Prestavba ako dôkaz
Ešte nedávno to bol obyčajný panelákový byt. Podobne ako ostatné panelákové byty poskytoval síce istý priestor na bývanie, plochu XY štvorcových metrov, ale väčšina z nich sa vlastne nedala rozumne využiť. V relatívne malom dvojizbovom byte bola chodba pomaly priestrannejšia než izba a za také množstvo dverí by sa nemuseli hanbiť ani v rodinnom dome. Mať vlastný byt je síce fajn, ale tento na prvý pohľad nestál za veľa.
„Byt pôvodne patril mojej babke,“ začína rozprávať príbeh rekonštrukcie mladá pani. „Bol zaprataný kopou robustného nábytku a zdal sa mi malý a nepohodlný. Keď babka zomrela, mala som osemnásť a adekvátne veku som nad ním ohŕňala nos. Moju mamu to dosť hnevalo. Chcela mi dokázať, že ten byt je naozaj dobrý, a tak ho začala rekonštruovať.“ Mama totiž vedela svoje. Na rozdiel od dcéry videla, že so škaredým káčatkom to nie je až také zlé. Dokázala rozpoznať jeho potenciál a pri prestavbe s geniálnou jednoduchosťou vyťažila z malého bytu maximum.
Zbytočné dvere musia prečMama dokázala nielen jasne pomenovať nedostatky bytu: priveľa chodieb, priveľa dverí a primalé miestnosti; ale aj nájsť spôsob, ako ich odstrániť. Pôvodne viedla dlhá chodba od vstupných dverí a dverí do obývacej izby až do kuchyne, pričom oblúkom obchádzala obývačku a cestou sprístupnila kúpeľňu a záchod. Obývacia izba však bola aj napriek dlhej chodbe priechodná – viedla cez ňu jediná cesta do spálne a alternatívna cesta do kuchyne. Troje dverí v malej obývačke, troje v ešte menšej kuchyni (ak počítame aj dvere na lodžiu), takže ani nebolo kde umiestniť poriadnu linku. Priveľa logiky v tejto zložitej dispozícii naozaj nebolo. Riešenie bolo naproti tomu jednoduché a logické.
Aby sa obývacia izba stala priestrannejšou a svetlejšou, bolo treba nielen vymeniť nábytok, ale za obeť padli aj časti panelov. Obývacia izba sa viac otvorila a prepojila s kuchyňou aj chodbou vďaka zväčšeným otvorom v mieste pôvodných dverí, teraz však otvorených, bez dverných krídel a zárubní. Dojem jednej veľkej miestnosti umocňujú aj podlahy bez prahov, ktoré všetky časti bytu opticky spájajú. Priehľady cez veľké otvory priestor izby opticky naozaj o poznanie zväčšia. Priehľad do chodby uzatvárajú starožitná skriňa a truhlica, dojem jednej miestnosti podporuje jednoliata drevená podlaha. Logické spojenie obývačky a kuchyne sprostredkúva úzky stôl – jedálensko-pracovný – pri stene. Konce chodby a spálne sa využili na šatníky s praktickými posuvnými dverami. Poskytujú dostatok úložných priestorov, a tak v obývacej izbe nemusia byť veľké skrine, ktoré by ju „zapratali“ a opticky zmenšili.
Načo je taká chodba?Chodba sa skrátila a končí dverami do kúpeľne. Stiesnené umakartové jadro nahradila priestranná murovaná a obložená kúpeľňa. Nová kúpeľňa je rozšírená o časť bývalej chodby a spojená so záchodom, čím sa priestor ešte zväčšil. Záchod od kúpeľne oddeľuje nízka stienka so zrkadlom a s murovanou poličkou, ktorá ukrýva všetky potrebné vedenia. V naozaj priestrannej kúpeľni je tak miesto nielen na vaňu a umývadlo, ale aj na práčku, prebaľovací pult a kôš na bielizeň. Cez deň je v kúpeľni svetlo vďaka „oknu“ zo sklobetónu, ktoré je v mieste bývalých dverí do kuchyne. Skrátením chodby sa „zabili dve muchy jednou ranou“. Jednak sa zväčšila kúpeľňa, jednak sa odstránili jedny zbytočné dvere z kuchyne, v ktorej tak vznikla voľná stena na umiestnenie rohovej linky.
Aká matka…Časom aj dcéra vyrástla zo svojho „nosoohŕňacieho“ veku a spolu s mužom pokračovali v maminom diele – ďalej vylepšovali byt a „vychytávali“ rôzne drobnosti pri jeho zariaďovaní. Jednoduchým a praktickým zlepšením sú napríklad lavice na zasklenej lodžii, ktoré slúžia nielen na posedenie napríklad pri rannej káve, ale aj ako skrinky na potraviny. „V zime používame lodžiu aj ako pivnicu. Vďaka zaskleniu máme od jari do jesene vlastne jednu miestnosť navyše.“ hovorí domáca pani. „V lete však musíme vystačiť s chladničkou. Byt je orientovaný na juhozápad, a tak je tu poobede horúco aj napriek tomu, že máme všetky okná zatienené. V lete býva balkón otvorený. Vtedy sa tu zas príjemne popíja ranná káva.“
Kapitola sama osebe
Kapitolou samou osebe bola malinká spálňa. Ťažko hovoriť o izbe, keď máte k dispozícii priestor široký iba o málo viac než dva metre. Ak sem umiestnite manželskú dvojposteľ, nie že sa nebude dať obísť, ale sotva dvadsať centimetrov z každej strany sa nebude dať ani poriadne poupratovať. Situáciu „rozsekol“ domáci pán vlastnoručne vyrobeným „letiskom“ od steny k stene. Matrac vyrobený na mieru lemujú zo všetkých strán dômyselné otváracie police, ktoré plnia rovnakú funkciu ako nočný stolík.Vyvýšené lôžko poskytuje nielen nádherný výhľad z okna, ale aj dostatok miesta pod sebou. Sem sa zasúvajú priestranné (tiež vlastnoručne vyrobené) kontajnery na kolieskach. V tých vzdialenejších sú sezónne veci, tie bližšie slúžia ako tradičné truhlice u našich prababičiek – na posteľnú bielizeň, obrusy, deky a tak ďalej. Veď v domácnosti toľko toho treba niekam uložiť, a tak by každá gazdinka iste našla pre takúto truhlicu vhodné využitie. Opačný koniec izby sa bez zvyšku využil na vstavanú skriňu s posuvnými dverami. Opäť rozumný odkladací priestor, na ktorom nezavadzajú dvere. Jedny sú dokonca zároveň veľkým zrkadlom. Do spálne sa zmestí aj detská postieľka, ale malý Maťko sa radšej hráva v obývačke – má tu viac miesta a je blízko pri mame.