Oživený interiér

Omietky

Vnútorné omietky sú vždy základom povrchovej úpravy stien. Ich podstatnou funkciou, okrem estetickej, je však ochrana pred mechanickým poškodením. Ďalšími funkciami môžu byť aj akustická, tepelnoizolačná, požiarna, fungicídna alebo antistatická. Podľa zhotovenia sa omietky delia na jednovrstvové, dvojvrstvové alebo nástreky. Podľa vzhľadu sú omietky hladké, zrnité alebo hladené, štruktúrované či plastické.

Vápenná štuková omietka

Najbežnejšou omietkou je dvojvrstvová štuková vápenná omietka. Prvá, zdrsnená vrstva – jadro je z hrubej vápennocementovej malty s hrúbkou 1,5 až 2 cm (ak je stena priveľmi nerovnomerná, môže byť i hrubšia, v takom prípade sa však nanáša omietka po častiach). Pri požiadavke na vyššiu pevnosť sa na podkladovú vrstvu nanesie cementová malta. Druhá, vrchná vrstva je z jemnej vápennej malty – štuku. Nanáša sa v minimálnej vrstve (2 až 4 mm). Štruktúra jej povrchu závisí od zrnitosti omietkoviny, ktorá je podľa zrnitosti frakcie 1 až 2 mm. Na omietku sa potom nanáša maľba.

Hladená sadrová omietka

Vyšším štandardom dokončenia stien je sadrová omietka. Jej jadro má hrúbku 1,5 cm a povrch 5 mm, ktorý je zložený z vody, vápna a sadry so zrnitosťou 0,2 mm. Povrchová vrstva sa vyhladí kovovým hladidlom a vytvorí sa tak dokonale hladká plocha, na ktorú sa potom nanesie maľba. Vzhľadom na vyššiu cenu sa táto omietka používa v náročnejších interiéroch. Pri rekonštrukciách sa pred aplikáciou sadrovej omietky musí stará maľba odstrániť až po základ omietky. Stena sa impregnuje penetračným náterom a potom sa nanesie sadrová omietka, na ktorú sa nanáša maľba

Štruktúrovaná omietka

Protipólom hladenej sadrovej omietky je štruktúrovaná omietka. Špeciálnou technikou nanášania a úpravy vrchnej vrstvy vzniká výsledná štruktúra omietky. Hoci sa tieto omietky uplatňujú najmä ako vonkajšie omietky na fasády domov, možno ich použiť aj v interiéri. Štruktúrované omietky sa natierajú alebo sa zhotovujú z prefarbenej omietkovej zmesi, ktorá už vytvára výslednú farbu omietky. Použitie štruktúrovanej omietky v interiéri je vhodné len na zdôraznenie určitej steny alebo stavebného prvku (napr. povrchová úprava kozubov, exponovaná stena a pod.). Aplikácia štruktúrovanej omietky na všetkých stenách interiéru sa neodporúča, pretože v dôsledku väčšej plasticity omietky sa na nej vo väčšej miere usadzuje prach. Ak aj napriek tomu použijeme túto omietku v interiéri, môžeme ju čistiť napr. vysávačom so štetinovou násadkou. Omietky sa dajú väčšinou umývať, ale vlhké čistenie steny nie je veľmi vhodné.

55913

Rekonštrukcia stien

Pri rekonštrukciách objektov sa často ponechá pôvodná omietka, do ktorej sa vysekajú napríklad drážky na nové elektrické rozvody. Tým vznikne rozdiel medzi povrchovou štruktúrou pôvodnej omietky a výraznou zrnitosťou novej omietky v mieste drážok. Tento problém možno úplne odstrániť len použitím novej stierky – omietky s určitou zrnitosťou na celú stenu. Čiastočným riešením môže byť použitie náteru s obsahom kremičitého prachu, ktorý vytvorí povrch s jemnejšou zrnitosťou. Tým sa rozdiely v zrnitosti omietky mierne vyrovnajú. Prípadne možno náter zhotoviť valčekom, ktorý vytvorí štruktúru náteru podobnú pomarančovej kôre.

Podobný rozdiel v zrnitosti stien vznikne, keď pôvodné steny s tradičnou vápennou omietkou nadväzujú na novovytvorené sadrokartónové steny, ktoré sú naopak dokonale hladké. Rozdiely v zrnitosti omietky sa vyrovnajú opäť použitím hladenej stierky na pôvodnú stenu. Omietkovina so zrnitosťou sa nemôže naniesť na sadrokartónovú stenu, lebo by na ňu nepriľnula.

Náterové látky

Súčasné vnútorné náterové látky sa rozdeľujú na akrylátové, silikátové a modifikované silikátové. Akrylátové farby vysychaním tvrdnú, sú dobre oteruvzdorné a možno ich nanášať na väčšinu podkladov. Pretože silikáty tvrdnú na základe reakcie náterovej látky s podkladovým povrchom, nie sú vhodné na všetky podklady. Modifikované silikáty sú kombináciou vlastností akrylátových náterov a silikátov. Použitie konkrétnej farby je vhodné konzultovať s odborníkom – predajcom náterových látok.

