
Zorný uhol 360°
Obytný dom Octopus to už má dávno spočítané – odmenili ho ako stavbu roka, nasťahovali doň nedočkavých obyvateľov, médiá ho zahrnuli pozornosťou, odborníci ocenili. Napriek tomu, že sa netýči do výšky, maximálne využil parcelu, po obvode ktorej vyrástol. Obyvatelia okolitých bytov sa tešia zo zeleného átria a my z príležitosti, ktorá nás voviedla do priestoru jedného poschodia obývaného štvorčlennou rodinou.
Ak sme pri návšteve v dome na predchádzajúcich stranách spomínali pokojné plynutie interiéru do exteriéru, tak aj v prípade tohto bytu sa potvrdilo, že moderné bývanie túži po svetle a splynutí s vonkajším priestorom. Hľadá svoje naplnenie nielen vo vilách, ale aj v obytných domoch, ktoré čoraz častejšie otvárajú svoje dispozície a zväčšujú plochy v obvodových stenách, ktorými plynie denné svetlo a interiér ožíva obrazmi sveta za oknami.
K Zuzane a Igorovi nás priviedol architekt Sadloň: „Uvidíte, byt je zaujímavý už len tým, že stavitelia budovy rozvrhli jeho pôdorys na ploche celého poschodia v jednej z veží Octopusu. Keď prechádzate miestnosťami, naskytnú sa vám výhľady na všetky svetové strany, vidno odtiaľ celú Bratislavu. Dúfajme, že im do tých výhľadov nepostavia v budúcnosti sklenené vežiaky,“ zamyslel sa a pritom nás viedol k terase obrátenej na juhovýchod. „Musím povedať, že ma mladí príjemne prekvapili nápadom zväčšiť plochu terasy. Vsadením sklenených stien hlbšie do interiéru získali nielen možnosť za priaznivého počasia stolovať na vzduchu, ale sama terasa sa stala súčasťou obytného priestoru a významným interiérovým prvkom, na ktorý som nadväzoval pri tvorbe zariadenia.“
Poschodie je naše
A čo s ním? Veľký voľný priestor je aj veľkým lákadlom pri kúpe nehnuteľnosti. Dispozícia bytu sa vinie okolo jadra budovy, v ktorom vznikol komunikačný priestor: výťah priamo do bytu, schodisko a malá predsieň. Okrem miestností vyhradených na spanie – teda spálne rodičov na severovýchode, dvoch kúpeľní a detských izieb na západe a juhozápade – ostala väčšia časť bytu otvorená, bez priečok a s obvodovými stenami s množstvom okien. Pohľad pre bohov. Ale smrteľníci potrebujú niekde zaparkovať aspoň niekoľko kusov nábytku a nájsť úložný priestor. Zuzana hneď vytušila, že ak chce mať svoju kuchynskú linku do tvaru L, bude sa kvôli nej vyťahovať priečka.
Teraz vymurovaná čiastočne predeľuje hlavnú obytnú zónu – z jednej strany je oporou bielej kuchynskej linke a z druhej zodpovedne drží konštrukciu knižnice v štýle oprášeného art deco. Pred ňu si domáci postavili štýlový corbusierovský chaise longue. Stačí z neho pohľadom skĺznuť doľava a hneď sa od Zuzany dozvieme, že aj táto stena musela vyrásť dodatočne – aby bolo kam zavesiť plochú obrazovku a umiestniť skrinkovú zostavu na mieru audio- a videotechniky. Dbalo sa na detaily: elektrické rozvody sa viedli pod soklovými lištami, sklené dvierka dostali zámky, aby všeteční potomkovia neskúšali, čo technika vydrží.
