Oprava pecí a komínov
Komíny patria k tým druhom konštrukcií, ktoré v posledných desaťročiach najmä v mestách stratili svoju pôvodnú funkciu, alebo sa nároky na ich využívanie zásadne zmenili (napríklad zmenou druhu vykurovacích palív a tým aj zmenou zloženia spalín). Na chatách a chalupách však komíny stále hrajú dôležitú úlohu. Z ekonomického a environmentálneho hľadiska je kúrenie tuhými palivami nielen jediné možné, ale k atmosfére chalupy často patrí. V poslednom čase sa viac stavajú kozuby, ktoré slúžia nielen ako hlavný či doplnkový zdroj vykurovania, ale tiež ako estetický doplnok, zútulňujúci miestnosti. Takisto sa na chalupách a chatách opätovne rozširujú opravy a výstavba nových kachieľ či kachľových pecí. A napokon – komíny často tvoria dôležitý estetický doplnok stavby, ktorý ju dokáže vizuálne „zútulniť“.
Aj napriek tomu, že mnohé komíny už neslúžia pôvodnému účelu, alebo sú značne poškodené, je lepšie ich neodstraňovať, ale ponechať a opraviť, (resp. modernizovať). Ak sa pre ne nenájde iné využitie možno zvážiť, ich použitie na odvetranie priestorov alebo zavlhnutých konštrukcií, prípadne na ochladenie miestností v lete a podobne. Najčastejšie poruchy komínov vznikajú pôsobením poveternostných vplyvov (dážď, vietor, mráz, slnko) a spalín. Príčinou porúch však môžu byť aj stabilita komínového telesa, základov, pohybov budovy a pod. Pôsobeniu poveternostých vplyvov je najviac vystavené nadstrešné komínové teleso, ktorého najčastejšou poruchou je rozpad konštrukcie, prípadne až stavebnej hmoty, spôsobený hĺbkovou koróziu materiálu.
Rozrušené murivo komína ohrozuje nielen bezpečnosť strechy a prevádzky pod ňou, ale môže byť aj príčinou požiaru. Vtedy je jediným možným riešením rozobratie poškodeného muriva a vymurovanie novej nadstrešnej časti komína. Zvetrávaním dochádza aj ku korózii oplechovania komínového priestupu strechou, alebo k rozpadu iného riešenia utesnenia priestupu (napr. prekrytia vyloženými tehlami, škridlami v nábehu strechy a pod.), ktoré sa v minulosti síce hojne používali, ale dnes sú u nás zachované skôr výnimočne. V každom prípade to spôsobuje zatekanie okolo komínového telesa, čo môže poškodiť nielen samotný komín, ale aj priľahlé konštrukcie vo viacerých podlažiach budovy.
Negatívny vplyv spalín, často znásobený nevhodným užívaním a údržbou komína, sa môže prejaviť nielen na zakončení komínového telesa, ale aj v jeho priebehu (napríklad dechtovými škvrnami na omietke).
Utesnenie komínov
Častou poruchou komínov je ich nedostatočné utesnenie, ktoré spôsobuje znížený komínový ťah a prenikanie spalín do okolitého priestoru. Ďalšou poruchou je premočenie komínového plášťa fenolom a dechtom s následnými škvrnami na povrchu. Obe poruchy sa odstraňujú ťažko. Jednou z možností utesnenia je opakované omietnutie komínového telesa nastavovanou vápenno-cementovou maltou s prísadou plastifikátora alebo s vystužením maltovej vrstvy maltonosným pletivom. Pred omietaním treba na komínovom telese otĺcť starú poškodenú omietku a vyškrabať škáry v murive komína do hĺbky asi 3 cm.
Pri oprave komína poškodeného dechtom treba odstrániť príčinu poruchy – nekvalitné palivo alebo zlý spôsob vykurovania. Aj potom je výsledok opravy neistý, pretože dechtom už nasiaklo aj murivo komína. Určitou možnosťou je oddelenie omietky od muriva vrstvou laku, ktorý sa ešte počas vädnutia obhádže pieskom. Ten zabezpečí lepšiu priľnavosť omietky. Ďalšou možnosťou je obloženie komína nehorľavým obkladom. Úspešným riešením môže byť použitie dvojvrstvovej sanačnej omietky.
Oprava komínových hláv
Rozrušené murivo pod komínovou hlavou treba odstrániť až po neporušené murivo, niekedy až po úroveň strešného priestupu. Murivo sa dôkladne navlhčí a chýbajúca časť komína sa znova vymuruje. Časť nad strechou sa muruje z ostro pálených, mrazuvzdorných alebo zo šamotových tehál. Muruje sa na vápenno-cementovú maltu. Na vymurovaný komín je z funkčného hľadiska najvýhodnejšie osadiť alebo vybetónovať komínovú hlavu. Pri betónovaní je hlavu vhodné vystužiť jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 až 6 mm, ktoré znemožnia alebo obmedzia jej praskanie. Oceľové strmienky sa môžu vložiť aj do úložnej škáry muriva medzi štvrtú a piatu vrstvu pod hlavu.