Dôležitou vlastnosťou farebných náterov je ich priedušnosť, krycia schopnosť a stálofarebnosť. Priedušnosť znamená, že farba neuzavrie mikroskopické póry v omietke a stále dýcha. Krycia schopnosť vyjadruje sýtosť farby a jej schopnosť prekryť farebné rozdiely v podklade a tiež schopnosť prekryť svetlým odtieňom pôvodný tmavý náter. Stálofarebnosť je odolnosť farby predovšetkým proti pôsobeniu priameho slnečného svetla. Táto vlastnosť je dôležitá pre možnosť dokúpenia farby na prípadné opravy a domaľovanie po určitom čase. S tým však úzko súvisí princíp miešania farieb.

55911

Miešanie farieb

Lacnejšie farby sa miešajú zo základnej bielej farby, do ktorej sa bezprostredne pred aplikáciou pridáva určité množstvo jedného alebo viacerých farebných tónovadiel. Tento spôsob miešania je nepresný a prakticky nemožno dosiahnuť rovnaký odtieň po určitom čase. Aj sýtosť farieb je limitná. Dokonalejšie miešacie systémy vnútorných farieb vychádzajú z vlastných systémov farebných vzorkovníc a spôsobu značenia farieb, ktorým zodpovedajú presne dané receptúry miešania základných farieb (až štyri farebné základy) a farebných pigmentov (12 až 16 kolorantov). Jednotliví výrobcovia farieb majú svoje vlastné farebné vzorkovnice. Preto treba vyberať farbu podľa vzorkovnice výrobcu, ktorého farby sa budú používať, prípadne si treba podľa farieb vybraných z pôvodnej vzorkovnice zvoliť podobné odtiene z ponúkaného farebného spektra. Podľa receptúry pre konkrétny farebný odtieň sú na presných váhach odvážené potrebné množstvá kolorantov, ktoré sú v miešacom stroji riadne premiešané so základnou farbou. Na rôzne farebné odtiene sa používajú rôzne východiskové základné farby, čo ovplyvňuje fakt, že niektoré sýte odtiene (napr. červená) sú výrazne cenovo drahšie ako bežné svetlé odtiene (napr. sivá). Čerstvo natretá farba nemá výsledný farebný odtieň a na jej posúdenie treba počkať, až zaschne.

Príprava

Maľovať možno len na dobre vyzretú vápennú omietku (14 až 21 dní), aby nevznikli vo výslednom nátere škvrny. Maľovanie samé je náročné predovšetkým na dodržanie čistoty okolia a možno ho vykonať svojpomocne bez obáv z ohrozenia výslednej kvality.

Najdôležitejšia pri maľovaní je vlastná príprava – demontáž alebo obalenie vypínačov a zásuviek, olepenie okien a dvier páskou a ich zakrytie fóliou, zakrytie podlahy a ostatných predmetov v interiéri pred prípadným znečistením. Čistenie a upratovanie závisia od kvality prípravy a udržiavania čistoty pri maľovaní. Náročnejšia, napriek tomu zvládnuteľná aj pre domáceho majstra, býva príprava podkladu pri maľbe na staršie, pôvodné nátery (napr. pri rekonštrukciách). Staré nátery treba dôkladne oškriabať, čo si vyžaduje určitú zručnosť a potrebné náradie. Ak treba naniesť novú maľbu na výrazne rozdielne farebné odtiene starej maľby, možno pred novým náterom použiť vrstvu bieleho náteru, ktorý odizoluje starú farbu a zabráni prípadnému farebnému ovplyvneniu nového náteru. Niektoré farby (napr. žltá, zelená, červená) môžu mať nižšiu kryciu schopnosť. Na vytvorenie dokonalého náteru sú potrebné tri vrstvy rovnakej farby, alebo môže byť prvý náter biely a ďalšie dva požadovanej farby.

Penetračný náter

Pred farebným náterom je vhodné na podklad naniesť penetračný náter, ktorý zabezpečí vyššiu priľnavosť náterových látok a spevní podklad. Penetračné nátery s prísadou kremičitého piesku čiastočne vyrovnávajú aj pórovitosť podkladu. Možno ich použiť na staré aj nové suché a čisté podklady. Nanášajú sa štetcom, valčekom alebo striekacím zariadením. Štetec a valček sú vhodnejšie, pretože svojím mechanickým pôsobením uľahčujú prenikanie do podkladu.

55914

Jednofarebné maľby

Náterové látky sa nanášajú štetcom alebo valčekom. Prvý náter sa odporúča nanášať štetcom aby lepšie prenikol do podkladu. Farby treba pred použitím riediť podľa návodu. Odporúča sa zriediť len množstvo potrebné na nanesenie obidvoch náterov. Zvyšok neriedenej farby sa musí uschovať v uzavretej nádobe v temperovanej miestnosti. Farba tak vydrží na prípadné opravy náterov vyše pol roka. Keď sa farba riedi vodou, za krátky čas splesnivie, čo sa prejaví zápachom.

