Zatrávnená zásuvka – obydlie prostoarchitektonické
Keď ešte raz niekto napíše, že v jednoduchosti je krása, tak tento originálny výrok opäť naježí nejednu obrazotvornosť... Čo ale napísať, keď sa architekt ani trochu nesnaží rozčleniť fasádu či zaujať nezvyčajným tvarom. Domáci tvrdia, že komplikovaný interiér ich nebaví a dom obrátený oknami výhradne na juh ich neobmedzuje. Ani kúsok postmoderny, iba funkcionalizmus a k tomu ešte aj ekologický a zašitý pod zatrávnenou strechou v malebnom pahorku na moravskom vidieku!
Kto sa pozerá na ich strechu z kopca, ten vidí len svah, ktorý sa lenivo vystiera do malej plochy. Na nej sa slnia osamelé slnečné kolektory natočené na juh a nenápadne obkolesené niekoľkými technickými vývodmi nad úroveň lúčneho porastu. „Fototermické slnečné kolektory nám ohrievajú vodu,“ ukazuje David smerom k panelom. Malé technické zoskupenie pôsobí trochu bizarne a trochu ako plechové huby po daždi: „Terén na streche sme už síce upravili, ale na dokončenie čakajú jednotlivé priestupy cez strechu,“ vysvetľuje ďalej David a vedie nás po streche popri oblých zasklených príklopoch svetlovodov. Tie sa starajú aj v dňoch pod mrakom o presvetlenie miestností v útrobách domu, na ktoré nedočiahne svetlo zo zasklenej južnej fasády. Zo strechy na ňu nedovidieť. Pred strešnými pochôdzkármi sa ukryla pod atikou, ktorá ešte len čaká na zábradlie. To bude nevyhnutné, najmä keď sa ich dcérka naučí chodiť. Dva zo svetlovodov vedú svetlo do chodieb, stredný z nich zas osvetľuje kúpeľňu v strede dispozície domu. Vyhneme sa odvetraniu kanalizácie a vývodom vzduchotechniky, ktoré chránia striešky, a uisťujeme sa, že sme na pevnej pôde a že komín, ktorý najviac prevyšuje úroveň terénu, odvádza spaliny z kozuba umiestneného v strede obývacieho priestoru priamo pod nami.
Originálne nenápadníMajú dom, ktorý do seba vťahuje slnečnú energiu. Tepelnú pohodu obydlia stráži poriadne hrubá čapica zo zeminy: „Najprv nás nadchla lokalita a popritom sme si naštudovali fakty o slnečných domoch zapustených do svahu. Keď sme parcelu kupovali, pribalili nám aj projekt, ktorý sme postupne preinačili tak, aby sa čo najviac priblížil našej predstave. Dispozíciu sme s Alenou pozmenili a prizvali sme k tomu nášho kamaráta, ktorý práve študuje architektúru. Na vyladenie všetkých zmien sme oslovili skúseného architekta, ktorý nám začistil fasádu a pozbavil nás konštrukčných záludností. Železobetónové steny držia svah zo severu a bokov, čelnú stenu okrem zasklených plôch tvorí tehlové murivo Porotherm. Dom tepelne zaizolovali na vonkajšej strane betónových stien tak, aby čerpal energiu zo svahu, ale nenechal sa od neho vysávať v čase, keď teplota okolitej pôdy klesne na 10 ºC. „Spoje medzi tehlovým a betónovým murivom riešil odborník,“ zdôrazňuje David a súčasne nás nenechá na pochybách, keď sa pýtam na obdĺžnikový pôdorys domu. „Môže sa javiť nepraktický, ale nám sa páči vchádzať z terasy priamo do srdca domu.“ Vchod od konca ulice využívajú len pri príjazde autom. Rodinný život sa odohráva v prednej časti domu. Obývačku prepojili s kuchyňou, z ktorej voľne vybiehajú chodby ku kúpeľniam, spálni a detskej izbe. Obytný priestor chránia pred letnými páľavami žalúzie a onedlho ich doplní pergola. Interiér domu sa vyznačuje sympatickou dávkou surových povrchových úprav v podobe betónového stropu, ktorý zdobia stopy po debnení alebo priznanej štruktúry OSB dosiek, ktorými sa obkladali steny spoločenského priestoru. Príjemný kontrast k tejto priamočiarosti tvoria steny, na ktorých sa vyníma stucco.
