, majú široké uplatnenie v nábytkárstve, modelárstve, dokonca aj v letectve. K veľkej obľube preglejky prispelo najmä zavádzanie kvalitných lepidiel na báze epoxidových živíc, ktoré umožňujú na princípe lepenia vyrábať aj také veľmi namáhané konštrukčné časti, ako sú napr. vrtule lietadiel.

Alebo Thonet?

Prvé zachované doklady o ohýbanej preglejke pochádzajú od belgického umeleckého stolára Jeana Josefa Chapiusa zo začiatku 19. storočia. Chapius vymyslel výrobný postup podobný tomu, ktorý okolo roku 1830 začal vyvíjať boppardský nábytkový stolár Michael Thonet. Thonet zviazal prúžky dyhy, povaril ich v glejovej vode a potom ich ešte horúce vložil do pripravených foriem. Približne také boli začiatky veľkovýroby ohýbaných stoličiek. Thonet však dokázal ohýbať aj masívne drevo a dôkazom toho je jeho slávna „štrnástka“. Sedací nábytok z ohýbanej preglejky bol ekonomický, ergonomický, pevný a lacný. Medzi priekopníkov práce s preglejkou patril aj Holanďan Gerrit Rietveld. V roku 1918 navrhol kreslo Červeno-modré, ktoré dnes nechýba ani v jednej významnej svetovej expozícii úžitkového umenia.

37385

Severská škola

Zásadný vývoj v ohýbaní a používaní preglejky nastal v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia vo Fínsku. Architekt a dizajnér Alvar Aalto začal spolu s manželkou Aino experimentovať s ohýbaním dreva vo firme Korhonen v Turku. Prirodzenú pružnosť preglejky využil pri tvorbe kresla Paimio, ktoré získalo ceny na mnohých medzinárodných súťažiach. Aaltovi sa podarilo preglejku ohýbať nielen v dvoch, ale dokonca v troch smeroch. Túto metódu patentovali v roku 1933.

Vývoj a vojna

Druhá svetová vojna paradoxne znamenala pre preglejku ďalší pokrok, pretože vyprovokovala výskum tohto materiálu pre potreby armády. Drevo sa už neohýbalo ručne, ale pomocou strojov a výsledný produkt bol pevnejší a trvanlivejší. Americký dizajnér Charles Eames využil svoje skúsenosti z práce s preglejkou pri výrobe tvarovaných dláh a nosidiel pre vojenské zdravotníctvo, pri výrobe dielov pre lietadlá a vojenské klzáky. Spolu s manželkou Ray vytvorili z preglejky nezabudnuteľné kreslá, ktoré sa vyrábajú dodnes (Vitra). Charles Eames spolupracoval pri tvorbe aj s ďalším fínskym dizajnérom Eero Saarinenom. Fíni vynikali v majstrovstve s preglejkou aj po vojne. Napríklad v roku 1951 fínsky výtvarník Tapio Wirkkala získal za dizajn misky v tvare lista vyrobenej z tvarovanej vrstvenej preglejky americkú cenu za najkrajší predmet sveta.

Pri príležitosti 125. výročia založenia dánskej firmy Fritz Hansen sa začala výroba stoličky PK 0, ktorú v roku 1952 navrhol dánsky dizajnér Poul Kjaerholm. Jej výroba však v tom čase bola príliš náročným sústom, preto sa svojej premiéry dočkala až po takmer päťdesiatich rokoch. Toto jemné, matne čierne umelecké dielo je aj dnes módnym výkrikom v oblasti trojrozmerného laminovania. Je to jediná stolička na svete, ktorá sa skladá z dvoch kusov laminovaného dreva ohýbaného v troch smeroch. Stolička PK 0 sa vyrábala len do roku 1997, a tak sa na istý čas zrejme stane len zberateľskou lahôdkou. Každý kus sa dodáva v špeciálnom textilnom obale a je označený striebornou plaketou s číslom.

Vlastnosti preglejky

U nás sa vyrábajú preglejky najčastejšie z buka, smreka, borovice a topoľa; z európskych štátov sa dovážajú brezové preglejky, z ázijských krajín zas preglejky z tropických drevín (luan, meranti, ceiba atď.). Ak by sme hodnotili pevnosť rozličných druhov preglejky a pevnosť bukových preglejok by sme stanovili 100 %, brezové preglejky by s 90 % pevnosťou obsadili druhé miesto, pevnosť ihličnatých preglejok by sa pohybovala okolo 75 % a topoľové preglejky by mali len 60 % pevnosť. Kvalitu preglejky však ovplyvňujú nielen použitá drevina, jej skladba, kvalita dyhy, ale aj počet vrstiev. Počet vrstiev má významnú úlohu najmä pri tenkých preglejkách. Troj- a päťvrstvové preglejky by sa mali preto vyrábať z kvalitných dýh. Hrúbka dýh je od 1,2 do 3 mm.

Preglejky podľa použitia

Podľa účelu sa preglejky rozdeľujú na stolárske, stavebné a špeciálne preglejky so zníženou horľavosťou, ktoré sú určené najmä pre dopravný priemysel. Preglejky môžu byť vodovzdorné i nevodovzdorné a podľa povrchovej úpravy napr. dyhované, striekané, fóliované hladké alebo fóliované s protišmykovou úpravou. V náročnejších podmienkach sa uplatnia preglejky obalené do fólie odolnej proti oteru a proti bežným chemikáliám. Lepia sa tmavým fenolickým lepidlom, ktoré sa v reze prejaví kontrastnými pásmi.

