Milenci v meste

Prišlo to teda aj na nich. Ak chceli byť spolu, potrebovali bývanie podľa predstáv ich oboch. Našťastie už pri prvých zmienkach o spoločnej adrese sa dohodli, bez akýchkoľvek pochybností, na modernom bývaní s čistými líniami a kvalitným zariadením. Samozrejme, že podľahli ošiaľu nádejných majiteľov nehnuteľnosti. Chtiví po zariaďovaní a riešení dispozície bytu sa prehŕňali v katalógoch a časopisoch. Odkladali výstrižky, porovnávali na internete. Mali svoje predstavy a predsavzatia. Keď ich chceli upratať presne do podoby bytu, o ktorom sa už toľko rozprávali, zistili, že vedia, čo chcú, ale nie vždy vedia ako.

77547
Dominik Vlaheko

Ako si sadnúť s architektkou?

Vedľa seba, aby ste videli, čo vám začne na papieri skicovať. Kým to bude robiť, možno sa vám bude chcieť dostať otázkami pod kožu. Presne tak ako našej dvojici. V prvom rade im pomohlo, že sa zhodli v životnom štýle a v miere súkromia, ktorú od bytu očakávali. Inak vzniká byt, v ktorom každý túži najmä po svojom kúte, a inak taký, v ktorom sa stretáva ona s ním po dni naplnenom pracovnými povinnosťami. Chceli vzdušný a priestranný byt. Svojej interiérovej architektke priniesli aj ukážky toho, čo im bolo v časopisoch najviac po chuti. Veľa sa s ňou rozprávali, až im určila „diagnózu“. Naordinovala im elegantný byt v súčasnom funkcionalistickom duchu.

Oranžovotehlové steny sa premyslene striedajú so svetlými plochami. Antikorové elektrospotrebiče, nápaditý kovový povrch schodiskového ramena a doplnky z kovu sa našli vo vzájomnej rovnováhe s nábytkovými kusmi z dvojakého dreva, drevenými zárubňami a podlahami. Súvislosti materiálov a farieb sa odrážajú v decentnej miere všetkého, čo si oni vymysleli a architektka navrhla. Optické zjednotenie celého spodného podlažia dosiahli nielen výberom farieb a materiálov, ale aj nábytkom zhotoveným na mieru v jednom slohu.

O zmenenej dispozícií

Pôvodne bol na programe menší dvojizbový byt, s ktorým teraz susedia. Prišlo však vybavovanie pôžičky a začali nielen tušiť, ale na vlastnej koži aj spoznávať, čo so sebou prináša, ale aj odnáša takýto špás. Povedali si, že ak musia prežiť toľko papierovania a obiehania, radšej nech to stojí, čo to stojí – pôjdu hneď do väčšieho. Vybavili si zvýšenie úveru. Zatiaľ neľutujú. Nový domov je situovaný oveľa príjemnejšie. Všetky okná, okrem jedného, nazerajú do zeleného dvora. To je ono! Väčší pokoj a terasa nad korunami stromov. „Stavebná firma ponúkala na ploche 100 m² trojizbový byt. Chceli sme vzdušný, svetlý, nekomplikovaný priestor, v ktorom by sme mohli byť čo najviac spolu.

Namiesto oddelenej kuchyne a obývačky sme sa rozhodli pre veľkú spoločenskú zónu,“ spomína ona. Odbudla teda priečka. Vedia však, že okolnosti sa môžu zmeniť; ponechali si teda možnosť na jej dodatočnú montáž. Miesto, kde mala byť priečka, si osvojil výstupok v stene, ktorý je teraz odrazovým mostíkom pre deliacu policu. Hlavná stena, ktorá jednou stranou kopíruje dlhú chodbu a druhou spoločenskú časť bytu, nesie dvoje posuvných dverí. Tie prvé dovolia vhupnúť domácim aj návštevníkom od vstupných dverí rovno do veľkého priestoru pozdĺžnej obývačky. Druhé dvere zaisťujú pohodlné spojenie kuchynskej zóny s chodbou. Pri odsunutých dverách sa navyše otvára výhľad na originálne schodisko vedúce do spálne na poschodí.

