V dokonalom súzvuku

Od začiatku spoločného života manželia vystriedali šesť verzií bývania. Začínali v garsónke. Rodina sa rozrastala (za tri roky tri deti) a nutne sa museli zväčšovať aj životné priestory. Nakoniec na dlhší čas zakotvili v trojizbovom byte a deti bývali v spoločnej izbe. Keď prišli do veku, ktorý si každý rodič určite dobre zapamätá – do puberty –, začali sa problémy. Každé z nich stále viac pociťovalo potrebu vlastného priestoru. Situácia bola ku koncu dosť zúfalá. Preto rodičia už dlhšie hľadali vhodnejšie bývanie a rozmýšľali aj o dome, ale vždy, keď sa im podarilo niečo našetriť, zistili, že ceny nehnuteľností poskočili o stupienok vyššie. Bol to taký nekonečný príbeh.

Ideálny byt

To, že trpezlivosť ruže prináša, sa v tomto prípade potvrdilo. Nakoniec našli veľký štvorizbový byt v štvorbytovke, v tichej lokalite, s dvoma balkónmi, pivnicou, garážou a dokonca aj záhradou, ktorý v sebe výborne skĺbil ich predstavy o bývaní v byte aj dome. A už bol najvyšší čas, lebo zo svojho pôvodného bytu doslova ušli a našli si dočasný prenájom, čo je zrejme dosť netradičné riešenie. Svoj starý byt v centre mesta prenajali a za získané peniaze si prenajali dom na predmestí. Bolo to aj na niečo dobré: vyskúšali si, ako sa býva v dome, každé dieťa malo vlastnú izbu a zistili, že sa im takéto bývanie veľmi páči – veď na dobré sa ľahko zvyká. Ako šibnutím zázračného prútika sa zlepšili vzťahy v rodine, všetci boli k sebe zrazu milí, deti sa vo svojich izbách navštevovali, a k domu patrila aj malá záhradka. Vedeli však, že to nie je konečné riešenie, lebo na kúpu domu nemali dostatok financií. No povedali si, že v ňom vydržia dovtedy, kým si v pokoji nenájdu byt, ktorý sa im bude naozaj páčiť. Až našli tento.

Prestavba

V pôvodnom stave byt síce nebol dokonalý, na prvý pohľad však zistili, že po úpravách by mohol vyhovovať celej rodine. Doteraz vždy vedeli, že ich bývanie je len dočasné, a to vedomie ich brzdilo v zásadnejších úpravách. V tomto prípade to bol pravý opak: vedeli, že tento byt je finálne riešenie, a to ich oslobodilo. Prvýkrát si povedali, že byt prerobia tak, ako by naozaj chceli, a v tom, čo chcú, sa veľmi dobre zhodli. Kompletnú rekonštrukciu bytu a návrh interiéru spracovala Ing.arch. Edita Gerová, ktorá svoje návrhy vedela podať a zladiť s ich predstavami tak citlivo, že takmer mali pocit, že si všetko vymysleli sami. Veľa sa s nimi rozprávala, ich predstavy dávala na papier a vždy ich tak troška dotvorila. Architektka posmelila fantáziu domácich, že všetko sa dá, ale stojí to peniaze. Naisto vedeli, že chcú jeden veľký spoločenský priestor a vlastnú izbu pre každé dieťa. To sa na začiatku zdalo ako nemožné, pretože byt bol len štvorizbový. Mal však pivnicu s rozlohou 21 m², čo sa domácim zdalo ako zbytočný luxus, dokonca až absurdné, lebo ich prvá garsónka mala podobné rozmery. Takže riešenie sa našlo – z bytu sa prebúrali do pivnice a z jej väčšej časti spravili synovi izbu. A aj tak je pivnica ešte stále väčšia než tá, na ktorú boli zvyknutí z paneláku, a synova izba je tiež väčšia než bežná paneláková. Miestnosť bolo potrebné odizolovať a zatepliť. Panel medzi pivnicou (izbou) a bytom je nosný, takže ho museli zaistiť železnými konzolami, ktoré zapustili 80 cm do hĺbky, zabetónovali a nakoniec obložili drevom. Urobili jedno okno navyše a zaviedli kúrenie. S pivnicou je izba prepojená dverami, ktoré sa využili pri jej zariaďovaní, lebo inej cesty pre nábytok nebolo. Teraz sú dvere zaslepené. S bytom je izba prepojená strmým točitým schodiskom.
{R1}