Pri osadzovaní novej komínovej hlavy je vhodné zalícovať ju s murivom, pretože presahujúce komínové hlavy síce chránia komínové murivo proti dažďu, ale v porovnaní so zalícovanými hlavami znižujú ťah. Murivo komína sa omietne v povalovom priestore, resp. v konštrukcii krovu. Nad strechou sa murivo vyškáruje cementovou maltou, ale neomietne sa, pretože aj najkvalitnejšia omietka ťažko odoláva poveternostným vplyvom kombinovaným s tepelným a chemickým namáhaním komínového telesa. Poškodenú krytinu a oplechovanie okolo komína treba opraviť alebo vymeniť.
Porušenú komínovú lávku (zvyčajne sa nachádza len na starých budovách) je výhodnejšie odstrániť a vymetacie otvory v komíne zhotoviť v povalovom priestore. Životnosť bežných jednovrstvových komínov možno predĺžiť v nadstrešnej a povalovej časti nahradením viacvrstvovým komínovým telesom, zloženým z keramických vložiek s rovnakou vnútornou svetlosťou ako ostatná časť prieduchu a z murovaného komínového plášťa. Pri tomto spôsobe je však dôležité nechať medzi keramickou vložkou a betónovou hlavou primeraný dilatačný priestor.
Opravy a utesnenia kozubov
Najexponovanejším miestom kozuba je zadná stena. Vhodné je preto pravidelne kontrolovať, či sa v nej neobjavia trhliny, ktorými sa môže dym dostávať na nežiaduce miesta. Ak sa v stene za kozubom vyskytnú veľké trhliny, treba múr znovu premurovať. Malé trhlinky stačí vyplniť maltou zo žiaruvzdorného cementu. Pri oprave trhliniek treba ohnisko vyčistiť oceľovou kefou, ktorá zo stien odstráni hrubé sadze a nečistoty. Trhliny sa môžu vyčistiť tenkým, prípadne zahroteným nástrojom – klincom alebo špachtľou. Následne sa navlhčia štetcom a ešte vlhké vyplnia žiaruvzdornou cementovou maltou. Prebytočnú maltu treba odstrániť a povrch trhlín zahladiť namočenou handrou alebo prstom. Pred zapálením kozuba treba cementovú maltu nechať niekoľko dní vyzrieť.
Ak sa v kozube uvoľnia spodné dlaždice, treba ich pripevniť žiaruvzdornou maltou. Ak treba vymeniť poškodenú dlaždicu, najskôr ju smerom od stredu ku krajom rozlámeme kladivom a sekáčom. Stará malta sa oškrabe tak, aby sa očistili okraje okolitých dlaždíc. Nová malta sa nanáša aj na zadnú stranu novej dlaždice, aj na podklad. Nová dlaždica sa pritlačí na miesto a vlhkou handrou sa zotrie prebytočná malta. Po zavädnutí (aspoň 24 hodín) treba škáru opäť preškárovať, aby sa vyplnili drobné trhlinky.
Zabezpečenie nepoužívaného kozuba
Bez ohľadu na to, či sa kozub odstaví dočasne alebo natrvalo, treba realizovať niektoré opatrenia, ktoré ochránia pred poškodením nielen konštrukciu kozuba, ale aj okolité konštrukcie. Pred odstavením treba kozub a komín vymiesť, popolník prikryť mrežou alebo krytom. Mnohé moderné konštrukcie kozubov majú vlastné dvierka, ktorými možno ohnisko zatvoriť. Ak kozub také dvierka nemá, je vhodné zhotoviť nehorľavú zástenu, ktorá sa vloží do ohniska a z prednej strany ho uzatvorí. Zatvorený kozub je vhodné vetrať, čiže umožniť prúdenie vzduchu, ktoré nie je také veľké, aby miestnosť strácala teplo, ale je dostatočné na to, aby sa zamedzilo zrážaniu vodnej pary v ohnisku.
Uvedenie obnovených komínov do prevádzky
Po dokončení obnovy alebo prestavby komína či po vymurovaní nového (vždy až po zatvrdnutí malty) je potrebné komín uvádzať do prevádzky postupným zvyšovaním teploty spalín. Pri rýchlom zvýšení teploty by vplyvom náhleho tepelného namáhania mohlo prísť k poruchám. Súčasne je pritom potrebné sledovať, či sa na komíne neprejavia poruchy.
Článok vyšiel v publikácii Všetko o chatách a chalupách, JAGA GROUP 2007.