Historický kamenný objekt dômyselne prerobili na moderný dom
Zachovať charakteristiky pôvodného objektu a zároveň vniesť do priestoru moderné črty a funkčnosť pre komfortné bývanie – presne to sa podarilo architektom pri rekonštrukcii starého kamenného sídla. V švajčiarskej obci Scaiano sa realizovali architekti zo štúdia Wespi de Meuron Romeo – výsledok môžte zhodnotiť sami.
Hlavným cieľom bolo zachovať integritu pôvodnej archaickej stavby, zbytočne nekomplikovať jej jednoduchosť a zároveň čo najefektívnejšie spojiť staré s novým. Pôvodná stavba ponúkla priestory pozostávajúce z klenbovej pivnice a dvoch nadzemných podlaží, v rámci ktorých sa vytvoril priestor pre spoločenské miestnosti, spálne, kuchyňu či kúpeľne. Prístavba zrealizovaná neskôr do objemu pridala malú pálenicu na brandy, spojenú s posedením. V súčasnosti obytný dom tvorí celkovo 166 m² obytnej plochy.{R1}
Pred rekonštrukciou bola budova neobývaná viac ako dvadsať rokov. Bola síce chránená provizórnou strechou proti vonkajším vplyvom, avšak potrebovala kompletnú renováciu. Pôvodné kamenné steny boli vo veľkej miere zachované, rekonštruované museli byť najmä prepojenia medzi jednotlivými časťami budovy. Architekti pri rekonštrukcii nezabudli na izoláciu, ktorá je umiestnená na vnútornej strane stien. Všetky pôvodne drevené podlahy, ktoré boli v zlom stave, boli vymenené za betónovú podlahu, ktorá má zároveň podpornú funkciu pre staré steny.
Stará klenbová pivnica sa premenila na nový hlavný vchod, bola rozdelená na nevyhrievanú vonkajšiu zónu a vyhrievanú vstupnú zónu, v ktorej nájdeme aj šatník a malú kúpeľnu s umývadlom a sprchovým kútom. Na jednej strane bola vysekaná stará kamenná stena za účelom prepojenia so schodiskom, ktoré vedie na vyššie poschodia. Pálenica je v súčasnosti prepojená s pivnicou a môže byť využitá ako štýlové letné prirodzene klimatizované posedenie pre priateľov a návštevy. Priestoru dominuje jednoduchý kovový krb v industriálnom štýle.
Sklenená fasáda bola umiestnená na stranu orientovanú k jazeru, približne 60 cm od pôvodných kamenných stien. Dôvodom pridania sklenenej fasády bolo najmä zabezpečenie tepelnej izolácie, ale aj dodatočná konštrukčná ochrana, keďže na tejto strane budovy už sú pôvodné steny mierne poškodené a keď prší, zvykne dovnútra zatekať. „Druhá koža“ v podobe skla bola vybraná najmä preto, aby nezakrývala originálne črty budovy a zároveň s ohľadom na komfort bývania účinne zastrešila nevyhnutné funkcie, ktoré pôvodné kamenné steny už nespĺňajú.
Počas existencie budovy boli postupne dostavané exteriérové schody, ktoré boli v tejto renovácii opäť odstránené kvôli prinavráteniu pôvodného malého námestia pred domom. Toto námestie, pôvodne aj s fontánou a lavičkou, kedysi slúžilo na posedenie a relax okoloidúcich či návštev. Daný priestor a jeho účel architekti považovali za veľmi atraktívny a hodný obnovy.
Na streche prístavby sa podarilo vytvoriť malú, príjemnú terasu, z ktorej je nádherný výhľad na priľahlé jazero a hory za ním. Podlaha terasy je z pôvodného kameňa, nábytok tvorí jednoduchý drevený stôl a stoličky. Je perfektným miestom pre príjemné raňajky na čerstvom vzduchu či večerné posedenie s pohárom vína.
Vďaka rôznemu tvaru, veľkosti a umiestneniu okien a skleneného plášťa pod pôvodné masívne „hradby“ sa architektom podarilo docieliť maximálny prísun prirodzeného denného svetla do priestoru. Vnútorné vybavenie je minimalistické, materiálovo prevláda betón a drevo. V priestore je citeľná história budovy, pričom sa podarilo spojiť tradíciu s vysoko modernými prvkami, tak, aby sa obyvatelia cítili príjemne a zároveň aby ich dom maximálne spĺňal všetky požiadavky súčasnej doby.
Text: Anna Martausová
Foto: Hannes Henz
Zdroj: simplicitylove.com