
Z pôvodného rekreačného domu vznikla oceňovaná stavba
V tasmánskej Trialovej zátoke sú výstavné i skromnejšie domy, ale ako Trial Bay House je v Austrálii známe práve toto dielo architekta Jamesa Jonesa, ktorému zaň pred dvoma rokmi udelili najvýznamnejšiu austrálsku cenu za architektúru.
Pozemok a umiestnenie domu
{R1}
Dom je v šírej krajine a zároveň poruke, vedľa hlavnej cesty a necelých štyridsať kilometrov od metropoly Hobart. Kým sa zíde z cesty na rozsiahlu parcelu zaberajúcu takmer celý polostrov na severe zátoky, stavba rozložená na vyvýšenine sa niekoľkokrát letmo mihne medzi stromami.
K výhľadu v novom krídle patrí statný kmeň a konár blahovičníka guľatoplodého (Eucalyptus globulus). Komponovaniu ázijských akcentov sa architekt venoval rovnako pozorne ako hľadaniu miesta, z ktorého by bol optimálny výhľad. Dlhý čínsky stolík, tu zobrazený sotva spolovice, stojí pod dielom významného austrálskeho maliara strednej generácie Christophera Sneeho. Pri okne lampa Tolomeo Mega (Artemide, 2002).
Ray Joyce
Parcelu pokrývajú prevažne lúky, pobrežie, ku ktorému sa schádza z vyvýšeniny, lemuje les. Prieliv je dobre vidieť len z obývačky v juhovýchodnej časti pôvodnej stavby, v kuchyni i v spálni ho zacláňajú stromy, čo zrejme rozhodlo o pristavaní vyhliadkovej Channel Room.
Ray Joyce
Architekt sa k pôvodnej stavbe rozhodol pripojiť sklenou chodbou mohutné betónové krídlo, ktorú možno nazvať architektonickou plastikou. Túto a vedľajšiu užšiu stranu, cez ktoré sa otvára výhľad na prieliv, stvárnil v podobe profesionálnej kamery, respektíve zariadenia, ktoré sa pripevňuje pred objektív, takzvaného matte boxu.
Ray Joyce
Pôvodnú dlhú stavbu na osi sever – juh s garážou pripojenou v pravom uhle, postavenú v polovici sedemdesiatych rokov, si terajší majitelia vyhliadli ako rekreačný dom. Po čase však podľahli mágii prostredia a zatúžili presťahovať sa sem.
Výhľad z obývačky je dvojaký – na jednej strane do prírodnej krajiny, na rušnú lodnú premávku a vzdialené pahorky ostrova, na opačnej do komponovaného prostredia, dvora, ktorý uzatvára svah. Stolné lampy v miestnosti sú zo série Tolomeo (Artemide, 2004), kožené kreslá zo šesťdesiatych rokov navrhol austrálsky sochár Clement Meadmore, ktorý pôsobil v Spojených štátoch amerických.
Holý kmeň blahovičníka je bežný zjav, strom často zhadzuje kôru v dlhých plátoch. Neďaleko domu (mimo záberu) sa darí rastline, ktorá je u nás, podobne ako blahovičník, známa ako liečivo, nádherne načerveno kvitnúcej manuke (Leptospermum scoparium). Okolité lesy s ďalšími, menej mohutnými druhmi blahovičníkov, prasličníkov a akácií sú kráľovstvom omamných vôní.
Ray Joyce
Nový objekt z betónu
Otvorený krov bol v obývačke aj pred prestavbou, terajší je z tuje riasnatej, trámy z borovice duglasky. Možno si predstaviť, ako odlišne pôsobila miestnosť s neomietnutými tehlovými stenami. V celom objekte boli navyše štandardné okná, kuchyňu oddeľovala priečka. Obývačku zmenil aj nový kozub a osvetlenie zhora, celú starú časť domu jednotná podlaha zo sivých dlaždíc – vykurovaná, s výnimkou spojovacích chodieb.
