Šikmé strechy

Vonkajší tvar strechy

Ak sa pozrieme hlbšie do minulosti, vidíme, že zastrešenie menilo svoj tvar, vlastnosti, konštrukciu. Vždy však odrážalo vyspelosť technického vývoja a kultúru spoločnosti. Šikmý tvar strechy spĺňa úlohu jednoduchej nosnej konštrukcie. Rešpektuje prírodné prostredie a ľahšie sa začleňuje do krajiny a historickej zástavby. Rôzne tvary šikmých striech sa vyvinuli na základe dlhej tradície užívania. Ich tvar ako formotvorný prvok závisí od tvaru pôdorysu, zvolenej konštrukcie, krycieho materiálu, systému odvádzania vody a od celkového výtvarného zámeru. Ich sklon zasa závisí od podnebia určitej oblasti, od množstva vodných zrážok a ich skupenstva.

Tvarovo najjednoduchšia je pultová strecha, ktorá má iba jednu šikmú rovinu. Sedlová strecha sa považuje za trochu náročnejšiu. Jej drevené prvky naklonené navzájom proti sebe sa dajú ľahko stabilizovať a predlžovať na akúkoľvek dĺžku. Vnútorný priestor pultovej i sedlovej strechy je využiteľný po celej dĺžke traktu. Valbová strecha je vlastne pozdĺžna sedlová strecha ukončená šikmým skosením – valbou. Jej vyhotovenie je nákladnejšie a prácnejšie ako pri sedlovej streche, napriek tomu sa u nás často vyskytuje. Stanová strecha má tvar ihlana nad štvorcovým alebo pravidelne polygónovým pôdorysom. Je vhodná na dominujúce izolované stavby (napríklad veže), na rodinných domoch väčšinou nevyzerá pekne. Manzardová strecha má spádové plochy zalomené tak, že spodná časť má väčší a vrchná časť menší sklon. Tým sa zväčší podkrovný priestor, ktorý tak možno v maximálnej miere využiť na bývanie. Pre svoju konštrukčnú zložitosť je tento druh strechy zriedkavejší ako strechy valbové alebo sedlové. Prelínaním tvarov šikmých striech môžu vzniknúť rôzne kombinácie ako sedlová strecha s prístavkom s valbovou strechou, lomená sedlová strecha, motýliková a pod.

Konštrukcia strechy

Pre dobrú šikmú strechu je charakteristický súlad správne zvolenej staticky nadimenzovanej nosnej časti – krovu, kvalitnej krytiny, klampiarskych prvkov, správnej skladby vrstiev strechy a dôkladnej montáže s prepracovanými detailmi. Medzi najpoužívanejšie krovy rodinných domov patria väznicové sústavy – hambálok, stojatá a ležatá stolica. Konštrukcia krovu závisí od sklonu strešných rovín, rozponu, materiálového vyhotovenia, hmotnosti krytiny a pod. Materiálovou bázou krovu môže byť drevo, oceľ alebo železobetón.

Podkrovný priestor

Racionálnou voľbou tvaru a konštrukcie šikmej strechy možno vytvoriť podkrovný priestor, výhodný z hľadiska technického aj finančného. V minulosti sa priestor pod strechou využíval na rozličné účely, napríklad na sklady, sýpky, sušiarne. Dnešné zatepľovacie materiály však poskytujú možnosti na vytvorenie obytnej plochy v podkroví alebo nadstavanie ďalšieho podlažia s krovom. Pri obytnom podkroví sa uplatňuje najmä sklon strechy od 35° do 55°, ideálny je sklon 45°, pretože umožňuje maximálne využiť plochu podkrovia na zobytnenie. Pravidelná trojuholníková konštrukcia je výhodná z hľadiska statiky a ponúka širokú škálu možností na dispozičné riešenie obytného podkrovia. Minimálna svetlá výška obytných miestností podkrovia v rodinných domoch má byť 2,3 metra. Znížená časť stropu môže mať najmenej 1,6 metra. Túto výšku možno zmenšiť až na 1,3 metra tam, kde spôsob zariadenia nábytkom vylučuje bezprostredný prístup k stene zníženej časti.