Hlavný projekt: Ing. Marek Ranocha zo Zlínskej projekčnej kancelárie Realizácia hrubej stavby: firma ELSO system so sídlom vo Fryštáku Začiatok realizácie: marec 2007 Ukončenie stavby: august 2007 Kolaudácia: apríl 2009 Zastavaná plocha: 180 m2 Technické vybavenie: slnečné kolektory, vzduchotechnika, rekuperácia |
Ponorený do svahu
Odborníci tvrdia, že pri dodržaní projektu vznikne z domu chráneného zeminou a vegetáciou pasívno-solárna stavba s päťnásobne nižšou priemernou tepelnou spotrebou (15 kWh/m2 za rok) ako má bežný moderný dom. Ušetriť sa dá aj na kúpe pozemku, ktorý vo väčšine prípadov pochádza z ponuky lacných parciel inak nevhodných na klasickú výstavbu alebo poľnohospodárske využitie. Tieto obydlia, vyzerajúce ako zelené zásuvky, nevnucujú sa, nepretvárajú krajinu, ale nechajú sa do nej vložiť a uspať pod prikrývkou z navezenej pôdy a trávnatého porastu, ktoré ich zvukovo izolujú. Takéto bývanie nemá ani časovo, ani finančne privysoké nároky na údržbu ako iné rodinné domy. Zástancovia zatrávnených a do svahu zahranených obydlí tvrdia, že ich zeleným domom neublíži veterná smršť ani krupobitie, že ľahšie odolávajú požiaru a zlyhaniam verejnej infraštruktúry. Výpadky elektrickej energie ich neprekvapia ani v zime. Dom si vie aj za takýchto podmienok udržať na dlhší čas teplotu nad 20 °C. Dom ponorený v zemine a prikrytý vegetáciou síce nie je oveľa lacnejší ako ekonomický rodinný dom postavený bežným spôsobom, ale určite ide o výhodnú investíciu s rýchlou návratnosťou.
Okolnosti a susediaStavebná lokalita Južný Chlum sa nachádza v katastrálnom území obce Lhotka u Zlína. Zástavbu v lokalite koncipovali ako vzorové riešenie individuálneho bývania na rozhraní mestskej aglomerácie a otvorenej krajiny. Zelené strechy obrástla vegetácia, zadné steny domov splývajú s okolitým terénom, pričom južné a východné fasády sú otvorené slnku a výhľadom do okolia. Dokončili sa prvé štyri rodinné domy (tri jednopodlažné s veľkosťou úžitkovej plochy 110, 145 a 185 m2 a jeden dvojpodlažný s celkovou úžitkovou plochou 210 m2). Ich vlastníci sa do nového sťahovali v rokoch 2004 až 2005. Na jar roku 2007 začala výstavba piateho domu s výmerou 220 m2 – oznámili pred časom v správe o domoch aktivisti občianskeho združenia „Zelené bydlení“. Všetky domy sú zo severu chránené pôdou a spoliehajú sa na výhody pasívno-solárnych stavieb. Infraštruktúra ekosídliska sa nachystala na prírastok desiatich obydlí ekologicky priateľskej zástavby. Príjazdová cesta, rozvody elektriny a vody, dažďová a splašková kanalizácia čakajú na ďalšie, zatiaľ nepostavené domy. K vymoženostiam zeleného sídliska patrí aj čistička odpadových vôd, vybudovaná v ešte v roku 2001 za finančnej podpory Dánskeho výboru pre životné prostredie. Obyvateľov Južného Chluma zbavila navždy poplatku za stočné. Systém spätného využitia prečistenej vody na zalievanie a iné technické účely im súčasne znižuje mesačné výdaje za vodu. Oceňujú to najmä v letnej „zalievacej“ sezóne. Všetky domy sa dohrievajú solárnymi systémami, ktoré celoročne pokryjú takmer 70 % energie na prípravu teplej vody a 20 % energie na vykurovanie. Takéto ekologické roztopaše spolu s minimálnymi tepelnými stratami rodinných domov znižujú závislosť ich obyvateľov na verejných vonkajších zdrojoch energie. V dohľadnom čase sa má pre obyvateľov Južného Chlumu so zájmom o prírodu a aktívne využitie voľného času vybudovať ekofarma s vlastným chovom oviec, pestovaním zeleniny, produkciou vajec a poslaním zaujať miestne dietky: záujem o prírodu by mal vyvážiť alebo prevážiť sledovanie televízie a trávenie voľna pri počítačových hrách. Iniciátorom a organizátorom výstavby ekosídliska Južný Chlum je občianske združenie „Zelené bydlení“. Projektanti tejto neziskovej organizácie, ktorá podporuje ekologicky výhodné spôsoby moderného bývania, sa spojili s odborníkmi z USA, Dánska a Rakúska. Vyvinuli optimálne postupy, ktoré prispôsobili českým stavebným normám a overili ich v praxi pri doterajšej výstavbe spomínaného ekosídliska. Dodávateľmi stavebných prác a materiálov boli a sú klasické stavebné firmy, s ktorými uzatvárajú zákazníci zmluvu o dielo. Odborníci občianskeho združenia „Zelené bydlení“ zaisťujú koordináciu jednotlivých prác počas realizácie stavby a nezávislý stavebný dozor. Takto zákazníci – budúci majitelia ekodomov vo svahoch – ušetria čas a financie.
