Slovenský verzus taliansky vidiek
Počas cesty do Milána na svetovú výstavu nábytku sme sa občas zastavili a obzreli sa okolo seba. Dýchla na nás atmosféra talianskeho vidieka, a tak sme na porovnanie a s čerstvými dojmami navštívili aj ten náš slovenský. Nemáme sa za čo hanbiť, práve naopak, čarovné miesta a kúzelná atmosféra sú u nás občas aj veľmi podobné.
Toto je ten náš slovenský vidiek s nádhernou atmosférou, nechýba romantika a krásna príroda. Takto by sme sa mali prezentovať svetu.
Bolo by to veľmi pekné, keby novostavby a rekonštrukcie domov v našich dedinách rešpektovali typickú miestnu architektúru. Nemusíme stavať drevenice, ale výrazové prostriedky a detaily by mohli mať niečo spoločné s miestnou atmosférou. Presne ako tu.
Chráňme si ich, sú krásne a majú čo povedať. Naše drevenice. Chápem, že moderné bývanie sa ťažko spája s pôvodnou ľudovou architektúrou, ale kto chce, cestu kompromisu a rešpektu nájde.
Skúsme sa na svoje mestečká a dediny pozrieť očami turistu. Aspoň raz sa odosobnite a zistíte, že majú čo ponúknuť, len to treba vedieť „predať“. História a romantika malých mestečiek s kľukatými uličkami a starou zástavbou má niečo veľmi podobné talianskemu koloritu.
Viem, poviete si, čo koho do toho, ako vyzerá môj dom, hlavne, že sa páči mne. No toto nie je cesta, ktorou by sa mala uberať architektúra nášho vidieka. Potom sa to skončí takto, to už tak nelahodí ani oku turistu.
V niečom iná a v niečom veľmi podobná je atmosféra talianskej dediny alebo malého mestečka a toho nášho. Na juhu Európy sa nám páčilo (pre niekoho možno nepodstatný detail), že všetci v tejto dedine rešpektovali určitý typ brány do domu, ktorý sa tam zjavne používa od nepamäti, a aj nové vstupné brány boli z rovnakého materiálu a s rovnakým charakterom ako tie pôvodné.
Čo sa nám ešte páčilo, bola farebná umiernenosť. Aj keď domčeky boli rôznofarebné, mali tendenciu zapadnúť alebo aspoň neurážať okoloidúceho a susedov nevkusným odtieňom. Aj tá červená bola prijateľná, námestie rozveseľovala a nekričala: „Pozrite, my na to máme!“
Nebudeme však iba chváliť. Aj v Taliansku sme našli nevkus a aroganciu voči okoliu a miestnemu charakteru. Odtiaľto si romantickú fotku neurobíte, aj keď sa o to nádherný hrad v pozadí veľmi snaží.
Horské mestečko Sabbionara v oblasti Trentino má ospalú atmosféru, kde sa akoby zastavil čas. Krásne miesto pre toho, kto miluje turistiku a nádhernú prírodu s duchom pravého Talianska.
Hrad Avio, známy tiež ako „Castelo di Avio alebo Castello di Sabbionara“, pochádza z 11. storočia a nachádza sa v oblasti Trentino neďaleko jazera Lago di Garda. Je to oblasť, kde stojí množstvo hradov z obdobia starovekých Rimanov. Slúžili na obranu údolia Val Lagarina, ktoré bolo tranzitným miestom. Na hrade sú pozoruhodné fresky historických vojenských víťazstiev z 13. storočia.