Pôsobivo zrekonštruovaný byt v bratislavskom Legiodome
Na stránkach nášho magazínu väčšinou predstavujeme moderné interiéry – premyslené, elegantné, sofistikované... Novým bytom však často chýba „smradík“ zabývanosti, útulnosť, ktorú im možno časom dodajú ich obyvatelia. Tentoraz vás pozývame pre zmenu do bytu, ktorý neformovali súčasné trendy, ale tri generácie jeho obyvateľov – každá sem vniesla trochu svojho vkusu a niečo z módy dnes už starých čias. Architekt Viliam Krížik nakoniec vybral z každého obdobia to najlepšie a vytvoril celkom originálnu skladačku, ktorá do bodky napĺňa význam slova nadčasový.
{R1}
Bratislavské Legiodomy sú v slovenskej architektúre 20. storočia pojmom a tunajšie byty nepotrebujú rozsiahle úpravy, aby boli krásne a jedinečné. Našťastie, architekt Viliam Krížik pristupoval k rekonštrukcii jedného z nich s rozumom aj so srdcom – podobný, o čosi menší byt v tomto súbore totiž kúpili ešte jeho starí rodičia ako mladomanželia a v ňom sa narodil jeho otec, takže vzťah architekta Krížika k histórii týchto domov nebol len profesionálny. „Chcel som zdôrazniť pôvodné hodnoty bytu v súbore domov, ktorý je dnes kultúrnou pamiatkou, a pripomenúť atmosféru starého Prešporka 30-tych rokov, keď tieto domy postavili,“ hovorí. „Snažil som sa pritom zachovať zaujímavé nábytkové prvky z rôznych období, ktoré tu slúžili takmer trom generáciám, a transformovať ich na podmienky dnešného života.“
Vysoké stropy a pôvodné kazetové dvere sa priznávajú k minulosti spred takmer 90 rokov. „Neviem pochopiť, prečo si ľudia kúpia starý byt, a potom sa snažia prerobiť ho na moderný – znižujú stropy, vyhadzujú staré dvere… Ja som sa, naopak, snažil robiť do pôvodného vybavenia čo najmenej zásahov,“ hovorí autor interiéru, architekt Viliam Krížik. Aj vďaka tomu stál materiál potrebný na rekonštrukciu len asi 6 000 €. |
Vešiakové steny v predsieni boli pre mestské byty v 30-tych rokoch typické. Architekt Krížik chcel tento tradičný prvok oživiť, aby však dosiahol súčasný vzhľad, zvolil na povrchovú úpravu dnes modernú sivú farbu. Vešiakovú stenu urobil z dreveného obkladu, ktorý bol pôvodne v inej miestnosti: „Snažil som sa o environmentálny prístup – znovu využiť staré veci trochu iným spôsobom. Moja filozofia je staré veci nevyhadzovať, ale aktualizovať ich a dať im novú šancu.“ |
1166894
Dano Veselský
Stopy troch generácií
Vytvorte si vlastné inšpirujúce albumy z fotografií interiérov
Aj ľudí, ktorí si takéto bývanie vybrali, teda oslovoval skôr eklekticizmus než moderna,“ vysvetľuje Viliam Krížik. „V období, ktoré mám veľmi rád, v 60-tych a 70-tych rokoch, sa v byte vystriedali generácie a noví obyvatelia priniesli so sebou aj nové, vtedy moderné zariadenie. V tých časoch sa zariaďovali aj moji rodičia,“ pokračuje architekt. „Prvky z tohto obdobia považujem za veľmi cenné – podľa mňa je úžasné, že ich dizajn je aktuálny aj dnes, po štyridsiatich rokoch.“ Prehliadku architektonických smerov uzatvára súčasný nábytok. Autorom viacerých kusov je Viliam Krížik, ktorý vo svojich návrhoch koncepčne, tvarovým riešením i výberom materiálu vychádzal väčšinou zo slovenskej nábytkovej tvorby 60-tych a 70-tych rokov. „Snažil som sa skĺbiť v jednom priestore tri rôzne štýly a prístup troch generácií k zariaďovaniu – môj súčasný, prístup z čias mojich rodičov a starých rodičov,“ objasňuje svoj zámer. „Chcel som vytvoriť kombináciu pôvodných prvkov z 30-tych a 70-tych rokov minulého storočia s prvkami charakteristickými pre súčasný dizajn, ktoré však nemali v interiéri dominovať.“
Dosky pôvodnej smrekovej palubovky v predsieni boli už schodené a perodrážky polámané, drevo však bolo suché a zdravé. Architekt ich preto nechal na svojom mieste a na ne položil novú podlahu – rovnako zo smrekových dosiek, ibaže otočených o 90° a chránených súčasným polyuretánovým náterom. Výhodou podlahy s dvojnásobnou hrúbkou je, že výborne zvukovo izoluje. |
