Pasívny dom v slovenskej realite: Voda, čo nás drží nad vodou: 5. časť

Samozrejme, bez vody to nejde ani v klasickom dome, v pasívnych domoch však môžu byť možnosti jej využitia ešte o čosi širšie. Do nášho pasívneho domu sme pitnú vodu priviedli klasicky – z mestského vodovodu, ostatné riešenia sú však menej bežné.

Zásobník tepla pod domom

Túto problematiku sme pomerne podrobne opísali v druhej časti nášho seriálu, preto sa nebudem venovať detailom. Podstata tkvie v tom, že sme pod základovú dosku domu umiestnili 500 m polyetylénových hadíc, ktoré sa končia v technologickej miestnosti.

Voda cirkulujúca hadicami sa využíva ako zdroj tepla pre tepelné čerpadlo v zime a tiež ako akumulátor zvyškového tepla zo slnečných kolektorov v lete. Ak už máte hotovú hrubú stavbu, môžete umiestniť hadice aj mimo budovy, takéto riešenie však nemá taký akumulačný efekt.

Vodná šachta a potrubie pre všetky prípady

Na začiatku stavby má len málokto kompletne vypracovanú podrobnú projektovú dokumentáciu, a ak ju aj má, tak najmä pri pasívnom dome, s ktorého technológiami je u nás len málo skúseností, si nemôže byť istý, či neskôr nebudú potrebné zmeny. Či sa na niečo nezabudlo, alebo či sa neskôr nevynorí problém, ktorý si vyžiada zmeny v pôvodných plánoch.

Ani my sme nepoznali presné odpovede na viaceré otázky – na pozemku bola napríklad stará narážaná studňa, ktorá by mohla byť zdrojom tepla pre tepelné čerpadlo, mohla by sa využívať na polievanie záhrady, ako zdroj úžitkovej vody používanej priamo v dome (napríklad na splachovanie záchodov)…

104657	104658
Potrubie medzi vodnou šachtou a technologickou miestnosťou umožnilo odložiť riešenie niektorých otázok na neskôr. Neskoršie poslúžilo na privedenie úžitkovej vody zo studne do domu – tá je zdrojom tepla pre tepelné čerpadlo a slúži na splachovanie záchodov.	Hadice, ktoré vedú z vodnej do technologickej šachty, sú zaliate v podlahe. Vďaka potrubiu – kolektoru však možno v prípade potreby kedykoľvek pridať ďalšie káble alebo hadice.

Mnohé záviselo od výdatnosti studne, ktorú sme nepoznali, či kvality vody, viaceré veci súviseli s ďalšími, a tak získať presnú odpoveď chcelo svoj čas. Stavba sa ale musela začať a väčšinu energie a času sme museli venovať akútnejším problémom. Riešením bolo vytvorenie prístupného technologického uzla – vodnej šachty – mimo domu.

Šachta je spojená s technologickou miestnosťou v dome akýmsi minikolektorom – plastovým potrubím s priemerom 300 mm, ktorým sa neskôr viedli (a v prípade potreby aj budú viesť) všetky potrebné potrubia. V čase budovania základov sme sa teda nemuseli starať o to, či neskôr budú potrebné nejaké ďalšie vedenia, kde budú vstupovať do stavby, kadiaľ povedú a podobne.

Najmä pri nových narážaných a vŕtaných studniach sú problémom zvírené nečistoty vo vode. I keď tá naša bola už staršia a prečistená, pre istotu sme na potrubie vedúce zo studne do vodnej šachty zaradili vodný filter, ktorý by mal prípadné čiastočky piesku alebo zeminy zachytiť.

Voľba strednej cesty

Vo vodnej šachte je, samozrejme, vodárnička. Najväčším problémom bolo vybrať vhodné vodné čerpadlo – malo totiž splniť niekoľko protichodných požiadaviek. Malo by čerpať zo studne vodu striedavo na polievanie záhrady (v lete) a pre potreby tepelného čerpadla (tá by mala slúžiť ako zdroj tepla v zime) a tiež úžitkovú vodu pre potreby domu.

Na jednej strane by teda mal byť jeho príkon čo možno najnižší, aby neznižoval energetickú výhodnosť tepelného čerpadla, na druhej strane výkon čo najvyšší, aby čerpadlo dodávalo dostatok vody pre závlahový systém. Automatické zavlažovanie štandardne vyžaduje prietok minimálne 3 500 litrov za hodinu, na čo je potrebné výkonné čerpadlo s príkonom okolo 1,5 kW. Keby sme to isté vodné čerpadlo použili na čerpanie vody pre tepelné čerpadlo, spotreba tepelného čerpadla by sa tým vlastne zvýšila o 1,5 kW, čím by sa stalo energeticky nevýhodným.

Nájsť vyhovujúce vodné čerpadlo bolo skutočne ťažké. Ako najlepšie riešenie sa ukázala domáca vodáreň od firmy Grundfos s malou akumulačnou nádržou na 25 litrov, ku ktorej sme pripojili akumulačnú nádrž na 150 litrov vody zo staršej vodárne. Hoci má táto vodárnička príkon len 0,7 kW, praktickým meraním sme zistili, že dáva asi 2 500 litrov za hodinu.

