Stavané pece
Pôvodné kachľové pece, na aké boli v minulosti zvyknutí naši predkovia, sa v súčasnosti dopĺňajú o ďalšie typy. Už nehovoríme všeobecne o kachľovej peci, ale o stavanom spotrebiči či stavanej peci.
{R1}
Stavaný spotrebič je pec postavená na danom mieste. Nemožno ju bez porušenia funkčnosti preniesť inam. Keby sme sa o to pokúsili, zostala by nám iba hromada rozbitých dielcov alebo nefunkčná prasknutá pec. Stavaná pec je pevne spojená s budovou obvyklými stavebnými technológiami.
Rozdelenie stavaných pecí
Podľa konštrukcie a materiálov použitých na stavbe, podľa typov stavebných technológií a podobne možno stavané spotrebiče rozdeliť do niekoľkých skupín.
Podľa materiálov prevažujúcich na povrchu pece sa rozlišuje:
• omietaná pec – väčšia časť jej povrchu je omietaná. Môže byť postavená z tzv. omietacích kachlíc alebo tehál, kameňa, nabíjanej hliny a podobne;
• obkladaná pec – je postavená zo stavebných prvkov a obložená kachlicami, obkladačkami, kovovými elementmi, sklom a podobne. Obkladový prvok možno odstrániť bez narušenia funkčnosti pece;
• kachľová pec – je postavená z nosných tvaroviek, väčšinou keramických a glazovaných, ktoré sa nazývajú kachlice. Tento typ pece je u nás najzaužívanejší. Kachlicu zväčša nemožno vybrať bez narušenia funkčnosti pece.
Podľa základných konštrukčných materiálov delíme pece na: kachľové, kamenné, murované, sklenené, hlinené.
Podľa hmotnosti delíme pece na: ľahké, stredne ťažké, ťažké a veľmi ťažké.
Podľa typu a prevládajúcich ťahov rozlišujeme pec so zvislými, vodorovnými, špirálovými a slepými ťahmi.
Podľa výkonu pece delíme na: pece s povrchovou teplotou do 40, do 60 a nad 80 °C. Všeobecne sa stavaná pec realizuje s teplotou do 60 °C na povrchu, pri vyššej teplote musí mať bezpečnostné kryty a teplo z nej už nie je príjemné.
Podľa technológií stavby: murované, montované, odlievané, nabíjané, ekologické a úplne recyklovateľné. Patria sem aj pece postavené vratnou alebo nevratnou technológiou. Pece postavené vratnou technológiou dodnes používajú klasickú montáž na hlinu. Takú pec možno bez väčších komplikácií rozobrať a postaviť na inom mieste, iba sa použije nový spojovací materiál (hlina). Pece postavené nevratnou technológiou treba po skončení ich životnosti mechanicky zbúrať a zlikvidovať. Jednotlivé dielce už nemožno od seba oddeliť tak, aby sa dali znova použiť.
Pece delíme aj podľa času akumulácie a prikladacieho cyklu na 4-, 8-, 12- a 24-hodinové.
Ďalším kritériom delenia pecí je spaľované palivo. Tým môže byť: kusové drevo, brikety, drevené peletky, drevené štiepky, rašelina, rastliny, zvierací trus.
Podľa účelu použitia rozlišujeme: sporáky, pekárenské pece, destilačné kotly a pece, technologické pece, napríklad v dielňach drobných remeselníkov určené na úpravy materiálov, ďalej sú to paráky na košikárske prútie, kotly na farbenie modrotlače a podobne.
Pec z nepálených tehál Pec je postavená z väčšej časti z nepálených hlinených tehál. Len ohnisko a prvý ťah sú chránené šamotovými tehlami proti mechanickému poškodeniu. Pec má štyri zvislé ťahy a jeden vodorovný. Posledný ťah je až ku dnu ohniska, lebo sa použil pôvodný komín v pamiatkovo chránenom objekte, kde sa nemohli vykonať žiadne nezvratné stavebné úpravy, ani búranie nového otvoru do komína. Vrstva omietky je oddilatovaná skleneným pletivom, zavesená na kovovom pletive. Hlinená omietka vo viacerých vrstvách je spevnená sekaným skleneným vláknom a napustená vápenným pačokom. |
Pec so vzduchovou medzerou je zložená z dvoch hlavných častí – z vykurovacieho telesa vymurovaného napríklad zo šamotu a z vonkajšieho plášťa. Vonkajší plášť – obal – môže byť kachlicový, murovaný, kovový či z iných materiálov. Výhrevné teleso ohrieva vzduch v dutine a ten potom ohrieva vonkajší plášť. Vonkajší plášť už nemusí byť ťažký, akumulačný, postačia kachlice bez výplne. Všetky ostatné funkcie preberá základné teleso. Vzduchová medzera býva široká asi 3 až 5 cm. Poznáme aj pec so vzduchovou medzerou asi 10 cm širokou, ešte širšiu medzeru (aj 20 cm) používa hypokaustová pec.