Zariadenie bez kompromisu
Veľký obývací priestor osídlila elegantná sedacia súprava vystrojená v bielej koži. Svojím tvarom i zovňajškom pôsobí nenútene; ako pravá dáma dovolí vyniknúť aj policiam a skrinkám z autorskej dielne architekta Sadloňa. Nábytkové kusy sa vďaka dizajnu premyslenému do detailov, systému spojov a úchytiek, i výberu materiálov nemajú za čo hanbiť. Architekt im naplánoval život nad úrovňou podlahy. Od nej sa odlepili buď ukotvením do steny, alebo ich nadnáša pevná konštrukcia, ktorá sa oprela o podlahu len jednou či dvoma bočnými stenami nábytkovej zostavy. Geometriu spestrenú asymetrickým riešením tu majú radi, a tak jej ešte pomohli odlišnými povrchmi jednotlivých prvkov – police a steny z tmavého masívu striedajú lesklé biele lakované alebo sklené plochy.
Zóny a triky architekta
Podhľad v obývacej zóne ničím nezaostáva za výtvarnosťou podlahovej krytiny. Pekne-krásne asistuje svojou geometriou farebne odlíšeným oblastiam drevenej podlahy. Tie vymedzujú „polia pôsobnosti“ – svetlá časť podlahy patrí kuchyni, tmavou olejom napustenou drevenou pokrývkou sa zas hrdí plocha obývačky. Opäť dôkaz, že atmosféra útulnosti nemusí byť za každých okolností uzatvorená medzi štyrmi stenami. Pocitové členenie otvorenej dispozície môže vyrásť zo striedania materiálov, farebných plôch alebo primeraným znížením stropu sadrokartónovým podhľadom. Tento efekt zvýraznil architekt podsvietením alebo skôr nadsvietením priestoru nad sadrokartónovým panelom a doplnil netypickým bodovým osvetlením.
Kto sa pričinil o dielo Názov stavby: Octopus Habitat |
Varia s prehľadom
Uhladené línie a moderný dizajn kuchynskej linky umierňuje obklad stien z imitácie prírodného kameňa. Mimochodom – neuhádli by ste, že obklad nepochádza z kameňolomu. V strede kuchynskej časti sa vyníma barový pult. Tento pult – ostrov, okrem zrejmej funkcie plní aj úlohu deliaceho prvku, a čo je ešte dôležitejšie – spojil sa do jedného celku s varným centrom. Počas varenia tu môžu sledovať dianie v obývačke či priebežne častovať ochutnávačov. V prípade, že priveľmi hľadia do hrnca, nie je problém s prehľadom ich poslať na susediacu terasu.
Na terase, kde je krásne
Tabule tvrdeného skla, ktorými terasa vstupuje do interiéru, súčasne otvárajú obytný priestor vonkajšiemu svetu. Len čo príde jar, odhrnú domáci vonkajší sklený plášť a doprajú si posedenie na vzduchu a pod vlastnou strechou. Terase dala rozlet aj pôsobivá drevená plastika v podhľade, do ktorej jej autor Tomáš Brichta zasial rad svetiel. Pôvodnú podlahu vystavenú vplyvom počasia, s ktorou byt kúpili, vymenili za lodnú palubu. Po nej sa v lete splaví dažďová voda k štrbine pozdĺž obvodovej steny. Terasy vkomponované do tela budovy síce z nej nevyčnievajú, ale vďaka farebnému odlíšeniu – čo poschodie, to iná, vopred určená farebnosť – a efektnému sklenenému oplášteniu sa stali charakteristické pre obytný celok Octopus Habitat. Tomuto poschodiu architekti naordinovali povinne vanilkové steny terasy. „Takto nás inšpirovali k výberu ostatných materiálov.
My sami máme vzťah k drevu a kameňu a tiež k striedmej farebnosti blízkej prírodným odtieňom. To, čo sme ubrali na farebnom ladení, sme si vynahradili striedaním štruktúry povrchov a výberom viacerých druhov materiálu: drevený masív, kamenný obklad, kovové prvky striedajú priehľadné i biele sklené tabule…“ spomína Zuzana. Dnes sú s manželom spokojní, že nakoniec upustili od rekonštrukcie staršieho rodinného domu a rozhodli sa pre byt v novostavbe. Pri otázke ako dlho im trvalo hľadanie toho správneho bytu, s výhľadom a plochou podľa ich predstáv, sa len zasmiala: „Dva týždne – a vedeli sme, že toto je bývanie pre nás.“