Izolácie spodnej stavby

Ďalším dôvodom, prečo chrániť spodnú stavbu hydroizoláciou, je ochrana konštrukčných prvkov, najmä nechráneného železobetónu, pred zložkami pôdy rozpustnými vo vode, prímesami spodnej vody, ale aj priemyselnými odpadovými vodami.

Zvýšenú pozornosť pri spodnej stavbe treba venovať problematickej tlakovej vode, ktorá pôsobí na stavebný objekt, ak sa okolo objektu zhromažďuje vzdutá voda, ktorá nemôže na súdržnej pôde odtekať, alebo ak stavebný objekt zasahuje až do oblasti podzemnej vody.

Aby sa zabránilo vzniku krátkodobo vzdutej vody, napríklad pri silných zrážkach, treba uvažovať pri zakladaní stavby aj o zabudovaní drenáže. V princípe rozlišujeme dva základné spôsoby ochrany pred vlhkosťou a vodou:

• hydroizolačné stavebné materiály, ktoré sa pridávajú na nechránené konštrukčné prvky,

• vodotesné konštrukčné prvky, napríklad konštrukčné prvky z vodotesného betónu.

Hydroizolačné materiály

Na hydroizoláciu spodnej stavby možno použiť tieto materiály:

• bitúmenové materiály (od základných bitúmenových náterov cez bitúmenové pásy s rôznymi úpravami po bitúmenové povrchové vrstvy modifikované plastmi). Bitúmenové hydroizolácie sa zvyčajne aplikujú vo viacerých vrstvách, aby sa zabránilo chybám, ktoré vznikajú pri zhotovení. Zároveň tieto vrstvy slúžia aj ako ochrana proti mechanickému poškodeniu. Počet vrstiev závisí od namáhania hydroizolácie;

• plastové hydroizolačné pásy (pásy z PVC, pásy PIB, ECB, EVA, samolepiace plastové fólie a rozličné elastoméry). V súčasnosti sa plastové hydroizolačné pásy používajú len v jednej vrstve. Vzhľadom na zvýšené riziko mechanického poškodenia ich treba chrániť ďalšou ochrannou vrstvou;

• profilované kovové pásy z medi alebo ušľachtilej ocele sa používajú na zosilnenie mimoriadne namáhaných hydroizolácií;

• hydroizolačné suspenzie alebo omietky na báze cementu vytvoria tesnú povrchovú ochranu, takže na niektorých materiáloch (napríklad na betóne) predstavujú dodatočnú hydroizolačnú ochranu. Suspenzie sa nanášajú v hrúbke 3 až 10 mm, väčšinou vo viacerých vrstvách, na pevný, neprašný a plochý podklad bez trhlín a možno ich použiť proti tlakovej vode aj na vnútorné strany objektov;

• tekuté fólie patria medzi alternatívne hydroizolácie a používajú sa pod keramické podlahoviny, napríklad v miestnostiach s mokrou prevádzkou, a na menšie konštrukčné prvky.

Dodatočnú hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti možno realizovať tromi spôsobmi:

• impregnovaním a injektovaním hydroizolačných chemických látok (vodné sklo, parafíny, živice a iné),

• mechanickými vodorovnými predelmi z nehrdzavejúcich kovov alebo plastových fólií,

• odvlhčovaním elektroosmózou.

Vodotesný betón

Vodotesný betón je špeciálny druh betónu, pri ktorom sa vďaka špeciálnym postupom zabezpečila dostatočná odolnosť proti účinkom tlakovej vody. Z vodotesných betónov sa prevažne budujú betónové konštrukcie, ktoré sú dlhodobo vystavené vode a vodnému tlaku. Obľuba výstavby podzemnej spodnej stavby rodinných domov namiesto izolovania klasicky vybudovaného suterénu prudko narastá. Firmy, ktoré zvládli technológiu vodotesného betónu, sa k izoláciám fóliami alebo bitúmenovými pásmi vracajú len v prípade radónového rizika.

115833

Kam s ňou

Vodorovné hydroizolácie proti zemnej vlhkosti v stenách alebo pod stenami sa vkladajú do ložných škár muriva minimálne v jednej vrstve. Všetky vonkajšie a vnútorné steny musia mať aspoň jednu vrstvu izolácie, ktorá sa umiestňuje pod ložnú plochu muriva a musí siahať až po osadenie základov, aby sa dala spojiť so zvislou hydroizoláciou. Odporúča sa použiť ďalšiu vodorovnú hydroizoláciu v prvej ložnej škáre nad podlahou, aby sa z prechodne mokrej pivničnej podlahy, najmä počas výstavby, nedostala vlhkosť do stien.

Vhodná je aj ďalšia horná hydroizolácia približne vo výške 30 cm nad terénom ako ochrana stien pred striekajúcou vodou počas výstavby, kým sa nedokončí zvislá hydroizolácia. Zvislé hydroizolácie, ktoré chránia steny proti zemnej vlhkosti pod terénom, sa realizujú buď ako nátery nanášané za studena alebo zahorúca, alebo ako nalepené či zvarené pásy. Nevhodné sú bitúmenové pásy bez ochranného posypu. Podklad pre zvislé hydroizolácie musí byť rovný, pevný, očistený a zvyčajne suchý, betónové plochy musia byť rovné a s uzavretým povrchom.