Otvorený spoločenský priestor dosiahli odstránením priečok medzi kuchyňou, obývačkou a chodbou. Obývačku od kuchyne teraz oddeľuje len kozub s komínom. To, čo sa naozaj nedalo zrealizovať, bola veľká rohová kuchyňa, akú chcela domáca pani. Vedeli, že v kuchyni chcú všetky spotrebiče vrátane práčky, preto ju aspoň zväčšili na úkor chodby, ktorá sa im zdala zbytočne široká, predĺžili kuchynskú linku a posunuli vodu. Vodu robili v celom byte nanovo. Na úkor špajzy vybudovali v kúpeľni sprchovací kút. Funkciu špajzy teraz plní väčšia potravinová skriňa, ktorá úplne postačí. V kúpeľni zrušili bojler, na WC expanznú nádrž a presunuli ich do pivnice. Keďže majitelia doteraz nikdy nerobili takú rozsiahlu rekonštrukciu, bolo pre nich dosť náročné (hlavne na nervy) skoordinovať prácu firiem zabezpečujúcich jednotlivé kroky.

Pripúšťajú, že vďaka svojej neskúsenosti sa naivne domnievali, že ak zavolajú kúrenárov, aby im namontovali nový kotol a zapojili ho, majú túto vec vybavenú. Až kúrenári ich poučili, že na to, aby sa kotol napojil na komín, potrebujú kominárov, a až kominári ich poučili, že nepotrebujú kominárov, lebo tí komíny len čistia, ale klampiarov… Veľmi zlé skúsenosti mali aj s firmou, ktorá im kládla plávajúcu podlahu v kuchyni a na chodbe. Majstrovi, ktorý im obkladal kúpeľňu a toaletu, sa raz podarilo rozbiť kachličku za tisícku, inokedy nedodžal nakreslený návrh architektky na ukladania dlaždíc – pretože by to vraj nebolo pekné… a firma, ktorá im obklad dodávala, mala troj- až štvortýždňové dodacie lehoty. Domáci naivne očakávali, že ak sa vyskytnú sporné veci, tak sa majstri s nimi poradia, spýtajú sa na ich názor, tí však vec vyriešili podľa svojej zvláštnej logiky, ktorá sa takmer s určitosťou líšila od predstáv majiteľov. Jediní, s kým boli naozaj spokojní, boli stolári. Všetky stolárske práce – kuchynskú linku, zárubne a dvere, podlahy v spálni a detských izbách, drevené pódiá v dievčenských izbách – im navrhoval a zabezpečoval akademický architekt Ivan Cabadaj a jeho stolárska firma. Najskôr síce mali zo sumy za kuchyňu mierny šok, ale potom boli radi, že si ju dali robiť na mieru, lebo steny v byte sú krivé a typizovaná by tam určite nesedela. Stolári sa narobili, ale boli veľmi šikovní a robili dobre a precízne. To bola taká čerešnička na torte, odmena za všetky predchádzajúce problémy s ostatnými firmami.

Schodisko v byte

Jediné, pri čom si majitelia povedali, že ušetria, boli schody z Baumaxu do synovej izby. Sú veľmi strmé a domáca pani si vždy, keď po nich schádza, hovorí, že sú dôkazom toho, ako nie je dobré šetriť. To, čo prekáža mame, však dokonale vyhovuje synovi a jeho kamarátom. Schody mu takto poskytujú výborné súkromie, čo má v sedemnástich rokoch určite svoje výhody. Nikto z rodiny zbytočne dole nechodí. A keď sa na to napríklad mama odhodlá, tak za ten čas, čo po točitých schodoch zíde, sa syn stihne na jej návštevu pripraviť. Hrá aj na gitare, takže v dverách medzi schodiskom a bytom je dvojité sklo ako izolácia proti hlučnosti. Využili aj užitočnú radu architektky a do steny medzi točitým schodiskom a sprchovacím kútom vložili sklobetón, ktorý už pôvodne bol aj medzi kúpeľňou a kuchyňou. Z kuchyne a synovej izby tak vďaka sklobetónu preniká do očistného priestoru dostatok príjemného intímneho šera, v kúpeľni veľakrát ani nerozsvecujú.

