O preonačení bezfarebnej obývačky

87779

Na konečnej podobe tejto obývačky sa dizajnérka Jasna Opavská podieľala len čiastočne: „Keď má človek vkus, niekedy mu stačí len trochu pomôcť alebo poradiť nejakú fintu z môjho remesla, a môže si ju aplikovať i sám. Ale musí mať vkus,“ hovorí Jasna. Pôvodne totiž Jasna zariaďovala v Natašinom dome detskú izbu a len tak medzi rečou sa začali baviť aj o obývačke. Predtým bola obývačka veľmi jednoducho až stroho zariadená, prevládali neutrálne, sivé a zemité farby. K niekoľkým novým, chladným moderným kusom začala Nataša pridávať nábytok z tmavého exotického dreva, skôr v koloniálnom štýle, a interiér postupne dostával úplne iný ráz.

87778

„Mňa osobne úplne fascinuje, že je tu moderná sedačka, hypermoderné lampy a jedálenský stôl a k tomu koloniálny nábytok, a pritom to vytvára dobrý celok a navzájom sa to nebije,“ vysvetľuje Jasna. „Dokonca si myslím, že keby sedačka bola v rovnakom štýle, ako sú skrine a knižnica, bolo by to už príliš. Pôsobilo by to veľmi ťažko. Zvláštne je práve to stretnutie dvoch štýlov, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Aj vďaka tomu, že sú prepojené farebne, vyzerá celok dobre. Sama by som sa tejto kombinácie asi bála a najmä pri kompletnom zariaďovaní nového priestoru by mi ani nenapadla, ale tento interiér vznikal naozaj veľmi dlho a postupne a bol viac v Natašinej réžii. Ja som bola len akýsi konzultant, najmä čo sa týka farebnosti. Ale taký je život. Nie každý zariadi celý byt naraz a postupne sa mení aj ponuka v obchodoch a inšpirácia… Podľa mňa je v tomto prípade výsledok veľmi príjemný. Taký útulný a živý.“

Môže za to obrázok

„Všetko sa začalo televízorom,“ vnáša do príbehu zariaďovaciu chronológiu Nataša. „Už sme sa sem nezmestili, tak sme sa rozhodli, že starý veľký televízor pôjde preč a do rohu nad kozub dáme tenkú plazmovú obrazovku. K nej som dokúpila jedálenský stôl. Bol taký moderný, kombinácia skla a kovu, a k novej plazme sa veľmi pekne hodil. Potom prišiel na rad nábytok a Jasnine konzultácie…

87781

Vlastne nie! Všetko sa to začalo Laluhovým obrazom! Manžel ho dostal na narodeniny.“ Nataša začína svoje rozprávanie odznova, a tentoraz okrem časovej chronológie pridáva aj logiku príčin a dôsledkov. „Zariaďovali sme sa asi pred pätnástimi rokmi. Mali sme bukové skrinky z Briku, ktoré boli vtedy veľmi moderné, k tomu bahnovohnedú sedačku – všetko maličké. Pôvodne to tu bolo všetko také bezfarebné, také indiferentné. Chcela som to trochu zútulniť. Už vtedy tu bol obrázok od Milana Laluhu, i keď nemal stále miesto. Ale veľmi sa mi páčil. Takže dal farebný základ celej novej obývačke – ako Jasna vždy radí, treba si vybrať jednu vec, ktorá sa nám farebne páči, a od nej odvíjať farebnosť celého interiéru. Takže by som vlastne mohla povedať, že za všetko môže Laluha,“ smeje sa Nataša. „Keď sme menili televízor, dali sme steny vymaľovať na žlto – presne podľa farebnosti na obraze. Potom sme spolu s Jasnou vybrali v duchu tej istej farebnosti sedačku, k sedačke koberec a nakoniec sa doladili závesy. Celé to ale trvalo strašne dlho – postupne to tu pribúdalo asi počas dvoch rokov.“

