Drevodomy
Drevodomy nie sú žiadne zruby pre lesných mužov, ale sofistikované ekologické a často prevádzkovo nízkonákladové stavby. Ich projekty, konštrukcie, technológia výroby i montáže pokročila dnes tak výrazne, že obľuba bývania v dome z dreva z roka na rok rastie.
Drevo má zvláštnu neopísateľnú moc. Pôsobí na človeka príjemne, esteticky, vyžaruje z neho teplo a príjemne vonia. Drevo patrí k základným stavebným materiálom. Pre jeho dostupnosť, opracovateľnosť a dostatočnú pevnosť má v stavebníctve rozsiahle uplatnenie od nepamäti. Drevo má vynikajúce mechanické, tepelnotechnické a tiež akustické vlastnosti. Dokáže prijímať nadmernú vlhkosť a následne ju do suchého prostredia uvoľňovať. Medzi vlastnosti dreva, ktoré sa úspešne využívajú pri drevených konštrukciách, patrí aj rýchle zvýšenie vnútornej teploty vzduchu a povrchovej teploty stien pri vykurovaní (vplyv nižšej tepelnej akumulácie drevených stien a drevených obkladov) alebo schopnosť udržovať vďaka drevenému interiérovému obkladu príjemnú klímu aj v letmom období.
Trocha histórie
Vo svete aj u nás si drevo neustále udržiava pozíciu významného stavebného materiálu. Medzi drevom a prírodou je vzájomná prirodzená spojitosť. Navyše ide o ľahko dostupný materiál, ktorý neodmysliteľne patrí k našej histórií. Drevené stavebné konštrukcie mali v Čechách a na Slovensku donedávna bohatú tradíciu. Pôvodné konštrukcie a konštrukčné detaily v ľudovom staviteľstve prešli dlhým vývojom a vo svojom detaile znamenajú symbiózu funkcie a estetiky. Konštrukcie a konštrukčné detaily zrubových domov sú tesárskou školou aj pre súčasné drevené konštrukcie.
Máloktorá zemepisná oblasť sa môže pochváliť takým množstvom dochovaných historických objektov z dreva sústredených na takom malom území a v takom vysokom počte ako stredná Európa. Príkladom sú pôvodné zrubové obytné a hospodárske stavby v Pošumaví, v Českomoravskej vrchovine, na Valašsku alebo drevené kostolíky na východnom Slovensku. Medzi základné typy ľudového a hospodárskeho obydlia z dreva patrili drevené zrubové obytné domy, hrazdené obytné domy, stodoly so zrubovou alebo stĺpikovou konštrukciou, senníky, koliby, hospodárske a technické stavby, ako sú mlyny, sýpky, pílnice a podobne. V minulosti bola pri výbere stavebného materiálu prvoradá jeho dostupnosť, opracovateľnosť a náročnosť na dopravu.
Medzi hlavné stavebné materiály, ktoré sa používali v ľudovom staviteľstve do polovice 20. storočia, patrilo drevo, kameň a hlina, neskôr keramická tehla. V tomto období sa stavali zruby ako aj kamenné stavby, či stavby z nepálenej tehly. Hlavne na odľahlejších osadách a dedinách bolo drevo hlavným stavebným materiálom. Hospodárske budovy ako pivnice, stajne a sýpky boli zväčša murované konštrukcie. Ako krytina sa pôvodne používala predovšetkým slama, ktorú už na prelome 19. a 20. storočia postupne nahrádzal drevený šindeľ a neskôr pálená škridla. Pri tradičnej ľudovej architektúre sa stretávame najmä s valbovou, polvalbovou a sedlovou strechou, ktorá je zdobená tzv. lomenicou.
Drevostavby v minulosti
Drevostavba je stavba, ktorej hlavný nosný systém je z drevenej konštrukcie. Drevené zrubové domy sa v minulosti stavali bez základovej konštrukcie. Trámy sa v rohoch najčastejšie spájali na rybinu, škáry medzi trámami sa vypĺňali machom. V miestach, kde sa preväzovala zrubová konštrukcia, bol dom položený na plochých masívnych kameňoch, ktoré prenášali tiaž z obvodovej konštrukcie do pôdy. Na prízemí rodinného domu boli tri miestnosti: predná izba – svetnica, stredná časť, ktorú tvorila kuchyňa a zádverie – pitvor a posledná miestnosť – komora, chliev alebo dielňa.