Prostredníctvom vzduchu v dutine sa odovzdáva teplo na vonkajší plášť, ktorý sa tak rovnomernejšie prehrieva, aj keď teleso má rôzne povrchové teploty, iné na ohnisku a iné na dymovodoch. Vonkajší plášť okrem toho plní aj bezpečnostnú funkciu, lebo vzduchová vrstva neumožňuje jeho prehriatie na nebezpečnú teplotu. Na druhej strane vzduch pôsobí aj ako tepelný izolátor – vzniká tak isté zbrzdenie odovzdávania tepla. Pec so vzduchovou medzerou potrebuje dlhší čas na vyhrievanie ako podobná pec bez vzduchovej medzery. Keďže vzduchová vrstva rovnomernejšie rozdeľuje teplo zo základného telesa, vonkajší plášť nie je taký namáhaný tepelným pnutím a máva menej porúch (prasklín, trhliniek, opadanej omietky a podobne). Ďalšou výhodou je, že prípadné trhlinky a zadymovanie z vnútorného telesa zachytí druhý plášť.
Omietaná pseudobaroková pec bola realizovaná na workshope v Brne v roku 2006. Ako základ sa použil princíp pece s tromi zvislými a jedným vodorovným ťahom. Tento typ bol rozšírený v strednej Európe. Používal sa najmä v mestských bytoch a meštianskych domoch. Nazývame ju aj izbová pec. Proporčne je na malom základe vysoké teleso. Ohnisko je zásobované vzduchom kanálikmi okolo skiel (1) a prídavným vzduchom vo dvoch rovinách (2 a 3). Prívod vzduchu roštom (4) je minimálny. Z ohniska spaliny odchádzajú vodorovným ťahom (5) do čelného zvislého ťahu (6). Potom klesajú – padajú stredom pece (7), obracajú sa a idú do komína stúpajúcim ťahom (8). Pec má aj dymovú medzierku. Stredom pece vedie plechová rúra (10) obalená v pletive a zaliata hlinou. V nej sa ohrieval vzduch nasávaný v spodnej (11) a vyfukovaný v hornej (12) časti pece. Hlinený zálev pôsobil teploakumulačne a chránil rúru pred prehorením. Hlinená omietka bola uchytená na kovovom pletive, mala niekoľko vrstiev, posledná vrstva bola jemná štukovo-vápenná. |
Pec s úzkou medzerou: prúdenie vzduchu v úzkej dutine je minimálne a väčšina tepla sa odovzdá sálaním, lebo vzdialenosť medzi dvomi povrchmi je pomerne malá. Úzka dutina zabraňuje prúdeniu vzduchu.
Na podobnom princípe pracuje aj pec s medzerou širokou 10 až 15 cm. Tu už v dutine vzduch výrazne cirkuluje a teplo sa odovzdáva aj prúdením. Vzduch možno dopraviť aj na vzdialenejšie miesto, napríklad do susednej miestnosti či hore na poschodie. Ak je pec zámerne postavená ako vyhrievacie teleso s dostatkom vzduchu v obehovom systéme, ide o hypokaustovú pec. Tá už funguje ako centrálne kúrenie, ale namiesto vody používa vzduch, ktorý neopúšťa uzavretý priestor – dutinu (latinsky hypocaust, z toho aj názov pece).
Takýto typ pece sa u nás stavia iba zriedkavo pre možné riziko, že ak sa nevydarí, pec bude tepelne izolovať a nebude mať náležitý výkon. Nie sú známe ani seriózne štúdie porovnávajúce klasickú pec a pec so vzduchovou medzerou. O ich skutočnej účinnosti a výkonoch sa vedú diskusie.
Pôvodné delenie v súčasnosti prestáva platiť – vznikajú nové technológie, pece sa delia na viaceré podskupiny, ktoré majú veľmi podobné znaky. Často sa v definíciách nezhodujú ani odborníci a kategorizácia stále prechádza zmenami. Každú pec možno zadeliť do viacerých skupín súbežne. Podstatné je, aby boli popisy jednotlivých kategórií zrozumiteľné a jednoznačné.