Izolácia

Jednou z hlavných podmienok zobytnenia podkrovia je zabezpečenie teplotnej pohody prostredia, čo môžeme dosiahnuť iba oddelením vnútorného priestoru od okolitého prostredia dokonalým tepelnoizolačným systémom. Dôležité je, aby jeho druh, hrúbku a spôsob uloženia navrhol odborník tak, aby strecha dosiahla normové hodnoty tepelného odporu pre šikmé strechy. U nás sa ako tepelnoizolačné materiály používajú rohože alebo dosky z minerálnych alebo sklených vlákien, dosky z penového polystyrénu a polyuretánu. Tieto materiály treba chrániť pred vodou, vodnými parami a vzdušnou vlhkosťou, pretože ak navlhnú, strácajú svoju tepelnoizolačnú schopnosť a po čase môžu začať hniť. Zvonka tepelnú izoláciu chráni nielen strešná krytina, ale i hydroizolácia (napr. asfaltové pásy, PE fólia apod., ktoré sa umiestňujú pod krytinu). Nad vrstvu tepelnej izolácie je väčšinou potrebné uložiť špeciálnu strešnú fóliu, ktorá plní dve funkcie – zabraňuje prenikaniu vody do tepelnej izolácie zvonku a zároveň prepúšťa prípadnú vodnú paru von zo strešnej konštrukcie. Vodná para sa potom odvádza odvetrávacou medzerou popod strešnú krytinu. Veľmi dôležitá je vzduchová medzera medzi vonkajšou hydroizoláciou a tepelnou izoláciou. Odvádza vodné pary obsiahnuté v tepelnej izolácii do vonkajšieho prostredia, pričom izolácia zostáva suchá. Okrem dobrých tepelnoizolačných vlastností musí tepelná izolácia podkrovia spĺňať aj ďalšie podmienky: musí byť nehorľavá, elastická a ľahká, mala by mať dlhú životnosť a dobré zvukovoizolačné vlastnosti. Všetky tieto parametre závisia od surovín, z ktorých je izolácia vyrobená. Izolácia plní dôležitú úlohu v lete i v zime. Jej hrúbka sa musí pri šikmých strechách navrhnúť tak, aby konštrukcia strechy mala tepelný odpor R= 5 m2.K/W. Možnosti ukladania izolácie sú rôzne – medzi krokvy, popod krokvy, nad krokvy. Vhodným spôsobom je ukladanie izolácie v dvoch vrstvách, kde prvá vrstva sa vkladá medzi krokvy a druhá priečne popod krokvy. Pri tomto spôsobe sa eliminujú tepelné mosty v oblasti krokiev.

Strešná krytina

Vzhľadom na vplyvy počasia a potrebnú dĺžku využitia musí byť strešná krytina pevná, kvalitná a trvácna. Je viacero druhov strešných krytín, ktoré sú charakteristické svojím materiálom, farbou a štruktúrou. Dotvárajú charakter piatej fasády domu a podčiarkujú vzhľad budovy. Samozrejme, krytina by mala mať aj primeranú hmotnosť, aby sa nezvyšovali náklady na konštrukciu krovu z dôvodu jej únosnosti. Výber krytiny ovplyvňuje aj sklon strechy. Medzi ľahké krytiny patria asfaltované (bitúmenové) pásy a tvarovky z nich (bitúmenový šindeľ), plastové a plechové krytiny (medené, pozinkované, hliníkové, titánzinkové a pod.). Medzi stredné a ťažké patria napríklad krytiny z vláknocementových dosiek, pálená keramická a betónová krytina. S celistvosťou krytiny a jej profiláciou súvisí sklon strechy – celoplošne neprerušované druhy krytín umožňujú plytký sklon striech už od 3 percent, trapézové plechy sa môžu použiť už od sklonu 7°, na sklon 15° je vhodná krytina z vláknocementových vlnitých dosiek, z vlnitého plechu a plechu, ktorý imituje tvar pálenej krytiny. Krytiny z malorozmerových prvkov (tašiek), napríklad betónová krytina, jej tašky s profilovanou drážkou a pálená keramická krytina so spojitou vodnou drážkou sa môžu použiť na strechu so sklonom minimálne 22°, neprofilované betónové a keramické krytiny (napríklad tvar bobrovky) sa môžu použiť od sklonu 30°. V tomto sklone sa môžu použiť aj krytiny z prírodnej bridlice, vláknocementových rovinných prvkov, asfaltových šindľov a pod.

Strešné doplnky a klampiarske prvky

Na dokonalé zabezpečenie a doplnenie detailov strešnej krytiny v miestach prepojenia a oplechovania slúžia klampiarske práce. Súčasťou klampiarskych prác sú napríklad aj odkvapy a zvody dažďovej vody. Najpoužívanejším materiálom pri klampiarskych prácach je pozinkovaný plech, ale aj oceľový, hliníkový, medený a zinkový plech. Z novších materiálov sa uplatňujú plast, hliník chránený odolným lakom a aluzinok, čo je zliatina hliníka a zinku. K doplnkovým konštrukciám strechy patria rôzne prestupy cez strešnú rovinu, strešné otvory, poklopy, výlezy, prevetrávanie, odvetranie, lapače snehu a pod.