Tradičné slovenské krytiny

Drevené šindle

71067

Drevené šindle odvádzajú zrážkovú vodu vďaka sklonu a presahu jednotlivých prvkov. Šindle sa vyrábajú najmä z dreva ihličnatých stromov (jedľa, smrek), prípadne z tvrdého listnatého dreva (jasan, dub). Zvyčajne sú drevené šindle široké 80 až 120 mm, hrubé 15 až 20 mm. Drevený šindeľ je na jednej z dlhších strán ostro skosený a na druhej má žliabok. Pri návrhu šindľových striech sa treba vyhýbať malým sklonom strechy a používaniu šindľov v zaťaženom území (napríklad v blízkosti cesty či chemickej prevádzky). Najmenší sklon šindľovej strechy je pri jednoduchej krytine od 40º a pri dvojitom ukladaní od 35º. Šindle možno ukladať až po sklon 90º a používať ich aj ako ochranu murovaných stien proti vplyvom klimatických podmienok.

Veľmi dôležitý – najmä pokiaľ ide o trvanlivosť – je spôsob výroby šindľov. Šindle vyrábame štiepaním alebo rezaním.

71064

Rezaný šindeľ je z hľadiska rozmerov presný, rovnorodý a dá sa vyrábať aj z menej kvalitného dreva. Pri rezaní sa však naruší jeho povrchová štruktúra a jeho trvanlivosť je menšia. Preto je nevyhnutné vopred ho chemicky ošetriť.

Štiepaný šindeľ sa vyrába ručne. Jeho hrúbka nie je rovnomerná, ale povrch je hladký (rezaný, respektíve štiepaný po vláknach) a podstatne odolnejší proti klimatickým vplyvom. Výroba vyžaduje zručnosť, prax a čas. Drevený nehrčavý klátik štiepame po radiálach na doštičky trojuholníkového prierezu s hrúbkou iba o málo väčšou, než je plánovaná hrúbka budúcich šindľov. Potom povrch doštičiek nahladko (a na príslušnú hrúbku) upravíme oberučným nožom a na hrubšej strane vyryjeme háčikovým dlátkom drážku. Životnosť oboch druhov šindľov predĺžime náterom vhodnou impregnačnou látkou.

71068

Pri kladení krytiny z drevených šindľov ostrú hranu maximálne zarazíme do drážky susedného šindľa a pribijeme v smere najväčšieho spádu na každú strešnú latu jedným lopatkovým klincom dlhým približne 60 mm. (V historických stavbách môžeme nájsť klince zhotovené z agátového, dubového alebo gaštanového dreva.) Na hornej late pribijeme každý šiesty až ôsmy šindeľ. Drevené šindle vždy kladieme ostrou hranou proti náveternej strane.

Dnes sa vyrábajú aj šindle z umelej hmoty. Napodobňujú drevo, ale majú mnoho vlastností úplne odlišných od klasického dreveného šindľa. Spôsob kladenia aj vzhľad sú však podobné.

Slamená a trstinová strešná krytina
 

71071

V minulosti sa u nás, najmä v oblasti dunajskej nížiny, používala slamená a trstinová krytina. Bolo to najmä preto, že v týchto oblastiach bolo málo dreva vhodného na výrobu šindľov. Zato trstina a slama boli voľne dostupné. Budovy pokryté slamenou alebo trstinovou krytinou mali a doteraz majú veľmi zaujímavý regionálny architektonický výraz. Uplatnenie trstinových strešných systémov je veľmi široké, napríklad pri výstavbe rodinných domov, chát, pri dedinskej prestavbe, stavbe garáží, prístreškov, rotúnd, záhradných altánkov, hospodárskych budov a pod.

71069

Tieto strechy môžeme dokonale skĺbiť so všetkými modernými strešnými prvkami (napríklad strešnými oknami). Trstinová strecha spĺňa aj tie najnáročnejšie technické požiadavky. Trstina je použiteľná i na geometricky zložitých a tvarovo komplikovaných plochách a pôsobí pritom priam rozprávkovo. Strechy z trstiny sa vynikajúco vynímajú aj v prírodnej atmosfére. Experimenty potvrdili, že správne viazaná a ukladaná trstinová alebo slamená krytina má výborné tepelnoizolačné schopnosti a pri akceptovaní jej jedinečných vlastností môže bezpečne fungovať aj 10 až 20 rokov. Dnes zažíva trstinová strešná krytina svoju renesanciu najmä v Holandsku a Dánsku, najmä preto, lebo maximálne spĺňa požiadavky z hľadiska ekológie. Na rozdiel od všetkých ostatných krytín je totiž schopná plniť zároveň tepelnoizolačnú aj hydroizolačnú funkciu, je plne recyklovateľná a zdravotne neškodná.