Schody a svetlo

To, čo malo byť iba nosnou konštrukciou z kovu, je dnes výtvarným prvkom ozvláštňujúcim inak drevené schodisko. Na jeho vzhľade sa svojsky podpísala spolupráca s nábytkovým štúdiom. Pán Trnka, majiteľ štúdia, prišiel, pozrel a vymyslel.

Brúsilo sa a hučalo, až kým sa povrch nevyvzoroval v rôznych smeroch tak, že teraz sa kovová plocha pohráva so svetlom vo všetkých odleskoch. „Surové a pekné. Susedia majú na tom bielu farbu a sadrokartón,“ dopĺňa informácie ona. Na také schody si treba aj fajnovo posvietiť. „Vymysleli sme si osvetlenie, aby aj večer schody vynikli. Cez deň na ne dopadá svetlo zo strešného okna. Ešte presne nevieme, ako sa k nemu dostaneme, keď ho raz budeme chcieť umyť. Poprší…“ Chceli svetlo, odkiaľ sa len dalo, a tak v priestore odkryli rôzne plochy, ktoré dnes pridávajú na hĺbke a rozmanitosti tvarov.

Po svojom

Na paškál prišla aj časť deliacej steny medzi kuchyňou a kúpeľňou. Dokonale napĺňa poučku o obsahu a forme. Vďaka sklobetónu, ktorý vyplnil vynechaný otvor v tvare L, dostala stena niekoľko významných funkcií. Delí, presvetľuje a ešte sa z nej aj obaja tešia. Je jednoducho moderná a pekná. Nad kuchyňou rozmýšľali dlhšie. Prvé si zadovážili antikorové elektrospotrebiče a k nim sa pristrihávala kuchynská linka.

Konečná podoba kuchyne vyšla z troch podôb vizualizácie zariadenia. Pôvodne uvažovali aj nad jedálenským stolom a ostrovčekom. Nakoniec v pozdĺžnom pôdoryse spoločenskej zóny zvíťazilo sedenie pozdĺž linky so šik stoličkami a linka v tvare U, ktorá sa ťahá aj popod okno. Kúpeľňa tiež nie je taká, akú ju pôvodne naprojektovali. On sa nechcel zmieriť s umiestnením bojlera rovno nad vaňou, a tak vznikla technická miestnosť alebo skôr služobná miestnosť pre bojler a nevyhnutné pomôcky na upratovanie. Majú síce o dvere viac, ale kúpeľňa je takto naozajstným miestom na oddych. Kúpili si béžový veľkoformátový obklad, ktorý, aby vynikol, si pýta subtílne linky. Nachystali aj plán ukladania. Remeselníkov spočiatku zaskočili požiadavkou na ultratenké škáry a presné hrany obkladačiek, zabrúsené na všetkých rohoch pod 45°uhlom. Keď už všetko vyzeralo na najlepšej ceste a aj nika dostala požadovaný tvar, do kúpeľne sa prevŕtali robotníci od susedov…

Nočný život

„Po mezonetovom byte som túžila od čias štúdia na vysokej škole. Vtedy som niekoľko takýchto videla. A keď mezonet, tak s čo najviac otvorenou dispozíciou. Ani pod strechou sme nevymýšľali s priečkami navyše,“ vysvetľuje majiteľka. Do nebies spálne sa vystupuje po schodoch do malého salónika, ktorý je jej súčasťou. Decentne ho oddeľuje vzdušná polica, ktorá čaká na knihy a zopár doplnkov. Doplnky. Pre neho už dosť a ona by si ešte dala povedať – ešte by si vedela predstaviť niekoľko maličkostí, ktoré by zaplnili otvorené poličky. Pracujú na kompromise. Najvyššie položená miestnosť v činžiaku sa mala vznášať do výšok.

