Pri rekonštrukcii rodinného domu sa takmer vždy stretávame s problémom nevyhovujúceho krovu – a to nielen z hľadiska jeho tvaru, ktorý nám často zabraňuje efektívne využiť podkrovný priestor, ale aj z hľadiska jeho nedostatočnej únosnosti pri výmene krytiny alebo jeho poškodenej časti.
Krovy sa rekonštruujú zväčša pri realizácii podkroví. Niektoré nosné prvky zasahujúce do podkrovného priestoru, ako sú hambálky – klieštiny, väzné trámy, vzpery, pásiky a pod., často treba odstrániť, čo je obyčajne výrazný zásah do statického pôsobenia nosného systému, alebo ich „iba“ premiestniť do inej, staticky (ešte) účinnej polohy. Súčasťou rekonštrukcie podkrovia býva aj výmena strešnej krytiny alebo zateplenie strešného plášťa, čím na krov pôsobí väčšie zaťaženie. Skôr než sa uskutoční tento zásah, musí sa posúdiť spoľahlivosť a možnosť používania daného krovu a prípadne navrhnúť jeho spevnenie. Pri týchto úkonoch je nevyhnutná prítomnosť statika, ktorý musí vychádzať z aktuálnych noriem pre zaťaženie, navrhovanie a posudzovanie. Rekonštrukciu alebo sanáciu si vyžaduje aj poškodený krov. V starších krovoch sa často vyskytujú prvky, ktoré sú veľmi zdeformované, popraskané, nalomené a inak narušené alebo poškodené drevokaznými hubami či hmyzom, ako aj uvoľnené, zdeformované alebo skorodované spoje a spájacie prostriedky. V týchto prípadoch treba zníženú únosnosť zvýšiť aspoň na úroveň pôvodne projektovanej únosnosti. Aj vtedy je nevyhnutná účasť statika.
Rekonštrukcie hambálkových krovov
Hambálky sú veľmi vhodné na vytváranie podkrovných priestorov. Majú však viacero nevýhod, na ktoré treba v súvislosti s realizáciou podkroví pamätať. Predovšetkým je to menšia únosnosť, ktorá sa dá zvýšiť najmä zosilnením krokiev podobným spôsobom ako pri stropných nosníkoch s prístupom zdola, prípadne zboku. Najväčšiu pozornosť treba venovať zosilneniu krokvy v úseku pripevnenia hambálka, pretože tu je krokva veľmi namáhaná. Ďalšou nevýhodou tohto typu krovu je deformovateľnosť pri jednostranných zaťaženiach. Vo vstavanom podkroví to môže spôsobovať trhliny v povrchových úpravách, praskanie a citeľné vibrácie pri veternom počasí. Tieto nevýhody možno výrazne znížiť doplnením zavetrovania na hambálky. Vystužovadlo musí byť svojimi pásmi opreté do štítových aj do prípadných priečnych múrov. Pre krovy hambálkového typu je typické aj roztláčanie ich podpier vo vodorovnom smere. Tento nepriaznivý účinok sa ešte zvýši pri väčšom zaťažení (vplyvom zateplenia, ťažšej krytiny atď.), pričom môže spôsobiť posunutie krokiev po pomúrniciach, pomúrníc po nadmurovkách alebo ešte častejšie odlomenie (vysokých) nadmuroviek. Zväčší sa namáhanie a priehyb krokiev, až sa často nakoniec zlomia. Týmto problémom sa dá dodatočne zabrániť prikotvením krokiev k pomúrniciam, pomúrníc k železobetónovému vencu a zakotvením nadmurovky do stropu.
Rekonštrukcie krovov so stojatou stolicou
Krovy so stojatou stolicou sú síce únosnejšie a tuhšie ako hambálkové, ale na vytváranie obytných podkroví nie sú veľmi vhodné. Príčinou sú najmä väzné trámy, stĺpiky a čiastočne i vzpery plných väzieb, ktoré bývajú vo vzdialenostiach 2,5 až 4,5 m. Narúšajú celistvosť podstrešného priestoru, preto ich treba čiastočne alebo úplne odstrániť, prípadne premiestniť. Väzný trám zväčša narúša nielen priestor, ale aj presvetlenie podkrovia. Väzný trám viaže protiľahlé pomúrnice a nesie stĺpiky a hlavne vzpery, ktoré prenášajú podstatnú časť zvislého zaťaženia. V prípade prerušenia treba podperné účinky väzného trámu aspoň nahradiť iným vhodným spôsobom. Obyčajne sa snažíme zvislé sily, ktoré predtým niesol väzný trám, preniesť do stropu – ale iba ak máme istotu, že je schopný preniesť aj túto ďalšiu záťaž. Strop môže prebrať aj vodorovné sily, no tiež iba ak je toho schopný – túto schopnosť musí určiť statik. Riešením môže byť napríklad použitie oceľového ťahadla pod strechou.
Sanácie
Dôvodom na sanácie krovov býva poškodenie drevokazným hmyzom, hubami alebo plesňami. Najčastejšie sa vyskytuje hniloba pomúrnice ako následok zatekania alebo nasávania vlhkosti z muriva kontaktnou plochou. Zatekanie spôsobujú poškodená alebo nekvalitne zhotovená krytina, oplechovanie, prestupy strechou, strešné okná atď. Prevenciou proti možným poškodeniam krovu je aj trvalé udržiavanie čistoty najmä horných plôch prvkov konštrukcií krovov. Nánosy prachu a vtáčieho trusu, ako aj pavučiny udržujú na povrchu dreva vlhkosť, čím vytvárajú priaznivé podmienky na napadnutie drevokaznými hubami a hmyzom. Menšie poškodenie krovu môžeme sanovať pomocou chemických ochranných prostriedkov alebo niekedy aj ohriatím, žiarením a pod. Pri väčších poškodeniach sa kombinuje chemická ochrana a zosilnenie poškodenej zóny. Ak je prvok závažne poškodený, musí sa celý alebo jeho časť odstrániť (spáliť) a nahradiť zdravým, impregnovaným prvkom.