Ray Joyce
Zasklená chodba s technicistickou strechou na mieste niekdajšej terasy značne ovplyvňuje ráz domu. Z vyvýšeného okolia vedie cez môstik (vpravo) ďalší vstup do domu cez kratšie krídlo s detskými izbami. K slnečným kolektorom na jeho streche sa pripája skupina 48 kolektorov, ktoré inštalovali neďaleko domu.
Ray Joyce
Realizácia prestavby
Zo zasklenej chodby vedú na dvor tri vstupy – k dvom krajným sa kráča z miestností naprieč chodbou, so strešným oknom nad hlavou. Prostredný vstup architekt pre kompozíciu neumiestnil oproti vchodu do domu, ale naproti oknu z obývačky. Na konci chodby upúta charakteristická plastika Clementa Meadmora.
Ray Joyce
Veľkú pozornosť venoval architekt súladu plôch, k čomu ho možno inšpirovala šíra vodná plocha. Na sivú podlahu nadväzuje posyp z bielych kamienkov, na opačnej strane domu zas zeleň trávnika. Snímka dobre ilustruje aj jeho tendenciu modelovať prostredie svetlom prúdiacim cez strešné okná v chodbe a v obývačke.
Zo zasklenej chodby vedú na dvor tri vstupy – k dvom krajným sa kráča z miestností naprieč chodbou, so strešným oknom nad hlavou. Prostredný vstup architekt pre kompozíciu neumiestnil oproti vchodu do domu, ale naproti oknu z obývačky. Na konci chodby upúta charakteristická plastika Clementa Meadmora.
Ray Joyce
o zasklenej chodby vedú na dvor tri vstupy – k dvom krajným sa kráča z miestností naprieč chodbou, so strešným oknom nad hlavou. Prostredný vstup architekt pre kompozíciu neumiestnil oproti vchodu do domu, ale naproti oknu z obývačky. Na konci chodby upúta charakteristická plastika Clementa Meadmora.
Pri okne obrátenom k vyústeniu prístupovej cesty stojí stôl s klasickými trojnohými stoličkami Ant od Arneho Jacobsena. Jedálenský nábytok dopĺňa luster Cross Cable Mobile od Davida Weeksa. Huňatý koberec za poodsunutými dverami chodby do priestoru Channel Room pripomenie, že podlahy v tomto úseku nie sú vykurované.
Ray Joyce
Kým dlažba v sklenej chodbe na opačnej strane pôvodného krídla nadväzuje na interiér, terasa so zaujímavou dlažbou z dvojakého, neopracovaného a hladeného kameňa sa z tohto celku vyčleňuje. Jej koniec zdobí previsnutá moruša
Ray Joyce
Kým dlažba v sklenej chodbe na opačnej strane pôvodného krídla nadväzuje na interiér, terasa so zaujímavou dlažbou z dvojakého, neopracovaného a hladeného kameňa sa z tohto celku vyčleňuje. Jej koniec zdobí previsnutá moruša.
Inšpirácia z Ázie
Obývačka aj spálňa na koncoch pôvodného krídla sú komfortné, vysoké priestory, do ktorých prúdi svetlo až zo štyroch strán. Medzi nimi je kuchyňa, vedľa nej kúpeľňa obložená venatinom, bielym carrarským mramorom s jemným čiernym žilkovaním a šatník, nad ktorými je povala, prístupná vysúvacím rebríkom.
Ray Joyce
Spálňu v kombinácii sivej a hnedej farby oddeľuje od kuchyne a šatníka priečka z dreva domáceho ihličnana zvaného Celery Top Pine (Phyllocladus aspleniifolius). Majitelia si neželali otvorenú kuchyňu poplatnú móde, kvitujú tiež, že chladnička a kávovar sú hneď za posuvnými dverami zo spálne (vľavo).
Ray Joyce