Zelené nebo nad hlavou

V dávnejších časoch sa strešné záhrady a vegetačné strechy využívali najmä z estetických dôvodov, neskôr pribudli tepelnotechnické hľadiská a dnes sa pridružilo aj hľadisko ekologické. Prečo sú teda tieto strechy zaujímavé?

• 
  
  

  65040

  Oživujú vzhľad domu.

• Zlepšujú kvalitu vzduchu.

• Redukujú teplotné výkyvy
  spôsobené podnebím.

• Regulujú vlhkosť vzduchu.

• Viažu prach.

• Zadržiavajú prebytočnú vodu zo
  zrážok.

• Chránia konštrukciu strechy pred UV žiarením.

Tí, ktorí už zelenú strechu majú, samozrejme, odborne zrealizovanú, pretože to naozaj nie je práca pre domácich majstrov, si pochvaľujú najmä tepelnú pohodu vnútorných priestorov. V zime chráni vrstva zeminy a rastlín priestory pod ňou pred únikmi tepla a v lete sa zase samotná konštrukcia strechy ohrieva minimálne, takže miestnosť pod strechou sa neprehrieva.

Strešné záhrady dokážu zužitkovať až 50 % vody z dažďových zrážok, a preto pomáhajú odľahčovať nápor na kanalizáciu pri väčších dažďoch.

Nie je to záhradka s mrkvičkami

Mať zelenú strechu neznamená, že tam budete mať hriadky, v ktorých si budete pestovať mrkvu alebo petržlen. V tých najjednoduchších a najlacnejších vegetačných strechách je vrstva substrátu – alebo ak chcete zeminy – len asi 10 cm a rastliny musia byť schopné dlhodobo znášať extrémnejšie podmienky, ako sú v bežných záhradách.

V náročnejších a drahších strešných záhradách je vrstva substrátu oveľa väčšia a dajú sa tam pestovať aj určité druhy stromov, to však neznamená, že tu ide o klasické záhradkárčenie. Hoci, veľa ľudí znamená veľa chutí. Zelené strechy teda môžeme rozdeliť na extenzívne vegetačné strechy a intenzívne strešné záhrady.

65050

Extenzívne vegetačné strechy sú estetickou a ekologickou náhradou za chýbajúce zelené plochy, ktoré padli za obeť zástavbe. Výška substrátu je v tomto prípade v rozmedzí od 6 cm do 15 cm, v závislosti od druhu rastlín a zvolenej technológie. Nemusí však ísť len o ploché strechy, toto riešenie je vhodné aj na strechy šikmé. Pri sklone strechy od 15° do 25° musí byť substrát dostatočne súdržný a strešný systém musí mať aj zábrany, ktoré pri väčšom daždi zamedzia vyplaveniu pôdy. Pri menšej hrúbke substrátu postačí na zaistenie proti zosuvu rúno pevné v ťahu, ktoré sa uchytí na hrebeni strechy. Realizácia zelenej strechy s väčším sklonom je tiež možná, vyžaduje si však náročnejšie riešenie, ktoré zabránia zosuvu substrátu. Zaujímavým a ekologickým riešením sú dosky z drevenej vlny, žitnej múky alebo hliny, na ktoré sa dá substrát obsahujúci semená alebo výhonky. Po určitom čase korene rastlín prerastú dosky a tie sa postupne rozložia.

Tieto strechy nie sú určené na pohyb osôb a zeleň na nej je zložená najčastejšie z plazivých trvaliek a skalničiek, ako sú napríklad rozchodníky. Mali by to byť rastliny, ktoré majú schopnosť samy sa rozvíjať, udržiavať a regenerovať ako vo voľnej prírode. Tvoria väčšinou súvislú vrstvu na celej streche. Extenzívne vegetačné strechy sú najjednoduchším riešením zelenej strechy a dajú sa realizovať na väčšine plochých striech pri relatívne nízkych nákladoch.

65046

Intenzívne strešné záhrady naopak slúžia na pohyb človeka, ako je to v prípade klasickej okrasnej záhrady. Využívajú sa napríklad na vytvorenie strešných terás alebo ozelenenie striech podzemných garáží. Realizujú sa len na plochých strechách s minimálnym spádom 2 %, aby sa tu nehromadila nadbytočná voda, ale maximálny spád by nemal prekročiť 5 %. Vrstva zeminy alebo substrátu by mala mať hrúbku aspoň 30 cm. Aj taký anglický trávnik na streche potrebuje dobrých 20 cm zeminy pod sebou, aby prospieval. Na ozajstný park vo výškach treba podstatne zväčšiť hrúbku substrátu, a tým sa výrazne zmenia nároky na nosnú konštrukciu. Veď hmotnosť zeminy, potrebnej na riešenie intenzívnej strešnej záhrady, nasýtenej vodou, môže byť aj viac ako jedna tona na štvorcový meter. Pri tomto type zelených striech sa väčšinou kombinujú spevnené plochy určené na pohyb človeka so strešnými záhonmi a vegetačnými nádobami. Pritom hrúbka substrátu môže byť v jednotlivých záhonoch rozdielna podľa druhu rastlín. Rastliny musia byť dostatočne odolné proti vetru, a preto sa vyberajú druhy s maximálnou výškou 2 – 3 m.

