Kde sa berie pleseň na stenách a ako s ňou bojovať
Hru na schovávačku s nami hrajú nielen deti, ale aj voľným okom neviditeľné mikroorganizmy. Vo väčšine prípadov sú v malom množstve neškodné. Ak sa však rozrastú do veľkej miery, môžu byť nebezpečné pre naše zdravie.
Ste si istí, že presne viete, čo máte na stenách? Nezabývala sa v nich na skrytých miestach bez vášho vedomia nepozvaná návšteva v podobe rias a ich dobrej známej – plesne? A teraz veľmi potichu a nenápadne rozširujú svoje teritórium. Týmto hosťom by ste určite nemali nechávať voľnú ruku. Okrem plesní a rias môžu byť príčinou nevhodnej vnútornej klímy v interiéri aj ďalší návštevníci zo sveta biológie – baktérie, vírusy, parazity či alergény. Ak by sme nahliadli do sveta fyziky, potom je to nevhodná vlhkosť vzduchu a jeho teplota. Ďalej sú to rozličné chemikálie, zápachy, rozpúšťadlá a ďalšie škodlivé látky.
{R1}
Kde sa berie pleseň?
Začnime teda tou biológiou. Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré sú bežnou súčasťou nášho života. Väčšinou sa vyskytujú vo vode, v pôde aj v ovzduší. Bežne nie sú okom viditeľné, našu pozornosť si získajú až po svojom premnožení. To sa prejavuje povlakom, ktorý pripomína zamat alebo vatu. Na postihnutých miestach sa vytvárajú zliate škvrny s tmavým, sivým až čiernym, prípadne zelenkastým či hnedastým odtieňom. Človek je na prítomnosť plesní v interiéri veľmi citlivý. Z hľadiska alergií majú význam ich rozmnožovacie výtrusy, spóry, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia. Približne 70 až 80 % plesní môže byť zdrojom toxických látok (mykotoxínov).
Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia. Za nepriaznivé účinky na naše zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Vyvolávajú alergické reakcie vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Výsledkom priameho kontaktu s plesňami sú ochorenia kože (ekzémy, plesne, psoriáza). Dlhodobá prítomnosť plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršuje alergiu. K ich negatívam patrí aj skutočnosť, že 10 až 30 % detí je postihnutých alergickými ochoreniami dýchacích ciest.
Aká vlhkosť ešte áno, aká už nie?
Poďme na fyziku. Vlhkosť: Optimálne by sa mala pohybovať v rozpätí 40 až 60 %. Vyššia vlhkosť môže zapríčiniť rast plesní, veľmi suchý vzduch zas vysušenie sliznice, čo spôsobuje, že sme náchylnejší na vírusové ochorenia.
Vlhkosť môžeme regulovať správnym vetraním a vykurovaním. Nedajme sa zlákať vetraním vyklopenými oknami. Takáto výmena vzduchu je nedostatočná a pomalá. Preto treba vetrať niekoľkokrát denne počas niekoľkých minút s dokorán otvorenými oknami. V nízkoenergetických a pasívnych domoch je hodnotným pomocníkom riadené vetranie.
Je dôležitá aj správna teplota?
Teplota a vlhkosť vzduchu sa navzájom výrazne ovplyvňujú. Aj keď každý z nás sa cíti pohodlne v iných podmienkach, mali by sme dodržiavať isté zásady. V dnešnej dobe technológií nie je problém nastaviť vykurovanie tak, aby v jednotlivých miestnostiach boli rozdielne teploty. V kúpeľni a obytných miestnostiach by mala byť teplota vyššia, do 23 °C. Spánok však budeme mať kvalitnejší pri nižších teplotách, približne pri teplote 18 až 20 °C. Nemenej dôležitý je aj rozdiel medzi teplotou na povrchu stien a teplotou vzduchu. Ak zo stien sála chlad, vyvoláva to v nás nepríjemný pocit. Teplotný rozdiel by preto nemal byť väčší ako 3 až 4 °C. Toľko zo sveta fyziky.
Čo je pre plesne živnou pôdou?
Na rast plesní je potrebná prítomnosť živín, napr. papiera, dreva, kože, bavlny, ďalej teplota vzduchu v rozpätí 20 až 35 °C, vo väčšine prípadov kyslík potrebný na chemické reakcie, prítomnosť vody a vlhkosti, ktorú plesne získavajú najmä z materiálov, na ktorých rastú. Kondenzácia vody a vlhkosť na povrchoch má preto oveľa väčší vplyv na ich rozvoj ako relatívna vlhkosť vzduchu.
Čo pomôže?
Kvalitu vzduchu v interiéri môžeme ovplyvniť aj vhodnými stavebnými materiálmi, a tak by sme mali precízne zvážiť ich výber. Optimálne regulovať vlhkosť v interiéri a zároveň zabrániť rastu plesní a škodlivých mikroorganizmov dokážu ekologické materiály bez obsahu škodlivín. Aby ste mohli dosiahnuť ideálnu vlhkosť vzduchu, mali by ste použiť stavebný materiál, ktorý dokáže rýchlo absorbovať vodu a následne v prípade potreby odovzdať nadbytočnú vlhkosť späť. Takýmto materiálom je vhodná vnútorná omietka, napr. vápenná.
Ako to funguje
Vápenná omietka reguluje obsah vlhkosti v interiéri. Vďaka mikroporéznej štruktúre tvorí veľké množstvo pórov obrovskú plochu so schopnosťou regulovať klímu. V porovnaní s bežnými vnútornými omietkami dokáže absorbovať viac vlhkosti za kratší čas a pomaly a rovnomerne ju v prípade potreby odovzdávať späť do vnútorného vzduchu. Prispieva tak k podstatnému obmedzeniu extrémnych výkyvov vlhkosti, čo vedie k väčšej tepelnej pohode v interiéri. Vďaka vysokej hodnote pH = 12 až 13 sú zaručené jej protiplesňové a antibakteriálne vlastnosti. Antistatický povrch omietky navyše neumožňuje ukladanie jemných čiastočiek prachu, čo zabezpečuje zdravé a príjemné prostredie v interiéri po celý rok.
Z čoho sa to skladá
Základom úspechu pri vývoji tejto omietky bola vhodná kombinácia materiálov, ktoré po vyzretí omietky vytvárajú špongiovú štruktúru podobnú tej, ktorú poznáme z prírody. Želaný výsledok priniesla kombinácia vápencového kameniva, ľahkého perlitového plniva a ideálneho spojiva na báze vápna, doplneného malým množstvom bieleho portlandského cementu.
Omietka pre zdravé bývanie
Vysokoparopriepustná, prírodná biela ľahká vápenná omietka Baumit KlimaWhite aktívne reguluje vlhkosť v interiéri vrátane priestorov s vlhkou prevádzkou. Prirodzene mikroporézna štruktúra umožňuje rýchle prijímanie a odovzdávanie vzdušnej vlhkosti, čím prispieva k výbornej vnútornej klíme.
Zrnitosť: 0,6 mm;
minimálna hrúbka: 10 mm;
optimálna hrúbka: 15 mm;
balenie: 40 kg;
odporúčaná predajná cena: 8,16 € s DPH.
www.baumit.sk
text: Andrea Dingová v spolupráci s firmou Baumit
foto: isifa/Shutterstock
zdroj: časopis Tvorivé bývanie