Otvorené kozuby
Účinnosť klasického otvoreného kozuba je minimálna, asi 20 %. V súčasnosti je teda vykurovanie kozubom nehospodárne. Kým v dobrej peci získame z 1 kg dreva približne 3,5 až 4 kWh (pri účinnosti 80 %), v otvorenom kozube iba 0,8 kWh. Aj samotné rozdelenie tepla pri kozube je nevhodné – zatiaľ čo blízko ohniska je horúco, zvyšok miestnosti je chladný.
Pri prevádzke otvoreného kozuba sa nevyhneme vplyvom atmosférických porúch. Treba sa zmieriť s tým, že do miestnosti občas zadymí. Tento jav, rovnako ako aj poletujúci popolček, sa nezhodujú so súčasnými požiadavkami na čistotu. Izbu s kozubom totiž treba častejšie upratovať a maľovať. Rovnako problematické sú aj textílie, ktoré časom „zájdu“. Tieto neželané vedľajšie účinky možno odstrániť pomocou rôznych technických zariadení. V niektorých objektoch sa zriaďujú zvláštne miestnosti určené špeciálne na posedenie pri otvorenom kozube.
Kozub má teda skôr dekoratívny charakter. Ocenia ho väčšinou „labužníci ohňa“, ktorí vedia vychutnať atmosféru vytvorenú hrou plameňov a ktorým chvíle neopakovateľnej pohody pri ohni nepokazí ani prípadný dym či popolček.
Kozub vytvára vhodné pozadie na inštaláciu doplnkov. Je nenápadný, a keď sa v ňom nekúri, pozornosť pútajú drobnosti pred ním. Farba steny je vhodne zvolená – schová prípadné odymenia z kozuba. Z priestoru sála pokoj, jednota a pohoda.
Camin
Čo sa zmenilo?
Stavebno-technické výpočty návrhov otvorených kozubov možno nájsť v staršej odbornej literatúre, po zmene stavebných technológií po roku 2000 už však tieto teórie nemožno spoľahlivo použiť.
• Otvorený kozub potrebuje veľké množstvo vzduchu, aby v ňom mohol horieť oheň. Moderné budovy sú takmer vzduchotesné, kozub v nich teda nemá dostatok vzduchu. V minulosti sa stavby neutesňovali – aj zavreté okná a dvere dokázali kozub zásobiť dostatkom vzduchu. Dnes privádzame vzduch ku kozubu z vonkajšieho prostredia samostatným prívodom.
Kozub vytvára vhodné pozadie na inštaláciu doplnkov. Je nenápadný, a keď sa v ňom nekúri, pozornosť pútajú drobnosti pred ním. Farba steny je vhodne zvolená – schová prípadné odymenia z kozuba. Z priestoru sála pokoj, jednota a pohoda.
Dano Verselský
• Je takisto nevhodné, aby sme aj to málo ohriateho vzduchu, čo kozub vyprodukuje, vypustili hore komínom. Pôvodne sa kozuby dimenzovali a skúšali na tehlové, tepelne neizolované komíny väčšinou s kvadratickým prierezom. Komín z ťažkých materiálov, ako sú tehla či kameň, spotrebuje veľa tepla na vlastnú prevádzku. (Tehlové murivo a obdĺžnikový či štvorcový prierez kladú prúdiacim spalinám veľký odpor.) Dnešné komíny sú vysokoúčinné – dokážu odsať viac spalín ako ich predchodcovia, majú silnejší ťah, no už niet čo odťahovať, lebo budova je vzduchotesná. Spaliny preniknú do obytného priestoru, lebo podtlak v budove im nedovolí uniknúť. Nie je ľahké dostať sa k novším teóriám dimenzovania a obvykle sa skusmo prispôsobujú starším výpočtovým metódam. Pri niektorých problematických stavbách kozubov sa realizuje takzvaný pokusný kozub. V meradle 1 : 1 možno postaviť funkčný kozub z plynosilikátov, ktorý vydrží približne 20 prevádzkových hodín. Možno tak overiť, či v daných podmienkach bude kozub fungovať. Následne sa takýto kozub začne stavať z pevných a drahých materiálov.
• Do otvorených kozubov sa dnes okrem dreva preferujú aj iné palivá, napríklad horľavé sviečkové gély, ktoré sa dodávajú v nádobách s knôtmi a vkladajú sa do zabudovaných otvorov. Výhodou týchto gélov je, že horia bezpečne, nečmudia, ich spaliny sú čisté a mierne aromatizované a takisto sa pri ich horení neprodukuje popol. Na odvetranie spalín postačí v takomto prípade užší komín. Svoju renesanciu zaznamenali aj plynové kozuby, ktoré sa znovu začali používať. Majú čistú prevádzku, no vyžadujú si dostatok bezpečnostných zariadení, aby sa pri prípadnom zhasnutím plameňa ihneď vypol aj plyn.
