Nová história

Duch skvelých architektonických myšlienok sa vznáša medzi stenami sotva rok starého bytu, ktorý obsadil celé poschodie storočného novozrekonštruovaného nájomného domu. Milovníkom architektúry prechádzka jednotlivými izbami chvíľami evokuje výstup do poschodí Müllerovej vily od Adolfa Loosa, všadeprítomný ónyx zas slávnu stenu Miesovej Vily Tugendhat. Napriek tomu však Adolf Loos o kúsok vedie – práca s rôznymi výškami, podhľadmi a vstavanými poschodiami (napr. detská spálňa) sú bližšie k loosovskému raumplanu, rovnako ako o niečo tmavšie odtiene nábytku zhotoveného na mieru.

Pocta klasikom sa však nerodila ľahko. Majitelia spomínajú, ako sa od začiatku pasovali s neserióznosťou investora rekonštrukcie celého domu. Nezhody sa skončili formálnym rozchodom, hrubú stavbu prevzali až remeselníci oslovení autorkou interiéru a potom sa spoločným úsilím zachraňovalo, čo sa dalo.

Rovnako poctivo ako k samotnej rekonštrukcii bytu pristupovali budúci majitelia aj k výberu architekta. Dokonca sa odhodlali k niečomu, čo sa zvyčajne pri realizáciách interiérov príliš často nevidí – oslovili niekoľko odporúčaných ateliérov a vypísali neformálne „výberové konanie“. Víťazne z neho vyšla Markéta Veselá. Napriek pripomienke architektonickej klasiky sa nedá hovoriť o akomsi kopírovaní, práve naopak. Architektka Markéta Veselá z ateliéru Maura jednoducho iba skvelo ovláda jazyk architektúry súčasnosti aj minulosti a dokáže ním vyrozprávať krásne príbehy.

Aj keď tento príbeh je naozaj nekompromisný a exkluzívny, nešetrilo sa na materiáloch a ani na vybavení. Pri ich výbere sa však pracovalo inak, než je zvyčajné. V interiéri – hádam okrem osvetlenia, niekoľkých stoličiek a kúpeľňových batérií – nenájdete nič z katalógov známych interiérových showroomov. Všetko tu je pripravené na mieru, individualita klienta je takmer posvätná, a preto jednotlivé kusy nenájdete nikde inde. Nábytok, najmä v obývacej izbe, spája motív lomenej špirály, ktorú objavíte v detailoch políc, konferenčného stolíka, knižnice… spomínanú individualitu posilňuje aj monogram rodiny nenápadne vtesnaný do nábytkových dielcov.

Haptická skúsenosť

Aj keď pôvodne malo byť všetko trochu inak. „Manžel má rád orient, a preto sme pôvodne uvažovali o interiéri v tomto štýle. Návrhy pani architektky nás preto trochu prekvapili, ale nakoniec sme jej dali za pravdu. No o mnohých riešeniach sme viedli veľmi dlhé diskusie,“ opisuje zrod bytu sympatická majiteľka.

Výber materiálov prebiehal veľmi starostlivo, bolo nutné vybrať niekoľko tmavých exotických drevín pre nábytkové zostavy či podlahu, hoci výsledok ešte nie je pre náročného pána domu ideálny. Veľkú pozornosť venovali aj hľadaniu vhodného travertínového obkladu v obývačke alebo exotického ónyxu, ktorého unikátne vlastnosti sú využité v rozličných formách – ako podsvetleného obkladu stien, obkladu aj dlažby kúpeľne či doplnkov jednotlivých kusov nábytku, napríklad pri jedálenskom stole a barovom pulte. Drahé materiály neplnia iba estetickú funkciu, travertínové dosky skvelo izolujú nepríjemnú výťahovú šachtu, ktorá zasahuje do pôdorysu bytu. Navyše dodávajú bytu ďalší rozmer – nestačí sa na zariadenie pozerať alebo ho obdivovať, byt sa priam ponúka na „ochutnávanie“ a dotýkanie. Z návštevy si tak neodnášam iba vizuálny vnem, ale aj skutočnú haptickú skúsenosť.

„Architektka je veľká detailistka a manžel zas veľký pedant, preto sa niekedy rozhodnutia nerodili jednoducho,“ dopĺňa majiteľka domu. S výsledkom sú však všetci spokojní, aj keď domáci pán občas prejde kritickým okom po štruktúre použitého dreva, hľadajúc príležitosti na drobné zlepšenia. V tomto prípade treba zdôrazniť, že majitelia bytu boli naozaj spolutvorcami diela. Jasne formulovaný názor na bývanie sa stretol s fundovanou architektonickou odpoveďou.

Svetlo a tiene

Bytu chýba hádam iba trochu viac svetla. Tmavé drevo zosvetľujú už práve spomínaný travertín a ónyx a, samozrejme, aj umelé osvetlenie. Spolu s dizajnovými svietidlami, ktoré presne zapadli do atmosféry interiéru, sa hlasito hlásia o slovo aj zabudované žiarivky, tvoriace akési svetelné panely. Ožili tým najtmavšie miestnosti – napríklad chodba, ktorá trpí nedostatkom priameho osvetlenia. Svetelné panely navyše dotvárajú obraz modernej estetiky priestoru, práve tie prehovárajú tým najsúčasnejším architektonickým jazykom. Akvárium poňaté v rovnakom duchu je už potom iba príjemnou zábavkou, vychytávkou pre návštevníkov aj obyvateľov.

Niekoľkokrát spomenuté tmavé odtiene dreva sú prekvapivo použité aj v detských izbách. Tento materiál však tvorí iba základnú substanciu nábytkov, izby oživujú farby stien, menšieho nábytku a doplnkov. Netreba pripomínať zodpovedné plánovanie využitie izieb pre rastúce deti a nápadité využitie plnej výšky všetkých izieb.

Nekonečný príbeh

Všetky detaily nasvedčujú, že máme do činenia s mimoriadnym interiérom. Podľa slov majiteľov sa investícia – nielen finančná, ale aj energie a nadšenia – vyplatila. Ako sme však mali možnosť poznať náturu jeho obyvateľov, realizácia sa zďaleka nekončí. Vždy je miesto na drobné zlepšenia, užitočnú zmenu, prehodnotenie. A hoci sme my na vydarenom diele nemenili ani skrutku, ktohovie, čím nás jeho tvorcovia v budúcnosti prekvapia. My sa budeme snažiť, aby vám nič podstatné neuniklo.