Drevenú konštrukciu, ktorá mala rozdeliť velikánsku obývačku na menšie časti, kedysi urobil niekdajší domáci pán. „Ja by som to dnes asi nerobil, ale chcel som tu motív predelenia zachovať ako istú stopu minulosti. Tiež sa mi páči princíp rozdelenia miestnosti na viac funkčných celkov.“ |
V dobrom aj zlom
Opačná strana obývačky je ukážkou eklektického prístupu: starožitný písací stôl s lampou a telefónom navodzujú atmosféru Legiodomov z čias, keď boli novostavbami, gauč so zváranou jäklovou konštrukciou zasa reprezentuje nábytok zo 70-tych rokov. „Navrhol a vyrobil ho priateľ domácich – architekt. Bolo to zlaté obdobie, keď u nás takéto veci vznikali. V architektúre sa vtedy slovenskí tvorcovia ako napríklad Talaš alebo Milučký snažili prepojiť teóriu funkcionalizmu s etnoprvkami. Mám toto obdobie veľmi rád a aj vo svojej tvorbe sa snažím o podobnú filozofiu – vnášať do súčasnej moderny a minimalizmu prvky slovenskej kultúry a tradícií.“
Dano Veselský
Podľa architekta Krížika existujú takzvané brownfieldy aj v interiéroch: „Aj tu sú nevyužité či schátrané nábytkové prvky, z ktorých však môže vzniknúť zaujímavý nápad.“ Napríklad k pôvodnému gauču doplnil konferenčný stolík s podnožou z rovnakých jäklových profilov: „Ostali z kresiel a ostatných kusov nábytku. Využil som ich a doplnil o kompozíciu z drevených hranolov a samorastu, ktorý bol takisto v byte.“
Dano Veselský
V tomto byte má takmer každá polička svoj príbeh – tá za dverami, pri reprodukcii Dámy s hranostajom, bola napríklad kedysi skrinkou na pušky (bývalý majiteľ bol poľovník). Obklad z tatranského profilu má možno 40 rokov – prezrádza to jeho patina: „Drevo napustené fermežou a nalakované olejovo-syntetickým lakom časom stmavne. Moderné akrylátové laky zasa zachovávajú pôvodnú svetlú farbu dreva. Aj farba dreva teda vypovedá o rôznych obdobiach,“ vysvetľuje architekt.
Dano Veselský
V tomto byte má takmer každá polička svoj príbeh – tá za dverami, pri reprodukcii Dámy s hranostajom, bola napríklad kedysi skrinkou na pušky (bývalý majiteľ bol poľovník). Obklad z tatranského profilu má možno 40 rokov – prezrádza to jeho patina: „Drevo napustené fermežou a nalakované olejovo-syntetickým lakom časom stmavne. Moderné akrylátové laky zasa zachovávajú pôvodnú svetlú farbu dreva. Aj farba dreva teda vypovedá o rôznych obdobiach,“ vysvetľuje architek
„Nie je to klasická obývačka – stena s televízorom, oproti veľká sedačka… V takom priestore môžete akurát tak pozerať televíziu,“ vysvetľuje architekt. „Ja mám radšej, keď sú v byte rozličné ‚kúty’ s rôznou atmosférou a keď je dispozícia variabilná. Aby mohol niekto sedieť tu a niekto naproti, prípadne sa môžu preniesť kreslá… Vyvýšené drevené pódium sa dá využívať ako relaxačný priestor, miesto na sedenie, čajovňa, môže sa tu hrať dieťa… A v prípade potreby poslúži ako posteľ – stačí naň položiť matrac.
Dano Veselský
„Nie je to klasická obývačka – stena s televízorom, oproti veľká sedačka… V takom priestore môžete akurát tak pozerať televíziu,“ vysvetľuje architekt. „Ja mám radšej, keď sú v byte rozličné ‚kúty’ s rôznou atmosférou a keď je dispozícia variabilná. Aby mohol niekto sedieť tu a niekto naproti, prípadne sa môžu preniesť kreslá… Vyvýšené drevené pódium sa dá využívať ako relaxačný priestor, miesto na sedenie, čajovňa, môže sa tu hrať dieťa… A v prípade potreby poslúži ako posteľ – stačí naň položiť matrac.
Iný pohľad na minimalizmus
Tehlová stena je nielen praktická (tehly sú napustené umývateľným lakom, aby bola exponovaná plocha pri jedálenskom stole odolná a dala sa umyť). „Bol tu aj emotívny moment,“ približuje svoj zámer Viliam Krížik. „Toto je typický starý tehlový obytný dom, preto som chcel odkryť vrstvu tehly, ktorá je krásna a pre tieto stavby príznačná. Často stačí len odkryť to pôvodné, čo byt v sebe nesie, a s minimom zariaďovacích prvkov vznikne priestor s atmosférou, akú moderné byty nemôžu poskytnúť.
