
Rodinný dom pre 4-člennú rodinu, ktorý býval kostolom
Postavili ho v roku 1930. Bol objemnou stavbou s drevenými prvkami, niekoľkými loďami a vynikajúcou polohou na rieke Rotte s fantastickým výhľadom. Všetko mu zostalo, len funkcia sa zmenila. Jeho druhu sa to nestáva často, no on to má za sebou niekoľkokrát. Reč je o rotterdamskom kostole, ktorý už dlhšie neslúžil farníkom klasickým spôsobom. Na niekoľko rokov však prichýlil autodielňu či sklady. Potom prišla štvorčlenná rodina a zadala ateliéru RV Architects úlohu premeniť kostolík na nový domov...
Celkový objem kostola je 3 000 m3. Hravo by sa z neho dala spraviť „chalúpka“ asi tak s dvanástimi miestnosťami. Tento počet však majiteľom nevyhovoval, ich bývanie malo byť značne menšie. Architektov postavili pred otázku, ako to urobiť, aby získali neštandardne štandardný rodinný dom a kostol zostal viac-menej celý.
Dobrý architekt takouto špecifickou výzvou málokedy pohrdne Ruud Visser Architecten a Peter Boer sa do nej poriadne zahryzli a riešenie nenechalo na seba čakať až tak dlho. Dnes je 2 v 1 takmer všetko, tak prečo nie stavba? Veď kto sa môže pochváliť, že na prechádzku okolo domu chodí vlastne do kostola?
Takto bolo možné vytvoriť moderný obytný priestor tak akurát, a zároveň zachovať historickú pečať z pôvodnej drevenej konštrukcie, lomených oblúkov a okien. K týmto architektonickým tvarom sa nevtieravo pridávajú rôzne moderné uholníky. K pôvodnému drevu najlepšie pristane biela. Načo to ešte komplikovať?
Zadná časť (najbližšie k rieke) bola pôvodne uzavretá. Úplne ju otvorili a skrátili, zadná stena dostala celoplošné zasklenie. Zachováva sa tak vizuálne prepojenie s riekou, pričom si obyvatelia naplno vychutnávajú výhody princípu domu v dome. Bonusom, aký sa vidí málokedy, je akýsi interiérový medzistupeň medzi brehom rieky a obytnou časťou. Zapĺňajú ho výhľady a žiarivé lúče prirodzeného svetla.
Kde je slnko, tam je aj tienenie. V technike aj estetike má nádych aktuálnosti.
„Vložená domová kocka“ stojaca na stĺpoch má dve, resp. tri úrovne. Na prvej je spoločenská zóna s obývačkou, kuchyňou a jedálňou. Úplne sa otvára smerom do kostola. Piliere sú moderne minimalistické, no spôsob ich využitia nie je cudzí ani historickým a stavbám, takže v sakrálnom ovzduší pôsobia prirodzene. Nábytok sa tiež naplno hlási k súčasnosti a preberá farebnosť zvyšku objektu.
Moderné materiály a tvary však stoja v „osobnej zóne“ pôvodných nosných prvkov. Nasávajú ich starodávnosť a vzniká tam tak príjemne fascinujúca atmosféra netradičného interiéru.
Na druhom podlaží sa uvelebili spálne a kúpeľňa. Jej betónovosivý vzhľad je v súlade s „kamenno-mramorovým starým kostolným poriadkom“ i s 21. storočím. Tretia výšková úroveň ukrýva priamo pod kostolnou strechou priestory pre hostí…
Tento rotterdamský projekt má nádych tvorivej odvahy, mystiky a dobrodružstva, ale môže vyvolať aj zopár kontroverzných reakcií. No a čo. Tie predsa po stáročia patrili ku kostolom aj nezvyklým novým budovám. Isté je, že v tomto prípade sa architekti ani investori nechceli nikoho dotknúť. Veď rovnováha, ktorú našli, je až prekvapivo decentná. Špecifické prvky sakrálnej architektúry znova dostali priestor, aby vynikli v súčasnom kontexte a neskončili zabudnuté v sklade pod plechom. Tak vlastne aká kontroverzia?
foto: inthralld.com