Ako zaistiť lepšie vnútorné prostredie bytov na zateplených panelových domoch
Neprívetivo pôsobiaca tvár panelákových sídlisk sa nám začala meniť pred očami. Sivé škatule sa postupne menia na pestrofarebné. Niektorí zateplili, iní už aj vymenili okná. Skúsenosti s takto opraveným objektom sú ale často rozporuplné. Na jednej strane nižšie platby za vykurovanie, na druhej zhoršené vnútorné prostredie. Spomína sa tvorba plesní, zhoršovanie alergií, v zime pocit únavy a malátnosť. Niekde sa stala chyba. Ale kde?
{R1}
Pôvodný systém vetrania v panelových domoch
Laik by povedal že žiaden nie je. Je to presne naopak. V panelákoch je takzvaný podtlakový vetrací systém. Je to riešenie, ktoré sa spolieha na technické nedostatky obvodového plášťa, v prvom rade netesnosti okien. Tento systém fungoval, aj keď energeticky veľmi neúsporne, až do chvíle, kým sme si obvodové konštrukcie domov nezačali vylepšovať.
Podtlakový vetrací systém:
Ventilátor na streche (pokiaľ je funkčný) vytvára podtlak v centrálnych stúpačkách, na ktoré sú napojené kuchyne a hygienické zázemie bytu. Z týchto miestností sa odsáva vzduch. Spolu s odsávaním vzduchu je zaistený aj odvod pachov a vlhkosti. Vetranie je spoločné pre všetkých, teda výmena vzduchu nie je podľa požiadaviek jednotlivých bytov, ale podľa toho, kto a kedy zapne ventilátor.
Prívod vzduchu nie je možné popísať tak ľahko ako odsávanie. Vždy sa uvažovalo, že pri podtlakovom vetraní bude prívod zaistený netesnosťami konštrukcie, v prvom rade škárami okien. Tie boli značné, a tak sa vetralo viac než dosť.
Obvodový plášť je nový, vetrací systém ostáva
Pri súčasnom spôsobe realizácie opráv objektov, nazvime ho pracovne „prvým stupňom rekonštrukcie“, sa osádzajú okná s výrazne vyššou tesnosťou než boli tie pôvodné. Aj ich napojenie na steny by malo byť systémovo vzduchotesné. Vzduchotesnosť obvodového plášťa výrazne zvyšuje aj realizácia zateplenej fasády. Všetko sa to robí pre úspory energie a na zvýšenie komfortu bývania. Podľa meraní v realizovaných objektoch „prvého stupňa rekonštrukcie“ sa prívod vzduchu infiltráciou znížil natoľko, že neboli splnené hygienické požiadavky na vetranie. Kadiaľ sa teda vzduch do bytov v domoch, ktoré prešli prvým stupňom rekonštrukcie, pri podtlakovom vetraní dostane? Odpoveď je jednoduchá – zostávajúcimi netesnosťami, napríklad cez netesné vchodové dvere, kadiaľ sa nasáva vzduch zo spoločných priestorov. Ten určite nemožno považovať za čerstvý. Navyše, priamym odvodom z kúpeľne a WC sa prevetráva len vstupná chodba. Kadiaľ sa dostane vzduch do kuchyne? Obvykle cez netesnosti v inštalačnej šachte, čím sa privádza vzduch z okolitých bytov. Ten tiež nie je čerstvý. Kadiaľ sa dostane čerstvý vzduch do izieb? Buď otvoreným oknom, čo v zime nie je ekonomické, a v potrebnom množstve ani reálne možné, alebo sa tam jednoducho čerstvý vzduch veľmi nedostane. Kvalita vnútorného prostredia izieb nie je v takejto situácii pre užívateľa priaznivá. Okrem vysokej koncentrácie CO2, hromadenia pachov a rôznych chemických výparov zo zariadenia izby (formaldehydy) sa výrazne zvyšuje vzdušná vlhkosť. Prejavuje sa to kondenzáciou vodnej pary na chladnejších konštrukciách a následným vznikom plesní.
Máme problém
Po zrealizovaní rekonštrukcie prvého stupňa neriadená výmena vzduchu klesá. Z energetického hľadiska je stále vysoká (okolo 20 – 60 m3/h na byt), z hľadiska vetrania však veľmi nízka (na spálňu pripadá okolo 10 – 12 m3/h, pritom pre dve osoby sa odporúča približne 40 – 50 m3/h). Ťažko bude spiaci človek každú hodinu otvárať okno na 5 – 10 minút, aby intenzívne vyvetral. Problém sa zvykne riešiť trvalým otvorením okna na „vetračku“. Takto však dochádza k zníženiu teploty v miestnosti aj na 15 – 16 °C a ochladzovaniu konštrukcií, ktoré vykurovacia sústava prácne a draho zohrieva. Navyše, ste atakovaný hlukom a prachom. Nedostatočné vetranie sa často rieši aj vystrihovaním tesnenia z okien alebo sa osadzujú okná s mikroventiláciou. Teda za príplatok zhoršujeme vlastnosti okien. Existuje ale aj sofistikovanejšie riešenie: riadené rovnotlakové vetranie s rekuperáciou.