Dekoratívne maľby

V súčasnosti sú módne dekoratívne nátery, ktoré vznikajú vzájomnou kombináciou dvoch farebných odtieňov. Výrazný podiel na výslednom dekoratívnom efekte má technika nanášania farieb na stenu. Nátery sa nanášajú stierkou alebo hladidlom, kefou, špongiou či handričkou, plochým alebo tvrdým guľatým štetcom, valčekom, prípadne ďalšími technikami. Vznikajú tak pôsobivé farebné plochy, ktoré sú pre svoju individuálnosť a určitú nepredvídateľnosť výsledku vždy tak trochu tajomstvom. Pri ich realizácii je dôležité dodržať zvolený dekor na celej ploche, a to aj v ťažko prístupných miestach, čo môže spôsobovať ťažkosti pri svojpomocnej realizácii tohto druhu náteru. Pri náročných aplikáciách je vhodnejšie obrátiť sa na firmy s dostatkom skúseností. V každom prípade je vhodné zamýšľaný zámer najprv odskúšať na menšej vzorke..

Do módy sa vracajú tradičné techniky maľovania – napríklad špongiou či cez šablónu alebo aj ich kombinácie, ako je to v tomto prípade.	55921
55922	55923

V ponuke dekoratívnych stierkových materiálov sú aj také, ktoré imitujú napr. klasický mramorový vzhľad, prírodný kameň. Nátery môžu mať efekt starobylej patiny, saténového alebo pieskového povrchu. Svojou odolnosťou môžu byť určené do nenamáhaného prostredia, alebo naopak do prostredia, kde sa požaduje odolnosť proti oteru a vode, prípadne odolnosť proti kyselinám, zásadám, olejom a dezinfekčným prostriedkom. Pod dekoratívne maľby treba naniesť penetračný náter, ktorý sa aplikuje na vytmelený a vybrúsený podklad. Na tento náter sa potom nanášajú jednotlivé dekoratívne vrstvy. Dekoratívne nátery sú pre svoju prácnosť a náročnosť na kvalitu materiálu oveľa drahšie ako maľby jednoduchou farbou.

Hladká podkladová stierka

Ak pri maľovaní na staršiu omietku s väčšou zrnitosťou chceme dosiahnuť hladký výsledný povrch, možno pod maľbu použiť hladkú stierku. Na pôvodnú omietku (podľa stavu treba zoškriabať všetky staré vrstvy maľby) sa nanesie stierková zmes s malou frakciou (0 až 0,5 mm), ktorá sa po zaschnutí prebrúsi a vznikne tak dokonale hladká plocha, ktorá spevní a vyrovná zrnitosť podkladu. Na stierku sa potom nanášajú penetračný náter a ďalšie farebné nátery.

Farebnosť v interiéri

V súčasnosti je obľúbené farebné riešenie interiéru. Vyplýva to jednak z ponuky kvalitných náterových látok na trhu, ale aj z prekonania vžitej obavy z farebných interiérov. Na trhu je dostatok odbornej literatúry o farebnosti interiérov, ktorá sa zaoberá rôznymi teoretickými pravidlami na uplatnenie farieb v interiéri a súčasne prináša mnoho praktických ukážok.

Všeobecne platný je princíp výberu farieb podľa ročných období. To neznamená, že budeme celý byt maľovať štyrikrát ročne, ale ide o systém výberu farebných odtieňov inšpirovaných ročnými obdobiami, ktoré vzájomne ladia a môžu vytvoriť konkrétnu farebnú atmosféru. Ak nejde výslovne o výrazný farebný zámer, vhodné je vyhnúť sa priamym, plným farbám a voliť lomené odtiene farieb. Takto farebne riešené steny vytvárajú estetické pozadie na iné výrazné prvky interiéru a zároveň umožňujú použiť ďalšie farebné odtiene, ktoré sa vyskytujú v interiéri. Vymaľovaním kúpeľne napr. ostrozelenou farbou si môžeme spôsobiť problémy so zháňaním vhodných zelených uterákov, ktoré sa nebudú príliš biť so zelenou farbou na stenách. Farebnosť interiéru je úzko zviazaná s denným, ale predovšetkým s umelým svetlom. Ich vzájomným spolupôsobením sa v interiéri vytvára výsledná farebná nálada a atmosféra.

Pri výbere farieb si možno farbu vyskúšať vymaľovaním malých plôch (stačí plocha asi 50 x 50 cm) v uvažovaných farebných variantoch v konkrétnom interiéri a posúdiť ju pri dennom a nočnom osvetlení. Seriózni predajcovia sú schopní namiešať minimálne množstvo farby na posúdenie odtieňov. Druhým variantom je zakúpenie konkrétneho množstva farby len na prvý náter. Farby sú dostatočne krycie, takže už po prvom nátere možno posúdiť výslednú farebnosť, prípadne jemne farebne korigovať druhý náter.