71072

Pri použití tejto krytiny je najdôležitejšie dodržať minimálny sklon strechy 45° (vo veterných oblastiach 50°), aby mohla voda zo strechy rýchlo odtekať. Pokusy v zahraničí preukázali schopnosť odvádzať vodu už od sklonu 30°. Strešná krytina musí presahovať štítovú stenu minimálne o 0,5 m. Treba sa vyhýbať vytváraniu úžľabí a nároží. Ak sa im nevyhneme už v projektovej príprave, musíme zabezpečiť, aby aj ony mali minimálny sklon 45°. Hrúbka slamenej alebo trstinovej krytiny je zvyčajne 25 až 35 cm. Pri tejto hrúbke jej tepelnoizolačné vlastnosti nie sú nezanedbateľné – zodpovedá polystyrénu hrubému 75 mm. Pri ukončení strešnej krytiny pri odkvape zmenšíme hrúbku krytiny o 100 mm.

Montujeme trstinovú strechu

71073

Tŕstie na trstinovú strechu musí byť nepoškodené, s priemerom do 9 mm a hrúbkou steny do 3 mm. Slama (ražná alebo pšeničná) musí byť zdravá, nepoškodená a bez kláskov. Zo slamy alebo trstiny si najprv zhotovíme tzv. snopčeky – silno utiahnuté malé snopy hrubé aspoň 250 mm. Hrebeň strechy tiež vytvárame z tŕstia alebo slamy. Montáž trstinových a slamových zväzkov robíme ručne rovnomerným „prišívaním“ zväzkov pozinkovaným drôtom na latovanie. Krytinu pripevňujeme na strešné laty s prierezom 40 × 60 mm a so štandardnou vzdialenosťou 250 až 400 mm, na vzdialenosť krokiev drôtmi s dĺžkou 1 m a priemerom aspoň 1, 4 mm (pokiaľ možno s antikoróznou úpravou). Na stabilizáciu hrebeňa a odkvapu používame drevené kolíky z liesky alebo vŕby. Klampiarske prvky pri tomto druhu krytiny nie sú potrebné.

71078

Povrch trstinovej alebo slamenej strechy začíname formovať modelovaním a kladením tretej vrstvy. Postup ukladania je obdobný, ale dochádza k dvom zásadným montážnym zmenám. Prvá zmena je v tom, že zväzky posledného radu tretej vrstvy pri hrebeni otočíme kvetom (užší koniec zväzku) smerom nadol.

71077

Esteticky vytvarovaný povrch dosiahneme (druhá zásadná zmena pri ukladaní tretej vrstvy) upravovaním povrchu snopov ich vyrovnávaním, ubíjaním a česaním hrebeňovým ubíjačom. Menšími údermi hrebeňovým ubíjačom do koncov trstiny dosiahneme, že jednotlivé steblá trstiny sa pekne sformujú do spádu alebo do oblúka. Ubíjaním postupujeme stále vyššie a vyššie, vždy smerom k hrebeňu. Zväzky učešeme a dorovnáme do výslednej podoby. Detaily rohov a polôh okolo okien sú náročné aj pre rutinovaného majstra. Styk strešných rovín ukončíme hrebenáčom. Urobíme ho tiež z trstiny. Vrchol striech tvarovaných do oblúka môžeme pokryť aj medeným plechom. Dôležitý je aj ten najmenší detail. Ten totiž môže významne ovplyvniť konečný vzhľad, a najmä funkčnosť strechy.

71075

Aby sa trstina pri montáži nepoškodila (nepolámala) chôdzou po nej, vytvoríme akýsi pomocný rebrík. Chodenie po takejto streche sa zároveň stáva bezpečné. Osobitné strešné laty priviažeme vo vzdialenosti 60 až 80 cm podobne ako zväzky trstiny. Latky postupne zhora nadol po zostavení jednotlivých vrstiev demontujeme odcviknutím drôtov. Rebrík na montáž ďalších vrstiev si vždy pripravíme podobným spôsobom.

71081

Po skončení montáže sa povrch ošetrí vodným sklom. Riedime ho studenou vodou v pomere 1 : 3. Rozriedené vodné sklo nanášame postrekovaním (striekacou pištoľou alebo postrekovačom). V dostatočnom množstve ho nanášame dovtedy, kým nezačne po povrchu strechy počas striekania stekať dole. Vodné sklo chráni trstinu proti slnečným lúčom a zvyšuje jej odolnosť proti vode. Zároveň sa stáva trstina čiastočne odolná proti ohňu. Nástrek vodného skla môžeme opakovať každých 5 až 10 rokov. Výdatnosť postreku závisí od nasiakavosti a hustoty krytiny.

71079

Kvalitne urobená krytina zaručuje dokonalú izoláciu proti vode a slnečným lúčom, ale izoluje aj tepelne. Mnohoročné skúsenosti dokazujú, že krytina hrubá 35 cm eliminuje pôsobenie všetkých atmosférických vplyvov. Keďže najviac namáhaná časť strechy je hrebeň, treba ho približne po 10 rokoch opraviť alebo vymeniť.