Oprava strešnej krytiny na chate a chalupe
Poruchy strešných konštrukcií sa zvyčajne vyskytujú v lokálnom rozsahu. Ak sa však včas neodstránia, umožnia rozširovanie ďalších poškodení na ďalšie konštrukcie budovy. Pritom na ich odstránenie väčšinou stačí oprava poškodenej časti krytiny alebo výmena poškodeného trámu.
Zásady pre výmenu strešnej krytiny
Pri výmene krytiny starších budov je optimálne rešpektovať ten typ krytiny, ktorý sa na budove vyskytoval už minulosti. Ak nie je vhodné alebo výhodné rešpektovať uvedené kritéria aj po materiálovej stránke, je dobré snažiť sa aspoň o ich vizuálne naplnenie (napríklad použiť modernú krytinu, ktorá sa však svojím vzhľadom – farbou, tvarom – blíži k tradičnej). Základné zásady, ktoré pri výmene strešnej krytiny treba rešpektovať, sú tieto:
- zachovanie autenticity materiálu a vzhľadu
Pri renováciách treba uprednostniť zachovanie pôvodnej historickej (prirodzene, technicky funkčnej) krytiny – najmä patinovanej medenej krytiny – pred jej demontážou a nahradením novou. Pôvodné medené plechy, ktoré sa vyrábali staršími technologickými postupmi, majú zvyčajne vyššiu životnosť, než medené plechy vyrábané modernými postupmi. - zachovanie kontinuity materiálu, spracovanie a vzhľad vymieňanej krytiny
Pri opravách treba uprednostniť opravy krytiny v menšom rozsahu pred jej celkovou výmenou, uprednostniť zachovaný historicky typ krytiny z doby výstavby alebo zásadnej prestavby a minimalizovať používanie medeného plechu na prekrytie, najmä na stavbách, na ktorých sa nevyskytoval (čo bola v minulosti prevažná väčšina stavieb, pretože medený plech bol drahý). - záchrana ohrozenej budovy
Ak nemožno postupovať podľa predchádzajúcich bodov (napríklad z dôvodov insolventnosti vlastníka) a budova je pre poškodenú krytinu ohrozená, vtedy treba neodkladne zrealizovať akékoľvek prekrytie strechy.
Oprava keramických krytín
Ak je poškodené miesto strechy dobre viditeľné, na opravu je vhodnejšie použiť staršiu škridlu z menej viditeľného miesta strechy, ktoré sa opraví novou škridlou. Dosiahne sa tým rovnaká farebnosť pohľadovo exponovanej časti strechy, pretože nová škridla je zvyčajne svetlejšia. Tento postup je vhodný najmä pri starších budovách, pre ktoré sa vyrába aj špeciálna – vopred u výrobcu patinovaná škridla.
Ak sa krytina kladie na otvorené latovanie, môže sa oprava uskutočniť aj z vnútornej strany strechy. Ak je však strecha pokrytá doskami, lepenkou alebo v podkroví tepelne izolovaná, opravuje sa len z vonkajšej strany. Ak novou škridlou presakuje vlhkosť, je potrebné počkať určitý čas (niekoľko mesiacov až rokov), kým sa škridla prirodzene upchá prachom (zatiahne sa). Na rýchlejšiu hydrofobizáciu škridiel možno použiť aj špeciálne náterové hmoty. Hrebeňové škridly keramických (škridlových) striech sú najviac vystavené klimatickým vplyvom. Časom sa preto musia znovu osadiť do novej malty, alebo prichytiť novými drôtmi.
Použitie vápennej malty je dôležité najmä v historických sídlach, pretože lepšie ladí s tradičným výzorom historických striech. Zvetrávaním mení malta svoju farbu do béžova/okrova, preto by sa nemala prifarbovať (napríklad do červena).