(Za poskytnutie odborných textov ďakujem Helene a Luďkovi Frkalovcom z Občianskeho združenia ZELENÉ BYDLENÍ, www.zelenedomy.eu)
{R1}
Výhody prírody a technické vymoženosti
Zásadnou výhodou stavby je princíp prirodzeného využitia tepla naakumulovaného zeminou, ktorá obklopuje konštrukciu domu, a tak zaisťuje celoročnú tepelnú pohodu aj bez použitia drahých a prevádzkovo zložitých vykurovacích a klimatizačných systémov. Na doladenie teploty stačia aj menej výkonné zariadenia v súčinnosti s alternatívnymi zdrojmi energie. Všetko bude fungovať a prinášať predpokladané výhody len v prípade, že zemná zásuvka bola primerane naprojektovaná a kvalitne postavená. Čas a prostriedky vynaložené na získanie informácií o takomto projekte ušetria náklady pri realizácii a uchránia pred zbytočným odstraňovaním chýb. Tie sa môžu prejaviť pri nedodržaní:
– konstrukčných pravidiel pre navrhovanie domov chránených zemou,
– geologických a miestnych podmienok,
– vhodných stavebných materiálov a technologií,
– vyhotovenia drenáží, hydroizolácií a tepelných izolácií,
– riešenia zásypov a oporných múrov,
– realizácie zelenej strechy,
– vyriešenia vykurovania a vetrania interiéru,
– použitia nepálenej hliny v interiéri,
– ekologického čistenia odpadových vôd.
„Domy prikryté pôdou nevyužívajú, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať, mimoriadne či zvláštne tepelnoizolačné vlastnosti zeminy. Tá práve nemá dobrú povesť ako izolátor; keď navlhne, správa sa ako vodič tepla. Zemina však funguje ako dokonalý kondenzátor, ktorý uchováva teplo. Pod jej povrchom sa už v dvojmetrovej hĺbke celoročný priebeh teplôt ustáli tak, že domy ponorené do svahu sa akoby v zimnom období presunuli mnoho kilometrov na juh. Januárová teplota pôdy v takejto hĺbke sa pohybuje okolo 10°C, a to aj v prípade, že teplota vzduchu v rovnakom čase klesne hoci aj na –20 °C. Potom si dom obklopený zeminou hovie v prostredí s teplotou o 30 °C vyššou ako jeho o niekoľko ulíc vzdialení susedia s bežnými nadzemnými konštrukciami. Na to, aby sa dosiahla príjemná izbová teplota (22 °C), stačí v takejto ekologickej zemľanke ohriať interiér len o 12 °C nad teplotu okolia. Nadzemný dom však potrebuje k rovnakému teplotnému komfortu prekonať teplotný rozdiel 42 °C. Energetik vie, čo znamená v spotrebe energie znížiť rozdiel medzi teplotou exteriéru a interiéru hoc len o jediný stupeň! To, že zem je dobrým vodičom tepla, spôsobuje, že okolitá zemina sa snaží odviesť teplo z interiéru a vyrovnať ho na svojich stálych 10 °C. Aby sa to nestalo, tak je nevyhnutné vyladiť konštrukciu domu. Skladba obvodových stien, konštrukcia podlahy, základov a podobne sa musia tiež správať ako tepelný kondenzátor, ktorého teplotu môžeme podľa potreby dobre regulovať. Oddeliť a teda odizolovať hmotu domu od tepelne vodivej zeme sa ukázal ako najlepší spôsob regulovania teploty. Zvyčajne sa izolácia z tuhej penovej hmoty umiestni na vonkajší plášť domu. V prípade, že by sa niekto rozhodol umiestiť izoláciu na vnútorný povrch stien, tak nielen že dom stratí tepelnú kapacitu asi 100 ton obvodových múrov, ale navyše pôda, zvlášť v menších hĺbkach, môže pri styku s chladnou stenou premŕzať a postupne sa v týchto častiach konštrukcií prejavia poruchy. V lete sa okolitá pôda premení na zásobník chladu. Najvyššia letná teplota v dvojmetrovej hĺbke sa pohybuje okolo 15 °C. Potrebnú teplotu dorovná slnečné žiarenie, ktoré sa do interiéru vlieva cez okná obrátené na juh a teplo generované ľuďmi, domácimi spotrebičmi alebo varením. Klasický nadzemný dom sa v rovnakom čase buď prehrieva, alebo míňa množstvo energie na klimatizovanie. Mimoriadny chladiaci efekt poskytne v letných horúčavách zelená strecha. Niekoľkodecimetrová vrstva zeminy, vďaka respirácii porastu a odparovaniu vlhka z pôdy, účinne chladí strechu, a tým aj interiér domu. (Helena Frkalová, Zelené bydlení)