Riadené vetranie s rekuperáciou odpadového tepla
Opravami a doplnením interiérových systémov technického zariadenia budov sa dostávame k „rekonštrukcii druhého stupňa“. Okrem výmeny rozvodov vody a kanalizácie a vyregulovania vykurovacej sústavy sem treba zaradiť aj návrh nového systému vetrania. Riadené vetranie je rovnotlakový vetrací systém, pri ktorom sa nasáva odpadový vzduch z kúpeľní, WC a kuchyne a do obytných miestností sa privádza čerstvý vzduch. Pohyb vzduchu zaisťujú ventilátory vo vzduchotechnickej jednotke. Na zjednodušenie popíšeme dva základné systémy rovnotlakového vetrania s rekuperáciou tepla – centrálny a decentrálny. Každý má svojich zástancov, každý má iné požiadavky.
Ako na to v bytovke
Centrálny systém
Na streche objektu je umiestnená väčšia vzduchotechnická jednotka spoločná pre niekoľko bytov na jednej stúpačke. Centrálna jednotka zaisťuje filtráciu vzduchu, jeho predhriatie (rekuperáciu), dohrev po rekuperácii a riadenie výkonu podľa požiadaviek jednotlivých bytov. Pokiaľ sú v inštalačných šachtách objektu dve vzduchotechnické stúpačky, ide o výhodný variant, pretože jednou sa vzduch k bytom privádza a druhou odvádza. Stúpačky sa repasujú, poprípade celé vymenia. Na ne sa napája prívod a odvod vzduchu pre jednotlivé byty, v ktorých je umiestnený bytový regulačný box. Ten reguluje prívod vzduchu podľa požiadaviek obyvateľov bytu. Výkon je možné nastaviť v rozsahu 0 – 140 m3/h v niekoľkých stupňoch (bez pobytu osôb, v prítomnosti osôb a max. výkon pri používaní kúpeľne, WC a kuchyne). Možno pripojiť aj senzory CO2 alebo senzory pohybu, ktoré zaistia automatické nastavenie výmeny vzduchu podľa potreby. Najväčším zásahom do interiéru bytov je realizácia prívodov od regulačného boxu do jednotlivých izieb. Rieši sa to dýzami cez stenu obytných miestností. Na chodbe sa urobí znížený podhľad, ktorý zakryje trasy vzduchotechniky. Prevŕtanie otvorov s priemerom 100 mm cez panel je tiež desivejšie pri čítaní tohto textu než v skutočnosti – frézy s odsávaním prachu sú už bežné. Čerstvý vzduch sa privádza do obytných miestností a odvádza cez kúpeľne, WC a kuchyne. Týmto presúvaním vzduchu sa vetrajú aj chodby, teda celý byt. Centrálna vzduchotechnická jednotka komunikuje s jednotlivými regulačnými boxmi, nastavuje výkon, ktorý dokonale zodpovedá momentálnym požiadavkám z bytov. Pokiaľ by niekto náhodou nechcel robiť stavebné zásahy do celého bytu, je možné spraviť prívod vzduchu len do chodby. Vetranie kúpeľní, WC a kuchyne bude fungovať, obytné miestnosti sa však neprevetrajú. Toto riešenie však umožní zrealizovať vzduchotechnický systém susedom, ktorí oň majú záujem, a rozvody čerstvého vzduchu sa dajú zrealizovať aj dodatočne. Centrálna vzduchotechnická jednotka je prístupná správcovi na kontrolu a pravidelnú výmenu filtrov. Tepelné straty pokrýva vykurovacia sústava s nižšou teplotou vykurovacej vody a s nutným hydraulickým vyvážením.
Decentrálny systém
Rozvod po bytoch je rovnaký ako v predchádzajúcom variante, ibaže namiesto regulačného bytového boxu máte vetraciu jednotku v každom byte. Užívateľ tak môže vetrať vo väčšom rozsahu výkonov s možnosťou napojenia digestorov priamo na VZT systém s doplnením filtrácie tukov. Spoločné šachty takisto treba repasovať a kvalitne tepelne zaizolovať. Decentrálny systém vychádza finančne náročnejšie, ale umožňuje jasné rozúčtovanie nákladov, väčší počet stupňov výkonov pre užívateľov a možnosť komfortnejšieho vetrania pri varení. Vzhľadom na filtráciu vzduchu a reálny predpoklad, že užívatelia nemenia vzduchové filtre, sa do centrálneho prívodu osadzuje centrálny filtračný box, ktorý je pod kontrolou správcu budovy. Udržanie teploty v byte zaisťuje vykurovacia sústava.
Jednotlivé varianty nie je možné vzájomne kombinovať.