Oprava bridlicových krytín
Životnosť samotnej bridlice je takmer neobmedzená, avšak životnosť krytiny limitujú klince, prípadne iné úpony (po ich zhrdzavení – ak sú z korodujúcich kovov – sa krytina uvoľňuje) a tiež mimoriadne udalosti (úder predmetom do strechy, bezohľadný výstup remeselníka na krytinu a podobne). Opätovne pribiť bridlicovú krytinu na laty nie je možné, pretože vyššie rady bridlíc, prekrývajúce miesta prichytenia, sa nedajú dostatočne nadvihnúť. Drobné opravy možno realizovať napríklad prilepením epoxidovým lepidlom, alebo prichytením bridlicového dielca k late prúžkom nehrdzavejúceho kovu (napríklad olova, medi, hliníka), prilepeným k dielcu.
Podobným riešením je zaháčkovanie bridlicovej šablóny. Pri väčšej oprave je vhodné vymeniť pôvodné oceľové alebo železné klince za klince z nehrdzavejúcej ocele. Prasknuté dielce bridlicovej krytiny možno opraviť živicovým epoxidovým lepidlom alebo tmelom. Väčšiu pevnosť opravenej praskliny možno dosiahnuť zosilnením spoja pruhom sklenej tkaniny na spodnej strane namočenej do živice.
Oprava plechových krytín
Oprava plechových krytín spočíva v pravidelnom odstraňovaní hrdze, ktorá sa vytvára najmä v spojoch a ohyboch čistením a natieraním antikoróznymi prípravkami. Pri rozsiahlejšej a hĺbkovej korózii je výhodnejšie plech vymeniť celý (plech uvoľnený v skorodovaných spojoch môže pri vetre napríklad vydávať hluk).
Na novej krytine sa prvý náter realizuje asi za 2 až 4 roky (dovtedy krytinu chráni vrstvička kovového oxidu), potom treba náter pravidelne obnovovať. Tmavohnedá, sivočierna alebo zelená vrstva oxidu na medenom plechu (medenka) sa neodstraňuje, pretože predstavuje jeho prirodzenú ochranu. Výmena starších plechov (asi spred polovice 20. storočia, ktoré sú síce poškodené, ale lokálne ich možno opraviť) zvyčajne nie je veľmi výhodná, pretože nové plechy môžu mať nižšiu kvalitu ako pôvodné.
Oprava šindľových krytín
Drevené šindle sa vyrábajú z rôznych drevín, v rozličných veľkostiach a rozmanitými spôsobmi (najvhodnejšie bývajú jedľové či dokonca dubové, ale bežne sú na trhu najmä smrekové). Najdlhšiu životnosť a najvhodnejší vzhľad (ale aj najvyššiu cenu) majú šindle vyrobené štiepaním. Kompromisnou náhradou môžu byť šindle pílené a následne hobľované. Šindle vyrábané len pílením majú nízku životnosť a iný vzhľad – na strechy s očakávanou vyššou životnosťou preto nie sú vhodné.
Pri oprave šindľových striech sa postupuje rovnako ako pri oprave škridiel, problémy však môžu spôsobiť klince, ktorými sa šindle prichytili k latovaniu a ktoré sa často skrývajú pod vrchnými radmi krytiny. Klince možno odstrániť zvnútra podkrovia, často je nevyhnutná len čiastočná oprava – vloženie kratšieho šindľa, ktorý sa pribije o spodnú latu. Dôležité je vložiť taký šindeľ, ktorý do uvoľneného otvoru (uvoľneného pera aj drážky) tesne zapadne. Životnosť šindľových krytín zvyšuje aj voľné vyvedenie dymu z kachlí alebo z pece priamo do podkrovia, čo je tradičný, historický spôsob konzervácie drevenej krytiny. Je vhodný pre objekty ľudového staviteľstva, avšak neumožňuje efektívne využitie podkrovného priestoru.
Na provizórnu a lacnú opravu šindľových striech možno využiť aj plech z použitých smolných sudov, ktorým sa predĺži životnosť šindľovej krytiny aj o niekoľko desaťročí. Pri celkovej výmene šindľovej krytiny je dobré zaobstarať si šindle, ktoré sú vysušené a nekrútia sa (mali by byť vyrobené z mierne ľavotočivých stromov). Inak je ich pri osadzovaní potrebné neustále pritláčať k latám, pričom niektoré kusy môžu prasknúť. Šindle sa klincujú v dolnej časti. Klince je po zatlčení vhodné nechať vyčnievať zo šindľov asi 2 až 5 mm. V hornej časti sa prichytáva každý piaty šindeľ, pričom pre budúcu údržbu je vhodné, šindle klincami neprebíjať, ale len pritláčať háčikmi zo zohnutých klincov pribitými na prečnievajúcu latu.
