V Číne sú oblasti, kde ľudia stále žijú v jaskyniach, vraví Pavel Dvořák. Meter štvorcový stojí v Šanghaji aj 8 000 eur
Keď sa povie Čína, mnohým z nás napadne nekonečná civilizácia, vonné tyčinky, rušné metropoly či tradičné čajové obrady. No len málokto si vie predstaviť, ako vyzerá čínsky domov nielen v architektúre, ale aj v každodennom fungovaní. Spisovateľ, dokumentarista a sprievodca Pavel Dvořák žije v krajine s päťtisícročnou kultúrou už viac ako pätnásť rokov. Čo si na nej zamiloval najviac?
Je v Číne bývanie prístupné?
Závisí kde, samozrejme. V Šanghaji skôr nie. Napríklad v mestách ako Peking, Šanghaj, Šen-čen, Čcheng-tu je cena nehnuteľností veľmi vysoká. Moja svokra má napríklad v Šanghaji rodinný byt. Nachádza sa v starej 30- až 40-ročnej štvrti, kde sú aj malé rodinné domy. Je to taký okraj centra. Ceny za predaj sa tam začínajú na nejakých 8 000 eur za meter štvorcový, čo je spodná hranica Šanghaja. V našej časti sa cena pohybuje v rozmedzí 800 až 1 000 eur za meter štvorcový. V poslednej dobe cena nehnuteľností trochu klesla. Teda, klesla všade naokolo, v Šanghaji a vo veľkých mestách išla hore.
Je v čínskej kultúre, podobne ako u nás, zaužívané mať nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve? Usilujú sa Číňania nehnuteľnosti vlastniť?
Áno, ale to je trošku komplikované. Všetci sa snažia nehnuteľnosť vlastniť a pokiaľ sa to dá, ideálne sa vyhnúť nájmom. Kúpiť nehnuteľnosť si môžu Číňania len v mestách. Pôda im nikdy nepatrí, tá vždy patrí štátu. V mestách sú nehnuteľnosti na kúpu relatívne voľné, v tých veľkých je však limit, koľko nehnuteľností môže vlastniť jeden vlastník. Alebo sú tam potom pravidlá, ktoré určujú, akým spôsobom si viacnásobný vlastník môže zaobstarať ešte nejaké ďalšie nehnuteľnosti.
Na vidieku obchod s nehnuteľnosťami nie je dovolený. Vidiečania, ide to podľa trvalého bydliska, ak to tak zjednodušene poviem, majú automaticky pridelenú pôdu od štátu, ktorá je v ich správe. Následne si na pozemku môžu postaviť domček, no nemôžu ho predať. Môžu ho prenajať, ale nesmú ho predať.
Aké sú typické črty tradičného čínskeho interiéru a architektúry? Máte nejaké osobné obľúbené prvky?
Povedal by som, že sú také dva smery. Jeden je tak medzinárodne neutrálny, ide o zariaďovanie v podstate tak, ako všade inde na svete. Väčšina čínskych domácností je zariaďovaná skôr týmto štýlom. Čo však v Číne majú radi, je pre nás možno až taká gýčová výzdoba. Majú radi osvetlenie, veľa dekorácií, veľké kryštály. Aj nábytok je dosť vyšperkovaný, skoro až gýčový. Firma, ktorá nám prerábala byt, nám ukazovala nejaké fotografie na inšpiráciu. Všetky byty mali rôzne svetelné efekty, farebné svetlá, niekedy to pôsobilo skoro ako kolotoče.
Zámožnejšie rodiny vo veľkých mestách sa prikláňajú skôr k jednoduchšiemu dizajnu. Náš byt je veľmi jednoduchý, snažili sme sa mať čo najmenej vecí. Knižnica je takým najväčším a ústredným prvkom. Inak je tu všetko čisté a prázdne.
A čo ten druhý smer?
Druhý smer, taktiež príznačný pre bohatšie rodiny, sa trochu vracia k tradičnému čínskemu dizajnu. Dominuje nábytok zo vzácneho červeného dreva, ktoré sa dováža. Čínsky nábytok má taktiež svoje špecifiká. Číňania majú radi naozaj veľmi detailne vyrezávané veci a preto býva vyrezávaný aj nábytok.
Potom sa často vyskytuje aj kaligrafia alebo čajový porcelán. Veľa rodín má doma napríklad oltár. Oltár predkov alebo oltár božstva, ktorého účel je chrániť rodinu, býva pri vchode. Je to pomyselný generál, ktorý stráží vchod do domácnosti, aby žiadni zlí duchovia nemohli vojsť. Číňania sú celkom poverčiví. Niektorí si zvyknú dávať do vchodu zrkadlá, ktoré majú podobnú symboliku ako oltár. Vďaka tomu zrkadlu sa zlo otočí a nevojde dnu. Na druhej strane, zrkadlo nesmie byť v spálni.
Aký „zakázaný“ prvok majú Dvořákovci v byte? A zariaďujú si Číňania bývanie podľa Feng Šuej? Dočítate sa na poslednej strane.