Parozábrana v konštrukcii strechy

Konštrukcia zateplenej šikmej strechy je premyslený systém, v ktorom všetko so všetkým súvisí a navzájom sa ovplyvňuje. Ak je v tomto systéme chyba – niečo sa vynechá, použije sa nesprávny materiál alebo sa správny materiál nevhodne aplikuje –, strecha nebude fungovať tak, ako by mala a ako by ste si predstavovali. Z praxe vyplýva, a dlhodobé výskumy to overili, že príčinou najväčších chýb a porúch spôsobených vlhkosťou v konštrukcii strechy je práve zle zrealizovaná parozábrana.
 

Kto prechádza cez strechu

144859

Cez strechy našich príbytkov má tendenciu prechádzať najmä vzduch, a spolu s ním aj vodná para. Na strechu pôsobia zvonka poveternostné vplyvy (dážď, vietor, teplota či slnečné žiarenie), z vnútornej strany zasa iná teplota a vzdušná vlhkosť. V našom klimatickom pásme je v exteriéri celkom bežne –10 °C a relatívna vlhkosť 80 %, pričom v interiéri je zároveň teplota +20 °C a relatívna vlhkosť 50 %. Keď navyše fúka vietor, na záveternej strane strechy sa vytvorí podtlak, ktorý má tendenciu vysávať vzduch cez strešný plášť. Pri takýchto podmienkach má vodná para z podkrovia sklon tlačiť sa cez strešný plášť von – hnacím motorom je rozdiel teploty a tlakov. V bežnom obývanom interiéri sa vytvorí za deň až 12 litrov vodnej pary (vzniká pri varení či sušení bielizne, produkujú ju rastliny aj ľudia a podobne), ktorá by, teoreticky, mohla skončiť v streche nad našimi hlavami.

Nato, aby sa zabránilo difúzii a konvekcii vodnej pary do jednotlivých vrstiev konštrukcie strechy, je súčasťou strešného plášťa parozábrana – jej úlohou je najmä zamedziť vnikaniu vodnej pary do tepelnej izolácie. Ak totiž vzduch nasýtený vodnými parami prúdi konštrukciou strechy smerom k exteriéru, ochladzuje sa a vodná para v ňom kondenzuje na vodu. Ak ku kondenzácii dôjde v tepelnej izolácii, nastáva problém – mokrá tepelná izolácia totiž funguje rovnako ako mokrý kabát. To, čo chráni pred únikom tepla, je vzduch uzatvorený v izolácii, a ak ho nahradí voda, tepelná izolácia prestane plniť svoju úlohu.

Zoznámte sa: parozábrana

Funkčná parozábrana obmedzuje prúdenie (konvekciu) vodnej pary, a teda aj znemožňuje tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii. Ak sa zabráni prúdeniu vzduchu cez strechu z interiéru do exteriéru, obmedzia sa tým zároveň aj energetické straty. A do tretice – funkčná parozábrana zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože pri správnom vlhkostnom režime ju nebudú ohrozovať drevokazné huby. O kvalite parozábrany hovorí hodnota sd – fólia s určitou hodnotou sd kladie prestupu vodnej pary rovnaký odpor ako vrstva vzduchu s takou istou hrúbkou (v metroch), ako je hodnota sd. Čím je teda hodnota sd vyššia, tým lepšie bráni parozábrana prenikaniu pár. Parozábrana je vlastne robustná fólia s veľmi nízkou difúznosťou – zväčša na báze polyetylénu s nízkou hustotou (s vystužujúcou mriežkou alebo bez nej), používajú sa aj takzvané kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna a s nepriepustným polyetylénovým povrchom.
 

Aby parozábrana fungovala, musí byť tesná: dôležité je utesniť spoje fólie (a), tesné musia byť aj všetky napojenia na presahujúce konštrukcie ako sú štítový múr či nadmurovka (b), a tiež priestupy vedení alebo konštrukcií (c). Dôležité je pri všetkych týchto detailoch zrealizovať správne postupy a používať na to určené materiály.
a	b
144860	144861
c	d
144862	144863