Obyvatelia domov, kde sa nachádza napr. rockový klub, zasa určite uvítajú obklady z protihlukovej preglejky. Protihlukové, prevažne brezové multiplexy (vrstvené dosky) obsahujú 3 mm hrubú minerálnu vložku, ktorá pohlcuje hluk. Celková hrúbka týchto preglejok sa pohybuje od 15 do 18 mm. Svojou kvalitou vynikajú preglejky určené na rezanie laserom. Na ich výrobu sa používajú špeciálne lepidlá a kvalitné dyhy musia byť nielen na ich povrchu, ale aj vo vnútorných vrstvách, aby sa pri rezaní neukázali prípadné chyby dreva použitého vo vnútornej štruktúre. Čerstvo orezané hrany preglejok sa natierajú ochranným náterom.

Preglejky z tropických drevín sú zvyčajne impregnované, čím sa znižuje horľavosť dosiek. Dodávajú sa v hrúbkach 12, 15 a 18 mm. Fasádne dyhované preglejky sú novým trendom v modernej architektúre a ponúkajú zaujímavé estetické riešenia pre fasády budov. Prirodzený vzhľad dreva sa zachováva dlhý čas. Vďaka vrstvenej štruktúre preglejky na obklade nevznikajú trhliny. Fasádne dosky treba povrchovo upraviť. Vhodným riešením je vonkajšie lazúrovanie. Takáto povrchová úprava sa ľahko udržiava a pri renovácii nie je potrebné brúsenie. Horizontálne hrany obkladu by sa mali chrániť pred priamym kontaktom s vodou kovovým profilom. 

Zvuková izolácia bežných preglejok		Hmotnosť preglejok určených na rezanie laserom
Hrúbka preglejky [mm]	Zvuková izolácia [dB]	Hrúbka preglejky [mm]	Počet vrstiev	Hmotnosť [kg/m2]
6,5	20	12	9	9
18	24	15	11	10
24	25	18	13	13

Stolárske preglejky

Preglejky na použitie v stolárstve sa lepia nevodovzdorným močovino-formaldehydovým lepidlom. Dosky by mali hodnotami unikajúceho formaldehydu zodpovedať zaradeniu do najprísnejšej emisnej skupiny E1. Krycie dyhy na stolárskych preglejkách sa zosadzujú do pásov, ktoré na seba esteticky nadväzujú vzorom a štruktúrou. Celobukové preglejky sa používajú na výrobu korpusov nábytku, na zásuvky, na nosné konštrukcie pod čalúnenie a pod. Bukové preglejky s mäkkou vložkou zo smreka alebo topoľa nie sú určené na nosné konštrukcie, ale možno z nich vyrobiť zadné steny skriniek a menšie zariaďovacie predmety (napr. škatule). Podobným spôsobom sa uplatnia aj borovicové či topoľové preglejky. Mnohé tropické dreviny sa vyznačujú vysokou hustotou dreva (napr. preglejka z dreviny ceiba má hustotu 420 kg/m³, z dreviny meranti 620 kg/m³), preto z „tropických“ preglejok možno zhotoviť aj nosné konštrukcie nábytku. Brezové preglejky sa predávajú vo vyhotovení Twin, ktoré má vrchnú dyhu brezovú a vnútorné dyhy smrekové, alebo vo vyhotovení Combi, pri ktorom sa v jadre brezová dyha strieda so smrekovou.

Preglejka je veľmi dobrý materiál na výrobu operadiel, sedacích častí stoličiek, ale aj komplikovanejších „škrupín“, ktoré poslúžia na výrobu sedacej časti polokresiel rozmanitých tvarov. Možno ju tvarovať nielen v dvoch ale aj v troch smeroch a vytvárať z nej atraktívne formy. Frézovaním preglejkovej dosky do hĺbky šikmým smerom sa odkrýva jej „páskované“ jadro. A to je ďalší spôsob, ako sa dajú na nábytku a interiérových predmetoch z preglejky vytvárať zaujímavé, takmer výtvarné efekty.

Ohýbateľné preglejky

Ohýbateľné preglejky sa na prvý pohľad nelíšia od bežných, ale manipuláciou možno z nich vytvoriť krivkové tvary (nie sú to tvarové výlisky, ktoré svoju finálnu formu získavajú vo vysokofrekvenčných lisoch). Skladajú sa z dvoch 3 mm hrubých dýh ceiba a tenkej vnútornej gabonovej dyhy.

Ohýbateľné preglejky majú variant s pozdĺžnym a s priečnym smerom vláken. Uplatnia sa najmä pri realizácii atypických interiérov, kde svojimi vlastnosťami konkurujú materiálu s názvom Topan-Form (Topan-Form je tenká MDF doska, ktorá má na jednej strane vyfrézované drážky umožňujúce ohýbanie do oblúkov s rozličným rádiusom.).

Budúcnosť preglejkových materiálov

Tvrdenie, že preglejky majú svetlú budúcnosť, určite nie je prehnané. Preglejka si zabezpečila pevné miesto v nábytkárstve, stavebníctve či modelárstve vďaka mnohým alternatívam jej finálnej povrchovej úpravy, možnostiam tvarovania a opracovania. Nie je zanedbateľný ani fakt, že pri výrobe preglejok sa môže použiť aj menej kvalitné drevo, čím sa chráni aj tak ohrozené životné prostredie.