Omietky – šaty stavby

Tradícia

Omietky majú veľmi dlhú tradíciu. Ľudstvo ich poznalo už od čias Mezopotámie, používali ich starí Egypťania, Gréci a Rimania v starobylých chrámoch. Zachovali sa až dodnes a ich vek sa počíta na tisícky rokov. Za svoju dlhovekosť vďačia použitým prvotriednym materiálom a kvalitnému spracovaniu. Kvalitné omietky sa robili aj v stredoveku. V románskom období boli omietky hladké, ale nie rovné – kopírovali nerovnosti podkladov. V dobe baroka a rokoka sa stali umeleckými dielami. Postupom času sa upúšťalo od výzdoby fasád dekoratívnymi prvkami, a pretože rovné povrchy pôsobili nezaujímavo, začalo sa používať plastické stvárnenie ryhovaním alebo škrabaním. Moderná architektúra používa omietky ako výrazový prostriedok založený na farebnej pestrosti a štrukturálnej odlišnosti omietok.

Druhy omietok

Situácia v dnešnej stavebnej praxi je z hľadiska používaných druhov rôznorodá. Používajú sa klasické omietky zhotovované ručne na stavbe z piesku, vápna, cementu a vody, ale aj omietkové systémy zo suchých zmesí vyrábaných priemyselným spôsobom.

Omietky môžme rozdeliť:

Podľa polohy v objekte:

• vnútorné,

• vonkajšie,

• s univerzálnym použitím.

Podľa spôsobu
spracovania:

• na ručné spracovanie,

• na strojové spracovanie,

• na ručné aj strojové
  spracovanie.

26432

Podľa druhu použitého
spojiva:

• vápenné,

• vápennocementové,

• vápennosadrové,

• cementové,

• sadrové.

Podľa funkcie:

• ochranné,

• sanačné,

• akustické,

• 
  
  

  26433

  tepelnoizolačné.

Podľa počtu vrstiev:

• jednovrstvové,

• dvojvrstvové,

• viacvrstvové.

Podľa použitého plniva:

• omietky z kamenných
  drvín,

• omietky s ľahčeným
  plnivom,

• textilné omietky.

26434

Na obrázkoch vpravo sú príklady omietok s rôznou štruktúrou (zhora):
1,2 – škrabaná štruktúra,
3 – ryhovaná štruktúra,
4 – mozaiková štruktúra

Minerálne, silikátové a silikónové omietky

Minerálne, silikátové alebo silikónové prefarbené omietky v rôznych farebných odtieňoch, s rôznou štruktúrou a zrnitosťou sú najčastejšie používanými povrchovými úpravami. Hoci použitie štrukturálnych prefarbených omietok na disperznej akrylátovej báze nie je hrubou chybou, vzhľadom na vyšší difúzny odpor týchto omietok nie je ich použitie vždy vhodné.

Minerálne omietkoviny obsahujú ako spojivo cemento- vápenný hydrát a ako plnivo kamenivo s odstupňovanou zrnitosťou 1 až 5 mm a hladenou alebo ryhovanou štruktúrou povrchu. Tieto omietky sa vyznačujú priepustnosťou vodných pár, vodoodpudivosťou a hodia sa na vonkajšie a vnútorné použitie.
Silikátové omietkoviny sú založené na spojive z anorganického draselného vodného skla a plnive z kameniva s odstupňovanou zrnitosťou 1 až 4 mm s hladenou, so škrabanou alebo s ryhovanou štruktúrou povrchu. Silikátové omietky dobre prepúšťajú vodnú paru, sú hydrofóbne, odolné proti atmosférickým vplyvom a majú malý sklon k znečisteniu.
Silikónové omietkoviny obsahujú spojivovú zložku v kombinácii syntetických polymérov a silikónových živíc a prísad doplnených kamenným plnivom s odstupňovanou zrnitosťou 1 až 3 mm so škrabaným alebo s ryhovaným povrchom.

Požiadavky na omietky

Vnútorné omietky musia byť primerane hladké a rovné, pretože sú podkladom na maľbu alebo tapety. Táto rovinnosť a hladký povrch sa vyžadujú nielen pre vzhľad, ale najmä z hygienických dôvodov. Na hladkých omietkach sa totiž nezachytávajú nečistoty a prach a netvoria plesne. Rovinnosť sa meria doskou dlhou 2 m , najväčšia odchýlka pri hrubých omietkach je ±2,5 mm. Na vonkajšie omietky sa kladú oveľa prísnejšie požiadavky, pretože musia dlhý čas odolávať vonkajším vplyvom a chrániť pred nimi murivo. Pri voľbe druhu vonkajšej omietky nevychádzame iba z výšky nákladov na zhotovenie, ale aj z čo najdlhšej bezporuchovej životnosti, najjednoduchšej údržby, berieme ohľad na zníženie vykurovacích nákladov, účinné tlmenie hluku, ochranu pred vlhkosťou a pod. Na vonkajšie omietky pôsobí čoraz agresívnejšie ovzdušie obsahujúce priemyselné exhaláty. Oxid siričitý (SO2) obsiahnutý v ovzduší spôsobuje na omietkach veľké škody. Všeobecne povedané, hladké povrchy odolávajú lepšie, pretože sa na nich agresívne látky z ovzdušia usadzujú v menšom množstve. Vonkajšie omietky sú vystavené nielen vonkajšej vlhkosti a dažďu, ale aj vlhkosti prenikajúcej z vnútorných priestorov objektu cez obvodové steny. V chladnejšom období je vnútorná teplota vykurovaných miestností vyššia ako vonkajšia, tlak vodných pár je vyšší vnútri a tým vzniká tok vodných pár smerom von. Tomuto javu sa hovorí difúzia vodných pár a môže ovplyvniť technické vlastnosti konštrukcií a omietok. Na fasády a omietky pôsobí takisto oslnenie, pričom treba brať do úvahy orientáciu stien na svetové strany. Striedanie oslnenia a ochladenia má na vonkajšie omietky nepriaznivý vplyv predovšetkým preto, že spôsobuje rozťahovanie a sťahovanie omietok. Tento jav sa odborne nazýva teplotné namáhanie vonkajších omietok. Ak omietka nasiakla vodou, vplyvom mrazu sa poruší. Zmrznutá voda zväčšuje objem približne o 9 % a rozrušuje štruktúru omietky. Ak sa cyklus zmrznutia a rozmrznutia opakuje, omietka sa časom celkom zničí.