K domu bola pristavená kôlňa z drevenej konštrukcie jednoducho obitej doskami, ktorá slúžila ako sklad náradia, senník a podobne. Neobývané podkrovie slúžilo na uskladnenie obilia a tiež ako udiareň, keďže dym z pece na prízemí vyúsťoval do priestoru podkrovia. Niektoré domy mali podkrovia obývateľné, podľa regiónu, kde sa drevodom nachádzal. Podkrovie od prízemia oddeľoval doskový strop s izoláciou z ľanového pazderia a hlinenou podlahou.
Okolie domu bolo často upravované kamennou dlažbou, ktorá zabezpečovala odvádzanie dažďovej vody od prahového zrubového trámu. Kostolíky, modlitebne a drevené zvonice sa stavali podľa klasického obytného zrubu. Stavali ich dedinskí tesári, ktorí sa inšpirovali sakrálnou architektúrou v mestách. Najstaršie zachované drevené kostoly pochádzajú z 15. storočia a delia sa podľa štýlu a obdobia vzniku. Zrubové konštrukcie stien ohraničujú tri priestory: prednú časť – nad ňou je konštrukcia veže, strednú časť a svätyňu.
Ako je to v súčasnosti
Začiatkom 19. storočia sa výrazne dostalo do popredia lepené lamelové drevo. V súčasnosti sa vo veľkej miere využíva na výrobu drevených eurookien a taktiež pri konštrukciách striech s väčším rozponom. Úplne po novom sa začalo stavať v 50. až 60. rokoch 20. storočia. Mení sa dispozičné riešenie domu s väčším množstvom obývateľných izieb. Používajú sa nové tvary striech – sedlová alebo stanová s vikierom. Rozširujú sa nové materiály – pálené tehly, škvarobetónové tvárnice, betón. Taktiež sa začínajú využívať tzv. spriahnuté nosníky v kombináciách drevo – oceľ, drevo – uhlíkové vlákna či drevo – betón. Tradičné materiály sa obmedzujú na minimum, niektoré – napríklad nepálená hlina, hlinené omietky – takmer úplne zanikajú.
Drevené stavby a stavby na báze dreva majú aj dnes významné miesto v stavebníctve, pretože ponúkajú nielen pôsobivý vzhľad, ale aj zdravé bývanie prirodzené človeku. Drevené domy sa realizujú najmä vo Fínsku, Nórsku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku ale aj v Kanade, USA, Austrálií a podobne. V súčasnosti už môžeme aj Českú republiku zaradiť medzi krajiny so stúpajúcou výstavbou drevených konštrukcií. Slovensko zatiaľ za týmto trendom zaostáva. Riešenie bývania za priaznivú ekonomickú cenu s minimálnym negatívnym vplyvom na životné prostredie je spojené s vývojom konštrukcií drevodomov. Ďalším dôležitým kritériom, hovoriacim v prospech drevodomov je energetické hľadisko.
V dôsledku energetickej hospodárnosti budov sa v súčasnosti začína venovať pozornosť výstavbe energeticky úsporných, respektíve nízkoenergetických a pasívnych domov. Do popredia sa dostáva šetrenie prevádzkovou energiou počas celej životnosti budovy. Drevostavby sa z tohto hľadiska javia ako veľmi perspektívne. Na výstavbu domov s nízkou spotrebou energie je z ekonomického hľadiska výhodné použiť ľahkú rámovú konštrukciu na báze dreva vyplnenú vysokoúčinnou izoláciou bez extrémneho nárastu hrúbky obvodovej steny. Ide najmä o rodinné domy tzv. sendvičovej konštrukcie. Drevostavby majú na Slovensku a v Čechách bohatú tradíciu, takže ich návrat je naozaj len otázkou času.
Človek by sa mal snažiť čo najviac eliminovať negatívne vplyvy na prírodu. Žiť zdravo – to znamená aj zdravo bývať. V takýchto domoch nie je nič, čo by pôsobilo rušivo. Drevené domy a zruby sú výhodnou alternatívou, ak sa chceme cítiť ako v prírode. Drevené domy jednoducho nemajú konkurenciu. Spájajú funkčnosť a estetiku príjemného bývania približujúceho sa k prírode.
Článok vyšiel v publikácii Všetko o dreve v interiéri a exteriéri, JAGA GROUP 2008.