„Nízky strop mohol vytrhnúť len dostatok svetla a správny povrch stien. Dali sme si poradiť od pani architektky Marcinkovej, ktorá to s nami od začiatku ťahala. Textilné tapety so zvislými pásikmi a pyžamkovým vzorom, ktorému sme spočiatku nedôverovali, nielenže potiahli steny nahor, ale vytvorili v spálni intímnu atmosféru,“ pochvaľuje si ona. Tmavé drevené zariadenie si rozumie s hnedo-modrým farebným ladením interiéru. Závesy opakujú farebnosť tapiet vďaka kombinácii a zošitiu rôznych textílií. K spálni patrí terasa obrátená do dvora a dva malé priestory pod strechou, skryté za posuvnými dverami po stranách schodiska. Slúžia ako šatníky. Rozhodnutie – „dajme si tam strešné okná“ – oceňujú pri dosúšaní košieľ za pekného počasia a pri rannom výbere, čo na seba. Denné svetlo je denné svetlo.

Bezpečie overeného?

Tak to by neboli oni! Nemohli si odpustiť a trochu zariskovali s inováciami, ktoré im schválila a dotiahla architektka. Od začiatku si zaumienili, že nejakým optickým trikom zväčšia svetlú výšku miestností.

V spodnej časti bytu to vystihli spomínanými dverami v stredovej priečke. Keď sa povie dvere, obyčajne sa tým nemyslia mimoriadne interiérové kúsky. V tomto byte dverám neostali nič dlžní. Čím sú zaujímavé? Okrem toho, že sú posuvné a neukrajujú zbytočne z priestoru, ťahajú sa od podlahy až pod strop. Vyobliekané sú do orechového dreva. Samozrejme, že to nebolo také jednoduché. Konštrukciu a kazetový systém zatvárania spáchala jedna firma, dvere na mieru ďalšia a samotné osádzanie a zapracovanie do sadrokartónovej steny bol príbeh sám osebe.

To pravé orechové sa rozložilo aj na plávajúcej podlahe, hoci známi boli ich nápadom mierne zaskočení. Tmavá podlaha predsa môže zmenšiť priestor! Ako kedy a ako kde. Je to práve otvorený priestor, zjednotený materiál podlahy, dostatok svetla a nábytok z brezového dreva, ktoré sa tak dobre znášajú s orechovou podlahou a dverami. Nevzdali sa a teraz sú spokojní. Je aj s čím. Popri svetlom brezovom dreve, ktoré im v štúdiu spracovali do podoby mladého nábytku, vyniknú aj oranžovotehlové plochy stien.

Verte, neverte

V jednote je sila. Dielo sa podarilo. Celá nadstavba vznikla na pôvodne plochej streche s novými obvodovými stenami a nosnou oceľovou konštrukciou. K spokojnosti prispela súhra s architektkou, nábytkovým štúdiom a deľba kompetencií – on „stavebný dozor“, ona „vedúca zariaďovania a finančná manažérka.“ To, čo sa omeškalo, obyčajne bolo v réžii dodávateľa stavby. Teraz sa už na tom zabávajú, s akou naivitou si objednali zariadenie kuchyne. Kým ho mohli v byte osadiť, ešte rok sa skladovalo u výrobcu. Aj s novými elektrospotrebičmi chvíľu bývali v podnájme. Na minuloročného Silvestra otvárali šampanské v novom. K radosti z bývania im už chýba len dokončenie vonkajšej fasády. Potom si naozaj vydýchnu…

Úžitková plocha bytu: 91 m2, terasa 9 m2 Autorka interiéru: Ing. arch. Alexandra Marcinková Nábytkové štúdio: T STUDIO KUCHYNESedacia súprava: Domark Zariadenie kuchyne: Whirlpool Svietidlá: Massive Posuvné dvere: dodávateľ Tima Lignum Šatníky: Komandor Podlahy: Kahrs Zariadenie kúpeľne a WC: Stark 3, Laufen, batérie XESS-GO Obklady: Kamene Slovakia

Ing. arch. Alexandra Marcinková, Ateliér interiéru, s. r. o., marcinkova@a-i.sk, tel. 0915 782 979

Ing. Ingrid Timková, interiérové štúdio T STUDIO KUCHYNE Komplexné riešenia interiérov od návrhu až po realizáciu v spolupráci s interiérovým architektom. www.tstudio.sk, www.prunus.sk