Dano Veselský
Tehlová stena je nielen praktická (tehly sú napustené umývateľným lakom, aby bola exponovaná plocha pri jedálenskom stole odolná a dala sa umyť). „Bol tu aj emotívny moment,“ približuje svoj zámer Viliam Krížik. „Toto je typický starý tehlový obytný dom, preto som chcel odkryť vrstvu tehly, ktorá je krásna a pre tieto stavby príznačná. Často stačí len odkryť to pôvodné, čo byt v sebe nesie, a s minimom zariaďovacích prvkov vznikne priestor s atmosférou, akú moderné byty nemôžu poskytnúť.“
Obklad v kuchyni je zo 40 rokov starého debniaceho dreva: „V tých časoch sa tatranské profily nedali len tak kúpiť, človek ich musel zháňať, mať známych… Tu bolo použité stavebné drevo, pôvodne určené na debnenie,“ spomína architekt na časy, kedy pri zariaďovaní nešlo len o peniaze a o zaujímavé bývanie sa museli ľudia viac pričiniť. Keďže kedysi vzácny obklad bol už zničený, otočil dosky naopak, tak, aby vynikla štruktúra dreva. Atmosféru kuchyne 30-tych rokov zasa navodzuje umývadlo s odkrytým sifónom: „V tých časoch to bolo pre prešporské kuchyne typické. |
„V 70-tych rokoch boli moderné takzvané slovenské izby – mierne gýčový vyrezávaný drevený nábytok akoby z koliby,“ hovorí architekt. „Aj tu taký mali. Veľmi sa sem nehodil, ale aspoň jednu skrinku som chcel zachovať – natrel som ju nabielo a skombinoval s modernou pracovnou doskou. Opäť tak vzniklo spojenie tradičného so súčasným a pôvodné zariadenie sa stalo opäť aktuálnym.“ Biele police sú recyklované z bývalej obývačkovej steny, ktorá bola pre 70-te roky tiež typická. |
Tehlovú stenu, ktorá oddeľuje jedálenský stôl od kuchynskej linky, kedysi postavili bývalí majitelia. Viliam Krížik z nej ponechal len časť, ktorú spevnil skrytou oceľovou konštrukciou a doplnil o drevené diely. A na dôvažok pridal dôvtipnú konštrukciu zo závitových tyčí, ktorá slúži ako malá vinotéka. |
Aj pri zariaďovaní kuchyne vychádzal architekt Krížik z toho, čo v miestnosti bolo – pôvodné pracovné predmety využil ako dekorácie. |
Vďaka svojej transparentnosti nechávajú moderné plastové stoličky vyniknúť dva pôvodné materiály – dubové drevo na parketách a režné murivo na stene. „Chcel som, aby interiér získal atmosféru staroprešpurského bytu, ale s istými súčasnými prvkami. Tie by pritom nemali byť dominantné,“ zdôrazňuje autor. |
Taktiež kuchynský stôl je kombináciou tradičných prvkov a súčasného dizajnu – k základu z jäklovej konštrukcie a masívnej drevenej dosky pribudla v tomto prípade zásuvka: „Kedysi mali stoly vždy v strede zásuvku, takže som sa snažil tento motív oživiť súčasnou výrazovou formou. Odkladací priestor tu plní svoju funkciu, slúži na uloženie príborov a zároveň rešpektuje slovenskú tradíciu používania materiálov.“ |
Keďže architekt potreboval do obytnej spálne súčasnú policovú zostavu s čistými tvarmi bez viditeľných nosných prvkov, vytvoril pre ňu skrytú nosnú konštrukciu z oceľových rámov: „V takomto starom dome to bolo technicky pomerne náročné riešenie,“ priznáva. |
„Toto kreslo predávali okolo roku 1970 v Krásnej jizbe a stále má podľa mňa niečo do seba,“ hovorí Viliam Krížik. „Má nádhernú drevenú konštrukciu, ktorej dizajn je aktuálny aj dnes, po štyridsiatich rokoch.“ |
1166913
Legiodomy,
presnejšie Družstevné domy československých legionárov, postavili v Bratislave v roku 1924 podľa projektu architektov Dušana Jurkoviča a Josefa Pacla. Patria k najlepším dielam modernej architektúry 20. storočia na Slovensku a sú typickým predstaviteľom oficiálnej bytovej výstavby v prvých rokoch Československej republiky. Kompozične sú založené na klasických princípoch – majú výraznú podnož, členité telo a ukončené sú sedlovou strechou. Ich architektonická forma, tvaroslovie i farebnosť sú blízke v tom čase obľúbenému rondokubizmu.
(zdroj: Register modernej architektúry Slovenska, ÚSTARCH SAV)
