Ako si vybrať tepelnú izoláciu
Premýšľate, ako čo najúčinnejšie zatepliť dom? Alebo čím a v akej vrstve izolovať podkrovie? Potrebnú hrúbku tepelnej izolácie v podstate určuje norma, ktorá sa onedlho sprísni, závisí však aj od vlastností konkrétneho izolačného materiálu.
{R1}
Ktorý materiál izoluje lepšie?
Tepelný odpor akéhokoľvek materiálu, teda to, ako účinne bráni únikom tepla, závisí od jeho hrúbky a súčiniteľa tepelnej vodivosti λ (lambda). Platí pritom, že nižšia λ znamená lepšiu izolačnú schopnosť. Na dosiahnutie potrebného tepelného odporu teda postačí tenšia vrstva materiálu s nižšou λ. A keďže s hrubou vrstvou tepelnej izolácie sa spája komplikovanejšia montáž a menej využiteľného vnútorného priestoru, cieľom výrobcov je ponúknuť materiály s čo najnižšou λ.
Od čoho vlastne súčiniteľ tepelnej vodivosti λ závisí? Vo všetkých izolačných materiáloch izolujú stojaté molekuly vzduchu – čím viac ich materiál obsahuje, či už medzi vláknami, alebo v póroch, tým lepším izolantom je. Zdalo by sa teda, že ľahší materiál bude lepšie izolovať. Nie je to však také jednoduché. Dôležité je totiž množstvo vlákien izolácie a tiež prúdenie vzduchu. Ak je materiál až príliš „riedky“ a vzduchové dutiny sú poprepájané, molekuly vzduchu nebudú stojaté, ale bude dochádzať k prúdeniu vzduchu a tým aj k prenosu tepla. A to znamená horšiu izolačnú schopnosť.
„Pri vláknitých izolačných materiáloch záleží napríklad na dĺžke, orientácii a previazaní vlákien,“ vysvetľuje Miroslav Zliechovec zo spoločnosti Knauf Insulation. Každý materiál má teda určitý optimálny pomer pevných častí a vzduchu, pri ktorom sú jeho izolačné vlastnosti najlepšie.
Hudba budúcnosti?
U nás platná norma STN 73 0540, časť 2, ktorá hovorí o tepelnoizolačných vlastnostiach obvodových konštrukcií, nie je statickým dokumentom, ale smeruje k dosiahnutiu energetickej hospodárnosti budov postupnými krokmi – najbližšie sprísnenie požiadaviek nás čaká 1. 1. 2016. A ak nemajú byť riešením väčšie hrúbky tepelnej izolácie, zlepšovanie vlastností izolačných materiálov je nanajvýš aktuálnou témou. „Pri kamennej minerálnej vlne, ktorá patrí k najčastejšie používaným materiálom na zateplenie stien, je dosiahnuteľná hranica λ = 0,034 W/(m . K). „Testovanie týchto materiálov sme nedávo ukončili,“ prezrádza Ing. Zliechovec.
„Materiály na báze sklenej minerálnej vlny, ktoré sa najčastejšie používajú na izoláciu šikmých striech, sú pružnejšie a mäkšie a ich hraničná hodnota λ je okolo 0,032 až 0,030 W/(m . K). Napríklad na dosiahnutie parametrov podkrovia požadovaných pre rok 2016 by sme potrebovali približne 35 cm izolácie s λ = 0,030 W/(m . K) alebo 46 cm dnes štandardného materiálu s λ = 0,039 W/(m . K). Najvhodnejší materiál teda treba zvážiť aj s ohľadom na výslednú hrúbku konštrukcie a jej vplyv na vnútorný priestor, na možnosti montáže, spotrebu montážneho a ostatného materiálu…,“ upozorňuje špecialista a pokračuje, „vhodným riešením môže byť aj fúkaná prírodná minerálna izolácia – SUPAFIL, ktorá sa používa pri montovaných stavbách a v ťažko prístupných miestach na stropoch a šikminách strechy. Jej aplikáciou je možné dosiahnuť vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti.“
Nech už hľadáte akýkoľvek izolačný materiál, orientujte sa podľa súčiniteľa tepelnej vodivosti λ (lambda) – čím nižšia je λ, tým lepšie materiál izoluje.
To však nie je všetko
Dôležité sú tiež mechanické vlastnosti izolačného materiálu a to, ako sa s ním pracuje. „Napríklad lacné materiály na izoláciu šikmých striech bývajú príliš mäkké, takže zatláčaním sa v nich vytvárajú tepelné mosty. Popri nosných prvkoch tak vznikajú nedostatočne zaizolované miesta, kde hrozí kondenzácia vlhkosti a tá je v každej konštrukcii nebezpečná. Môže totiž znehodnotiť nielen tepelnú izoláciu, ale celú konštrukciu,“ zdôrazňuje Miroslav Zliechovec.
Ďalším podstatným kritériom pri výbere tepelnej izolácie by mal byť vplyv materiálu na kvalitu vnútorného prostredia. „Obvodové konštrukcie by mali nielen tepelne izolovať, ale aj udržiavať v priestore optimálnu vlhkosť. Na to sú ideálne materiály na vláknitej báze, ktoré majú veľmi nízky difúzny odpor, a teda veľmi dobre prepúšťajú vlhkosť v podobe vodných pár.“
Zmysluplnou požiadavkou je aj trvalá udržateľnosť a ekologickosť. Nízku uhlíkovú stopu majú napríklad recyklované materiály, ku ktorým patrí aj ekologická minerálna vlna na báze technológie ECOSE. Pri izolačných materiáloch na vláknitej báze je však z tohto pohľadu dôležité aj spojivo. „Z tradičného spojiva na fenolickom a formaldehydovom, teda ropnom základe, ktorého úprava je energeticky náročná a nie je vyrobené z obnoviteľných zdrojov, preto prechádzame na spojivo na báze prírodných látok. Naša ekologická minerálna vlna je na trhu dostupná už niekoľko rokov,“ hovorí produktový manažér výrobcu tepelnoizolačných materiálov.