Funkcia parozábrany môže byť ešte rozšírená tepelne reflexnou vrstvou na povrchu – reflexný povrch odráža sálavé teplo späť do interiéru, čím znižuje energetické straty, a zároveň táto vrstva bráni aj prenikaniu škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru. Na trh sa zavádzajú aj parozábrany s integrovanou lepiacou páskou, ako aj takzvané inteligentné parozábrany, teda fólie s pohyblivou hodnotou sd. Využívajú sa pri rekonštrukciách, kde nie je povolené narušiť podhľad, preto sa k obnove strechy pristupuje zo strany krytiny, nie zo strany interiéru. Parozábrana sa teda primkýna ku krokvám zvrchu a nie je pod krokvami, ako je to bežné. Aby v styku dreva s fóliou nevznikali problémy, je potrebné, aby hodnota sd dokázala reagovať na vonkajšie podmienky. Pri ukladaní parozábrany je vždy mimoriadne dôležité dôkladne prelepiť všetky presahy, utesniť fóliu na podlahe a murive a rovnako utesniť aj všetky priestupy cez fóliu – bez toho nebude fungovať ani najkvalitnejšia parozábrana.
 

Fungujúci systém Zateplená šikmá strecha je systém zložený z niekoľkých dôležitých častí (v smere od exteriéru k interiéru): Krytina je hlavná hydroizolačná vrstva, ktorá chráni strešný plášť pred pôsobením poveternostných vplyvov. Krytina je uložená na pomocnej montážnej konštrukcii, ktorú tvorí latovanie alebo debnenie. Poistná hydroizolácia slúži na bezpečné odvedenie vody mimo strešnej roviny, difúzna fólia umožňuje prestup vodnej pary z tepelnej izolácie do priestoru pod krytinou. Tepelná izolácia zabezpečuje vytvorenie a udržanie príjemnej teploty v podkroví bez nežiaducich únikov tepla, a teda aj bez zbytočných strát energie. Parozábrana je fólia, ktorá prepúšťa len také množstvo vodných pár z interiéru, ktoré sa dá zo strešnej konštrukcie odvetrať. Podhľadová konštrukcia vytvára estetický interiér. Všetky časti tohto systému spolupôsobia a na seba navzájom vplývajú. Vynechaním, nevhodným návrhom alebo neodborným vyhotovením niektorej z nich môže dôjsť k vážnym poruchám strešného plášťa. Zateplená šikmá strecha je buď funkčná, alebo nie je. Iná možnosť neexistuje.

144858

Skladba zateplenej šikmej strechy nad podkrovím (smerom od exteriéru k interiéru):  krytina,  montážna konštrukcia (latovanie alebo debnenie), poistná hydroizolácia, difúzna fólia,  tepelná izolácia, parozábrana,  podhľad (na obrázku ešte nie je zrealizovaný).

Chyby a trest

Veľkou a, žiaľ, aj typickou chybou je, že sa parozábrana nahradí lacnou stavebnou fóliou alebo obyčajným baliacim materiálom. Tieto materiály sú však mechanicky nestabilné (pretože majú nízku plošnú hmotnosť, čiže sú tenké), a tak v nich postupne vznikajú mikrotrhliny. Dôsledkom je masívna tvorba kondenzátu v tepelnej izolácii. Na prelepenie fólie v ploche sa často používajú nevhodné pásky, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nefunkčné. Časom prestanú lepiť, skrúcajú sa a odpadávajú. Napojenia parozábrany na presahujúce konštrukcie (nadmurovku, pomúrnice či štítové murivo) sa takmer vždy realizujú nevhodným akrylátovým tmelom alebo nevhodnou tesniacou páskou.

Častou chybou je aj nesprávne umiestnenie parozábrany v konštrukcii strechy – medzi spodnou plochou parozábrany a hornou plochou obkladu musí ostať takzvaná montážna medzera, ktorá slúži okrem iného aj na vedenie elektroinštalácie. V takomto prípade tiež možno na obklad upevniť konštrukciu podhľadu bez toho, aby sa narušila parozábrana. Ak je parozábrana medzi podkonštrukciou podhľadu a podhľadom, zákonite sa pri vedení elektroinštalácií perforuje. Takisto pri kotvení podhľadu k podkonštrukcii sa v parozábrane nevyhnutne vytvoria neopraviteľné prieniky. Okrem toho sa pri dotyku reflexnej vrstvy parozábrany s obkladom výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo späť do interiéru. Dôsledkom všetkých spomenutých chýb je netesnosť vrstvy, ktorá by mala byť parotesná, a teda prenikanie teplého vzduchu nasýteného vodnými parami z interiéru do vyšších vrstiev konštrukcie strechy. Tam vlhkosť zvýši tepelnú vodivosť izolácie (zníži tepelnoizolačnú schopnosť strechy) a vytvorí prostredie ideálne na rast drevokazných húb, ktoré spôsobia degradáciu nosnej konštrukcie. Navyše, v interiéri sa môžu objaviť plesne.