O zariadení

Priestranná obývacia izba je zariadená prevažne starým nábytkom z pôvodného bytu – pestrá pohodlná sedacia súprava, skrinka z holandského nábytku, stolík z obchodného domu IKEA, jedálenský stôl od svokry z pivnice (žehlila na ňom), okrúhly stolík so stoličkou pod oknom od jednej starej panej (stolička za 50 Sk). Čo určite návštevníka upúta na prvý pohľad, je knižnica plná kníh, ktorá na celej jednej stene siaha od podlahy až po strop. Len v strede ju prerušuje a zároveň veľmi vhodne dopĺňa starožitná skriňa so sklenými dvierkami.

Dizajn skriniek kuchynskej linky navrhoval arch. Cabadaj, domáca pani si vopred premyslela, ako sa budú využívať. Zaujímavosťou je vysúvateľné sklo na zásuvkách a sklenené vitráže v dvierkach skriniek. Dekoráciu medzi vysúvateľným sklom a zadnou stenou zásuviek môže domáca pani striedať podľa vlastného vkusu alebo momentálnej nálady. Má rada zmenu, potrebuje okolo seba priestor, ktorý sa dá obmieňať. Nemohla by mať všetko definitívne na svojom mieste.

Rovnaké sklenené vitráže ako na dvierkach kuchynskej linky zdobia aj dvere na detských izbách. Okienka s rozmerom 10 x 10 cm s matným sklom prepustia svetlo z izieb na chodbu, ale dovnútra cez ne nevidieť. Manželia chcú svojim deťom dopriať súkromie, ale chcú mať aj akú-takú kontrolu nad tým, kedy idú spať. A navyše svetielka z izieb vytvárajú na chodbe v nočnej tme zvláštnu nenapodobiteľnú atmosféru. Na chodbu sa vmestili veľmi praktické vstavané skrine, ktoré päťčlenná rodina stopercentne využije.

Rodičia vždy chceli, aby sa ich deti mali dobre a cítili sa vo svojich izbách čo najlepšie, preto im pri zariaďovaní izieb dali voľnosť. V rámci finančného limitu sa mohli rozhodnúť samy, ako si svoj súkromný priestor predstavujú. Dievčatá chceli drevené pódiá, na ktorých majú postele. Akademický architekt Cabadaj, im poradil, aby ich nerobili do pravých uhlov, lebo tak človek nikdy nechodí a narážali by do nich. Čo by časom zrejme zistili aj samy, ale je lepšie vedieť to vopred a podľa toho sa zariadiť.

O farbách

Farby vdýchli do bytu život, biely pôsobil akosi surovo. Manželia sa vo výbere farieb zhodli výborne. Každý si vyberal samostatne a nakoniec zistili, že si vybrali rovnaké. Manželka túžila mať veselé, sýte a výrazné farby, a tak v byte prevláda oranžová, ktorá navodzuje pocit tepla, útulnosti a domova. Oranžovej farbe v kuchyni vytvára kontrast sýtomodrá. Farebnosť detských izieb bola opäť na slobodnom rozhodnutí ich obyvateľov, aj keď domáca pani priznáva, že to nedopadlo celkom podľa ich predstáv. Deti svoj výber konzultovali s otcom, a tak z jednej pôvodne modrej izby vznikla oranžová. Dcéra mu však dôverovala, vlastne ho požiadala o radu a on zasiahol tak citlivo, že mala pocit, že si vybrala sama. Mama by to zrejme nechala na pôvodnom dcérinom rozhodnutí. Faktom však je, že vybrať tú správnu farbu je dosť zložité aj pre dospelých, od ktorých sa očakáva, že už by mali vedieť, čo chcú.

Kozub

Domáci sú veľmi radi, že ho majú a je funkčný. Na začiatku mali predstavu, že ho obložia kameňom, ktorý si aj vybrali, ale dodávacej firme veľmi dlho trvalo, kým prišla kozub odmerať a potom pripravila kalkuláciu. Tá bola napokon veľmi vysoká a majitelia navyše mali s firmou zlé skúsenosti (robila im plávajúce podlahy), takže nakoniec celý obklad zrušili. Nasťahovali sa aj bez obloženého kozuba. Medzičasom si na neobložený kozub už zvykli, neruší ich, na druhej strane však musia vyriešiť dilemu, čo s ním. Majú dva nápady: buď ho spravia tak, že zapadne do prostredia a bude spoločníkom, ktorý slúži, ale zbytočne na seba neupozorňuje a pripomína sa len teplom a pukotom horiaceho dreva, alebo naopak, bude výrazným, dominantným prvkom v byte.