Silnejší motor by pravdepodobne nevyriešil problém so zavlažovaním, pretože výdatnosť narážanej studne má tiež svoje hranice. Pre tepelné čerpadlo a úžitkovú vodu pracuje vodáreň v spínanom režime, takže neodoberá plný výkon. Automatické postrekovanie sme rozdelili na viacero okruhov, ktoré sa zapínajú postupne, pričom v žiadnom z nich sa neprekročila spotreba 2 000 litrov za hodinu. Prepínanie medzi okruhmi sa riadi prostredníctvom inteligentnej inštalácie, takže polievaciu sekvenciu možno spustiť automaticky aj ručne a v prípade potreby sa úplne zablokuje.

Voda a obnoviteľné energie

Studničná voda sa dá veľmi efektívne využiť ako zdroj tepla v zime alebo chladu v lete a možnosti využitia tohto teplonosného média sa ani zďaleka nekončia v interiéri domu. Pomerne bežným riešením pre tých, ktorým sa zo spevnených plôch okolo domu nechce v zime odpratávať sneh, sú elektrické vykurovacie rohože.

104663	104662
Aj na zimné vyhrievanie chodníkov sa bude využívať voda zo studne – ohreje sa ňou nemrznúca zmes, ktorá bude cirkulovať v polyetylénových hadiciach. Na veľkých plochách sú hadice uložené do slučiek.	V priamych úsekoch chodníka sú dve hadice vedené paralelne. Dôležité je zabezpečiť, aby hustota hadíc bola pod všetkými plochami približne rovnaká.

Pre pasívne domy však predstavujú vážny energetický prehrešok. Preto sme pri našom dome pod chodníky a vydláždenú plochu pred garážou uložili polyetylénové hadice. Na ohrievanie chodníka nepoužívame priamo vodu zo studne, ale nemrznúcu zmes, ktorá prostredníctvom výmenníka získava teplo z vody. Senzor v chodníku kontroluje, či napadol sneh, a inteligentné systémy potom spustia čerpadlo. Pretože minulá zima bola skúpa na sneh, nebola zatiaľ príležitosť systém vyskúšať.

Vodou zo studne možno tiež veľmi efektívne vychladiť stavbu. V dome sme použili veľkoplošné vykurovacie kapilárne systémy zabudované v podlahách a stropoch (viac o tepelnej schéme sa dozviete v ďalších častiach seriálu). V lete sa podlahové kúrenie vypne a môže sa pustiť studená voda len do stropov. Získame tak pomerne silný zdroj chladu, ktorý sa účinkami vyrovná niekoľkokilowatovému klasickému klimatizačnému zariadeniu, jeho prevádzkové náklady sa však rovnajú spotrebe čerpadla. Takéto chladenie neškodí zdraviu, nevíri prach a neruší nepríjemným ofukovaním.

Niekoľko tipov na záver

Najrôznejšie nápady na využitie vody v dome alebo na záhrade už iste zrealizovali mnohí domáci majstri. Ja by som sa chcel s vami podeliť aspoň o tri jednoduché riešenia. Ak chcete mať na dome „zelenú strechu“ alebo máte veľký balkón, na ktorom bude zeleň, môžete si priviesť vodu popod fasádu. Uľahčíte si tak prácu so zalievaním.

Prípadne môžete polievanie napojiť na inteligentné systémy a o kvety na terase sa vám postará automatika. Príjemným vynálezom je záhradná sprcha s teplou vodou. V lete sa prebytok tepla zo slnečných kolektorov akumuluje v zbernej nádrži, takže ohrev vody pre záhradnú sprchu si nevyžaduje žiadnu energiu. Na záhradnú sprchu nemusíte dokonca ani myslieť vopred – stačí, ak si urobíte podobné potrubie, aké je opísané v úvode, a teplú vodu si do záhrady dotiahnete kedykoľvek v budúcnosti.

Plánujete niekedy v budúcnosti používať prenosný vonkajší bazén? Miesto preň by ste mali vybrať ešte pred záhradnými úpravami. Ak máte alebo plánujete využívať slnečné kolektory, určite budete chcieť vodu v bazéne ohrievať zvyškovým teplom. Bolo by preto vhodné, aby ste do trávnika zabudovali hadice, v ktorých bude cirkulovať voda medzi akumulačnou nádržou a bazénom.

Na ohrievanie vody v bazéne môžete použiť napríklad malý výmenník napojený na filtračný systém. Hadice, v ktorých sa bude privádzať voda zo slnečných kolektorov, musia byť špeciálne, pretože by mali vydržať teploty až do 90 °C. Treba ich tiež izolovať – nielen kvôli tepelným stratám, ale aj preto, aby sa v miestach dotyku nepoškodili polyetylénové hadice. (Polyetylén odoláva teplote len do 35 °C.)

Materiál vznikol v spolupráci s Občianskym združením Pasívne domy, www.pasivnedomy.sk.