Pozor na zvýšenú vlhkosť: Ako predísť zimnej stavebnej škode

Zabudovaná vlhkosť

Stavba domu obvykle zahŕňa aj tzv. vlhké procesy (betónovanie, murovanie so stavebným lepidlom či omietanie). Do konštrukcií sa tak zabudujú materiály, ktoré obsahujú istý podiel vlhkosti aj po prvotnom vysušení, pri ktorom nadobudnú potrebnú pevnosť. Táto vlhkosť sa potom postupne uvoľňuje aj do interiéru – úplné vysušenie stavby trvá priemerne dva až tri roky. A so zvýšenou vlhkosťou v dome môžu byť najmä v zime spojené viaceré problémy.{R1}

Čo je zimná stavebná škoda?

Vysoká vlhkosť sa prejavuje typickým zápachom, rastom plesní či koróziou. Plesne pritom nie sú len estetický problém, ale predstavujú aj zdravotné riziko. Ďalším, možno menej známym dôsledkom dlhodobo zvýšenej vzdušnej vlhkosti je aj tzv. zimná stavebná škoda, teda poškodenie povrchovej úpravy drevených okien – tá sa začne zlupovať zvyčajne v mieste spoja zvislých a vodorovných dielov.

„Vlhkosť, ktorá sa nachádza v miestnosti, sa tlačí von cez rám dreveného okna, pričom na jeho vonkajšej strane skondenzuje. Keď voda následne zmrzne, odtrhne povrchovú úpravu. Povrch vtedy zmatnie a v ďalšom štádiu sa odlúpi ako fólia,“ vysvetľuje Ľubomír Svetlík zo spoločnosti Mirador.

Jednoduchá prevencia

Ak chcete predísť problémom spôsobeným vysokou vzdušnou vlhkosťou, mali by ste dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel:

• Nezvyšujte vlhkosť v interiéri. Bielizeň sušte vonku, pri sprchovaní majte na kúpeľni zavreté dvere a zapnite odsávač, počas varenia zapnite digestor a vzápätí vyvetrajte.
• Chybou je aj vypínanie kúrenia v noci alebo počas neprítomnosti. Stačí znížiť teplotu na úsporných 16 – 18 °C. Ak kúrenie vypnete, obvodové múry vychladnú a trvá dlhšie, kým sa opäť ohrejú. Okrem zvýšených nákladov na vykurovanie je dôsledkom aj zvýšená vlhkosť v interiéri.
• Najlepšou metódou ako dostať vlhkosť z domu je pravidelné vetranie. Najmä v chladnejších mesiacoch preto nezabúdajte otvárať okná.

Vetrajte…

Najúčinnejšie, i keď nie lacné, je riadené vetranie s rekuperáciou, ktoré sa automaticky stará o dôkladnú výmenu vzduchu v dome bez zbytočných tepelných strát. Podobne fungujú aj vetracie jednotky integrované v ráme okna, ktoré zabezpečujú prísun čerstvého vzduchu, aj keď je okno zatvorené. Na zníženie vlhkosti v interiéri možno použiť tiež odvlhčovače. Absorpčné obsahujú pórovitý materiál s vysokou schopnosťou pohlcovať vlhkosť, podstatou kondenzačných je kondenzátor a výparník – pri ochladení skondenzuje vlhkosť na vodu, následne sa vzduch ohreje, čím sa vysuší, a vráti sa späť do miestnosti.

Účinným riešením je aj obyčajné vetranie, treba však pri ňom dodržiavať dve zásady:

• Zvyknite si poriadne vyvetrať pravidelne, aspoň tri až štyrikrát denne – napríklad ráno, napoludnie, popoludní a pred spaním.
• Vetrať by ste mali nárazovo, otvorením okien dokorán asi na 5 minút. Vzduch v interiéri sa za tento čas vymení, nedôjde však k ochladeniu stien.

… a kúrte

Rozpustnosť vodných pár vo vzduchu totiž závisí od jeho teploty – teplý vzduch ich dokáže absorbovať viac než studený. Relatívna vzdušná vlhkosť, ktorá sa udáva sa v percentách, pritom vyjadruje pomer medzi množstvom vody, ktorú vzduch v podobe vodnej pary naozaj obsahuje, a maximálnym množstvom vody, ktorú by dokázal absorbovať. Chladnejší vzduch teda obsahuje menšie množstvo vody než teplejší s rovnakou relatívnou vlhkosťou.

Keď v zime vyvetráte, vpustíte dnu studený vzduch, ktorý aj pri vysokom percente nasýtenia obsahuje len malé množstvo vody. Keď sa potom tento vzduch zohreje, jeho relatívna vlhkosť klesne. Následne začne pohlcovať vlhkosť z okolia, a keď dosiahne asi 50 % nasýtenie, treba ho opäť vyvetrať. Vysúšanie vetraním a kúrením je tým účinnejšie, čím je vonku chladnejšie.

Pripravila: Erika Kuhnová

Odborná spolupráca: Mirador

Foto: Mirador

Zdroj: Časopis Môj dom