Steny z pórovitých stavebných materiálov treba vyrovnať maltou, pričom prax ukazuje, že murované plochy z hladkých murovacích prvkov s vyplnenými a zahladenými škárami sú ako podklad za určitých podmienok vhodnejšie ako nekvalitne a v tenkej vrstve nanesená omietka (vzhľadom na riziko odlúpnutia hydroizolácie spolu s omietkou). Všetky zvislé hydroizolácie treba prepojiť s vodorovnými tak, aby nevznikali vlhkostné mostíky.

Zaizolované plochy vonkajších stien sa môžu zakryť zeminou až po ich úplnom vysušení. Treba však dávať pozor, aby sa hydroizolácie nepoškodili. Na zásyp nie je vhodný materiál s ostrými hranami ako stavebný odpad alebo štrkodrvina. Odporúča sa použiť ochranné vrstvy proti mechanickému poškodeniu – profilované pásy, filtračné platne, celistvé platne alebo platne s otvorenými pórmi, ktoré sa na izolácii udržia tlakom zeminy alebo sa môžu prilepiť.

Hydroizolácia nepodpivničených budov

V nepodpivničených budovách sa odporúča zhotoviť najnižšiu podlahu ako stropnú konštrukciu, ktorá sa nedotýka pôdy. Studený priestor medzi stropom a pôdou sa musí v tomto prípade dostatočne vetrať a taktiež treba podlahu dostatočne zatepliť. Toto riešenie bez vodorovnej hydroizolácie je vhodné najmä pri neveľkých rozpätiach stropov, ale iba v prípade, že sa v interiéri nepoužijú podlahy citlivé na vlhko, napríklad vlysková podlaha. Štandardný spôsob riešenia hydroizolácie základovej dosky je umiestnenie priebežnej hydroizolácie nad doskou, ktorá siaha až po vodorovnú izoláciu tak, aby vzniklo aspoň 15 cm prekrytie oboch druhov izolácií.

Nezabudnite na sokel

Hydroizoláciu spodnej stavby treba ukončiť až nad úrovňou terénu. Nad terénom sa dajú bitúmenové zvislé hydroizolácie ukotviť len na špeciálne nosiče omietky, respektíve na malty, soklovú omietku alebo soklový obklad. Ochrana proti striekajúcej vode sa zväčša zhotovuje z dvojvrstvovej vodotesnej omietky hrubej minimálne 20 cm. Týmto spôsobom sa vyhnete opticky nápadnému soklu. Alternatívou sú primurované alebo odvetrávané obklady v oblasti sokla. Obklad sokla mrazuvzdornými tvarovkami alebo ostropálenými tehlami je veľmi trvácne riešenie, ale iba v tom prípade, ak je hydroizolácia spodnej stavby vytiahnutá až pod obklad.

Tepelná izolácia spodnej stavby

Tepelná ochrana stavebných konštrukcií zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu ako za čias nízkych nákladov na energiu. Žiaľ, u nás sa táto skutočnosť ešte vždy podceňuje. Preto zanedbaná tepelná izolácia spodnej stavby, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, spôsobuje značné úniky tepla. Tepelná izolácia zväčša znamená súvislé obalenie budovy dostatočne tepelne nepriepustnými materiálmi. Z tohto dôvodu je napríklad pri stavbe nízkoenergetických alebo pasívnych domov nevyhnutná tepelná izolácia aj pod základovou doskou.

115834	115835
Tepelná izolácia zhotovená na vonkajšej strane hydroizolácie tvorí zároveň trvalú ochranu proti mechanickému poškodeniu a teplotným zmenám tak hydroizolácie, ako aj celej spodnej stavby.	Vhodná tepelná izolácia, drenáž a mechanická ochrana hydroizolácie suterénu môžu ušetriť značné množstvo energie.

Najbežnejším tepelnoizolačným materiálom, ktorý sa používa na zateplenie spodnej stavby, je extrudovaný polystyrén. Medzi jeho vlastnosti, ktoré ho predurčujú na použitie na spodnú stavbu, patria vyššia pevnosť a mechanická odolnosť. Ak chcete zlúčiť tepelnoizolačnú a drenážnu funkciu, môžete použiť dosky z extrudovaného polystyrénu, ktoré majú na povrchu nehnijúcu geotextíliu odolnú proti humusovým látkam z pôdy, zmenám a mrazu. Suterénne dosky sa pripevňujú na steny bezrozpúšťadlovými lepidlami s preplátovaním drenážnou rohožou na vonkajšej strane. Podmienkou dobrej funkcie systému je účinná drenáž pri päte dosiek. Po zabudovaní pod úroveň terénu pôvodný tepelný odpor dosiek neklesá viac ako o 5 %.