Šindle treba ukladať dvoma rôznymi smermi (podľa pozície drážky), pričom dobré je drážky orientovať od smeru prevládajúcich vetrov. Šindle sa ukladajú v smere spádnice – mierne odchýlené od zvislice tak, aby s ňou drážka vytvorila ostrý uhol otvárajúci sa smerom nadol, ktorý umožní vytekanie vody z drážky. Na nárožiach a v úžľabiach sa šindle osekávajú do lichobežníkového tvaru. Pri šindľovaní valby alebo polvalby sa do plochy strechy niekedy pridáva jeden dodatočný riadok šindľov, ktorý sa za nárožím vedie do stratena.
Na hrebeni sa zo smeru prevládajúcich vetrov vyloží jeden riadok tak, aby asi o 5 až 10 cm presahoval na opačnú stranu strechy. K tomuto riadku sa potom z opačnej strany lícuje posledný riadok. Šindľovať je vhodné od ruky, prípadne len podľa špagátu (azda s výnimkou spodného riadku, ktorého priamku je dobré zamerať), pretože mierne krivé vedenie riadkov dáva streche prirodzenejší vzhľad. Pre zvýšenie životnosti je vhodné kúpiť impregnované šindle, ktoré je potom potrebné asi raz za štyri roky natierať konzervačnou látkou.
Oprava slamených a trstených krytín
Opravu krytiny z iných organických materiálov (zo slamy alebo z tŕstia) možno realizovať výmenou poškodených dielcov (ktoré sa v rozličných regiónoch nazývajú rôzne – došky, dochovice, snopky, kýšky) za nové. Vložiť nový dielec je pomerne zložité, pretože je fyzicky náročné vtlačiť ho medzi pôvodný uležaný organický materiál. Po vtlačení sa nový dielec pripevní k latovaniu tým istým spôsobom, ako sú ostatné. Používanie drôtov alebo klincovanie dielcov sa na dlhodobú úpravu krytiny neodporúča, pretože takéto riešenia časom „prerezávajú“ slamu a spôsobujú rýchlejšie degradovanie krytiny. Sú vhodné len na čiastočné opravy. Najvhodnejšie je priväzovať dielce povrieslami zo slamy.
Na provizórnu ochranu poškodenej slamenej alebo trstenej krytiny je veľmi vhodná plachta z hrubej celtoviny alebo hrubšia plastová plachta, ktorou sa strecha prikryje. Rohy plachty je potrebné pripevniť o konštrukciu strechy – napríklad priviazaním lanom. Na ochranu slamených a trstených krytín budov (najmä sezónne užívaných) pred rozfúkaním vetrom, rozstrapatením vtákmi a podobne sa môže použiť aj sieť s väčšími okami (z prírodných alebo umelých vláken), ktorá sa rozprestrie na krytinu. Sieť by mala byť buď prírodnej farby, ladiacej s krytinou, alebo bezfarebná.
Oprava krytín z iných materiálov
Pri opravách striech z plastových tvaroviek, ktoré sú zvyčajne prasknuté, treba uvoľniť skrutkové spoje, ktorými sa krytina spája a poškodený dielec vymeniť, prípadne naskrutkovať nový dielec priamo na poškodenú časť. Pritom si však treba dávať pozor, aby pohybom po streche alebo prílišným zaťahovaním skrutiek nepopraskali ďalšie dielce, ktoré už môžu byť skrehnuté. Ak skrutkové spoje nie je pre koróziu možné ľahko uvoľniť (čo je skôr pravidlom), možno na spoje naniesť brzdovú kvapalinu, ktorá prenikne do závitov a o niekoľko hodín spoj zvyčajne povolí.
Článok vyšiel v publikácii Všetko o chatách a chalupách, JAGA GROUP 2007.