87777

Zopár úloh pre závesy

Po tom, čo do obývačky pribudla zelená sedačka, zobrala Nataša podľa Jasniných odporúčaní kúsok látky z poťahu a podľa nej si vybrala koberec. Ten pravý síce našla až na druhý pokus, ale našťastie tu bola možnosť na pár dní si koberec vyskúšať, kým sa definitívne rozhodla. Do kompletne zariadenej izby chýbali už len závesy. Možno to znie ako maličkosť, vybrať si kúsok textilu, ale v tomto prípade museli závesy splniť hneď niekoľko úloh. Mali v prvom rade schovať asymetriu dvoch okien na bočnej stene nad sedačkou. „Sú blízko seba a ich nerovnaká výška pôsobila veľmi rušivo,“ vysvetľuje Jasna. „Tie okná boli hrozné, s tými roletkami, každé iné, každé v inej výške… preto som vybrala na vrchnú časť pelmety, ktoré ich výškovo zjednotili – teda aspoň pri pohľade z interiéru,“ dopĺňa ju Nataša. „Jasna mi pomohla vybrať látku. Našťastie z bočných okien je výhľad na záhradu, a ten je veľmi príjemný.“

87773

Presne opačný problém bol ale s veľkým oknom priamo oproti dverám – a to bola pre závesy druhá úloha. Veľké okno je ako veľký obraz, a tento bol naozaj nevyvážený. „Výhľad priamo od dverí, cez okno za jedálenským stolom, mi vždy vadil. Teda presnejšie jeho spodná časť. Vo vrchnej polovici vidno les, ktorý je nádherný celý rok a stále sa mení, ale neporiadok na susediacom dvore, ktorý vidieť v spodnej polovici, pôsobí vyslovene rušivo. Hneď mi naň padol pohľad vždy, keď som vošla do obývačky. Potrebovala som ho skryť,“ pokračuje Nataša v závesovom príbehu. „Kedysi som sem preto zavesila také „krásne“ záclonkové dielko. Teraz problém čiastočne rieši nový záves, ale nechcem ho mávať vždy len zastretý. Vyhovuje mi veľa denného svetla. Takže na časti okna bude zrejme časom fólia. Akoby bola polovica okna z mliečneho skla. Alebo bude musieť Jasna vymyslieť niečo iné.“

87776

Pôvodná kalkulácia na závesy však bola asi 120-tisíc korún, čo sa Jasne aj Nataši zdalo priveľa, a tak ich museli radikálne zoškrtať. Najprv našla Jasna novú látku na pelmety; potom lesklú padavú látku na oranžové závesy, ktorá mala byť z druhej strany pôsobivo podšitá hnedou, vystriedala najprv priehľadná a vzdušná látka, ktorej cena síce bola prijateľná, ale dodanie bolo v nedohľadne, až sa nakoniec Nataša vybrala do Kiky a kúpila prvú látku, ktorá sa aspoň trochu hodila k pelmetom. „Keď sa mi nebude páčiť, môžem ju hocikedy vymeniť a nebude problém nájsť jej iné miesto. Trochu sa mi sem zdá ťažká, možno by to chcelo niečo jemnejšie, ale celkový dojem je v podstate taký, ako som chcela. Večer nás oddelí od vonkajška,“ hodnotí Nataša situáciu prakticky.

Peripetie s veľkou skriňou

87775

„… jedno okno je otváracie a druhé nie, a tak má každé rôzne hrubý rám a iný rozmer skla. Ale dobre, že máme aj to pevné. Veľkú knižnicu pri dverách som totiž dala vyrobiť na mieru, pretože takú veľkú skriňu, aká by sa sem hodila, nemali v ponuke. Nikto sa ma však neopýtal, aké máme dvere, a keď sem skriňu priniesli, nevedeli ju dostať do izby. Tesne pred dverami sú totiž schody a s tou veľkou skriňou sa tu nevedeli vytočiť. Nakoniec vymysleli, že skriňu dostanú do izby cez okno – prišiel majster, vybral okno z otvoru, a keď bola skriňa na mieste, okno zasa osadil. A teraz sa skriňa zdá v tej veľkej izbe taká malá. Vôbec nevyzerá na to, že s ňou mohol byť nejaký problém.“

Dlhá cesta k živej izbe

„Celé zariaďovanie alebo skôr prezariaďovanie trvalo naozaj dlho, a väčšinou nedopadne dobre,“ hovorí Jasna. „Tento interiér je našťastie aj v tomto výnimkou. Ani kombináciu skleneného stola s prútenými stoličkami a modernou lampou by som si predtým nevedela predstaviť, ale v tejto izbe to funguje – vďaka tomu, že oba štýly sa prelínajú v celej miestnosti a že všetko zjednocuje farebnosť. Nakoniec vznikol živý celok. Žije sa tu, a je to tu vidieť aj cítiť. Nie je to obývačka pre návštevy, ale na každodenný život celej rodiny.“