Hydroizolácia spodnej stavby

Podľa zistených údajov sa navrhne vhodný variant izolácie proti zemnej vlhkosti, podzemnej tlakovej alebo beztlakovej vode, izolácie proti agresívnej vode a hladnej vode. Zemná vlhkosť závisí od množstva zrážok, hĺbky podzemnej vody a od kapilarity pôdy. Podzemná voda vznikala dlhodobým procesom, keď dažďová voda prechádzala nesúdržnými, priepustnými vrstvami zeminy, narazila na nepriepustnú vrstvu, začala sa hromadiť a vytvorila nádrž. Tá môže v dôsledku hydrostatického tlaku vplývať na okolité vrstvy pôdy aj na budúce konštrukcie. Agresívne vody obsahujú rôznorodé chemické látky získané z prostredí, ktorými prechádzali, a môžu narúšať stavebné konštrukcie, s ktorými neskôr prídu do styku. Aj hladné vody, t. j. veľmi mäkké vody, ktoré obsahujú menšie množstvo látok ako zvyčajne, svojím zložením rozpúšťajú a narúšajú látky. Izolácia suterénnych priestorov sa delí na izoláciu vodorovných vrstiev a zvislých obvodových stien. Úlohou vodorovnej izolácie je zabrániť stúpaniu vlhkosti z pôdy nad rovinu izolácie zdola hore. Funkciou zvislej izolácie je chrániť steny pred vplyvom vlhkosti a vody z atmosféry a z okolitej zeminy nad rovinou vodorovnej izolácie. Izolácia musí prebiehať neporušene v celej podzemnej i nadzemnej časti budovy, teda musí vytvoriť tzv. jednoliatu izolačnú vaňu. Dosiahne sa to správnym napojením vodorovnej a zvislej izolácie.

Materiály hydroizolácií

Doposiaľ najrozšírenejšími hydroizolačnými materiálmi sú živice a výrobky z nich. Ide najmä o asfaltové výrobky. Môžu mať vo formu rozličných izolačných náterov, lepidiel, tmelov, fólií. Fólie sa tvoria z asfaltu naneseného na podklad, napr. handrovú lepenku, sklenenú rohož alebo tkaninu, netkaný textil alebo hliníkovú fóliu. Rozšírené sú aj rozličné syntetické fólie, fólie v kombináciách asfaltu a latexu. Do popredia sa dostávajú aj fólie z PVC, polyizobutylénové a kaučukové fólie. Podľa druhu ochrany sa ukladajú asfaltové fólie vo viacerých vrstvách, fólie z PVC stačí uložiť iba v jednej vrstve s príslušnou hrúbkou a po oboch stranách ju chrániť geotextíliou.

Konštrukčné zásady pri kladení hydroizolácie

Izolačné povlaky sa nanášajú na pevný, rovný, suchý a čistý, mierne drsný podklad. Najosvedčenejším podkladom je betón alebo cementová malta. Medzi podkladom a hydroizoláciou nesmie vzniknúť dutina v dôsledku nesprávneho zhutnenia betónu v konštrukciách, pretože v takom mieste sa hydroizolácia môže neskôr narušiť. Hrany, priechody, kúty a rohy podkladu treba zaobliť, lebo izolačný materiál sa tam môže pretrhnúť. Polomer zaoblenia má byť aspoň 4 cm. Samotná izolácia musí byť celistvá na celej ploche, kladie sa s presahom 10 cm a jednotlivé vrstvy sa zatavujú pomocou tepelnej pištole. Hydroizolácia zvislých konštrukcií sa chráni primurovkou (stienkou z tehál s hrúbkou 10 až 15 cm) alebo pri využití moderných technológií geotextíliami. Čas, ktorý potrebujeme na vybudovanie ochranných vrstiev, môžeme ušetriť pri kladení geotextílií. Vodorovná vrstva sa má chrániť pred porušením 4 cm vrstvou cementového poteru. Izolácia sa má ukončiť 15 až 20 cm nad úrovňou odkvapového chodníka. Izolácia sa prichytí pletivom a klincami o drevenú latu, prekryje sa obkladom alebo zasunie do ložnej škáry obvodového muriva. Veľký pozor treba dávať pri prestupoch cez hydroizoláciu. Ide o prestupy vodovodného, kanalizačného a plynového potrubia. Nad hladinou podzemnej vody sa potrubie pokryje izolačným povlakom, pripevní sa bandážami a zovrie sa kovovou objímkou. Pod hladinou podzemnej vody sa potrubie vedie v pomocnej rúrke s voľnou a pevnou prírubou, medzi ktoré sa zovrie hydroizolácia. Pevná príruba je k rúre pripojená vodotesným zvarom. Rúrka je o 3 až 4 cm väčšia ako potrubie a priestor medzi nimi sa utesní asfaltovým konope a gumovou tkaninou. Každý výrobca hydroizolácií má svoje špecifické konštrukčné zásady vyvinuté špeciálne pre svoj typ výrobku a na účel, na ktorý sú určené. Štandardne majú výrobcovia aj kvalitne vyškolených zamestnancov, ktorí poskytnú informácie v záujme zabezpečenia záruky.