Problém môžu predstavovať aj korene rastlín, ktoré často agresívne prenikajú príliš hlboko do substrátu. Stačí iba malinká trhlinka v konštrukcii na to, aby tieto korene poškodili budovu.

Pamätať treba aj na dobre vyriešené odvodnenie celého povrchu strechy a na dobré riešenie jednotlivých detailov. Ak by sa napríklad porušila hydroizolácia z dôvodu jej nesprávneho zhotovenia, mohol by nastať veľký problém. Týmto však nechcem odradiť stavebníkov od zelených striech, výhody tu ešte stále prevládajú. Realizáciu takejto strechy je však najlepšie zveriť odborníkom a nepokúšať sa o zbytočné šetrenie na nepravom mieste.

Pretože aj tá najmenšia vrstva zeminy alebo substrátu má dosť vysokú hmotnosť, sú nevyhnutné konštrukčné a stavebné úpravy, ktoré rátajú s väčšou záťažou. Pamätať treba aj na poveternostné vplyvy, napríklad pri daždi alebo búrkach sa hmotnosť mokrej zeminy ešte zvýši. Prioritou preto musí byť konzultácia so statikom, ktorý navrhne konštrukciu strechy tak, aby vyhovovala zvýšeným požiadavkám na nosnosť. Ak uvažujete o kópii klasickej okrasnej záhrady v nebeských výškach svojho príbytku, svoj nápad čo najskôr zverte do rúk statika (už pri projektovej príprave). Takéto riešenie nie je vhodné na rekonštruované objekty, kde sa nerátalo s potrebným zaťažením. Nemusíte sa však rozlúčiť zo zelenou strechou, no vystačiť si budete musieť s prenosnými nádobami, najlepšie s odľahčeným substrátom na hydroponickom základe.

Pozrime, čo sa v nej skrýva

Extenzívnu či intenzívnu zelenú strechu môžeme založiť na jednoplášťovej aj dvojplášťovej plochej streche. Skladá sa z izolačných vrstiev, separačnej vrstvy a vegetačného profilu. Izolačné vrstvy tvoria systémy hydroizolácie a tepelnej izolácie. Vegetačný profil je zase zložený z vegetačnej, filtračnej a drenážnej vrstvy.

Každá časť systému má svoj význam a nie je samoúčelná. Základom je dobrá bezškárová hydroizolácia, ktorá má navyše schopnosť zastaviť aj rast koreňov. Býva na báze asfaltových pásov s medenou fóliou alebo s polyesterovou pomedenou vložkou, či to môžu byť plastové fólie s hrúbkou aspoň dva milimetre. Ak hydroizolácia nie je schopná zastaviť bujaré korene, treba ju doplniť o ochrannú vrstvu proti prerastaniu koreňov. Ak sa po streche špacírujú ľudia, musí sa hydroizolácia chrániť vrstvou cementového poteru a vrstvou ochranného betónu. Ak by ste šetrili napríklad na parozábrane a do tepelnej izolácie by sa dostala vlhkosť, vrstvy hydroizolácie sa premenia na vodiče tepla či zimy a mráz postupne zničí celú skladbu strechy.

Separačná vrstva by nemala dovoliť preniknúť jemnému materiálu z drenážnej vrstvy do vrstiev hydroizolácie a tepelnej izolácie. Pomáha tiež korigovať rozdiely v tepelnej rozťažnosti dvoch rozličných materiálov a zároveň chráni tepelnú izoláciu pred mechanickým poškodením.

Drenážna vrstva pomáha rastlinám vyhnúť sa premokreniu tým, že odvádza prebytočnú vodu preč od koreňov rastlín. Táto vrstva tvorí asi jednu štvrtinu až jednu tretinu z hrúbky vegetačného profilu. Realizuje sa najčastejšie zo štrku, štrkopiesku alebo piesku.

Filtračná vrstva chráni drenážnu vrstvu pred zanášaním zeminou, bráni rýchlemu vyplavovaniu živín zo substrátu a dokáže byť zásobárňou vody pre vegetáciu. Môžu ju tvoriť rohože zo špeciálne upravovaných plastických hmôt alebo to môže byť aj piesok.

Vegetačná vrstva je najvrchnejšia časť zelenej strechy. Najčastejšie ju tvorí zemina alebo špeciálny odľahčený substrát. Hrúbka tejto vrstvy závisí od druhu rastlín určených na výsadbu.

Pre výsadbu nízkych trvaliek, letničiek a trávnika sa predpokladá 10 až 30 cm hrúbky vegetačného profilu, z toho 10 až 15 cm predstavuje vegetačná vrstva, 1 až 5 cm vrstva filtračná a 5 až 10 cm tvorí drenážna vrstva. Na výsadbu vyšších trvaliek a popínavých drevín treba hrúbku vegetačného profilu 20 až 40 cm, z čoho je 15 až 25 cm samotná vegetačná vrstva. Pre väčšie kríky alebo malé stromy je vhodná hrúbka vegetačného profilu 40 až 70 cm, z čoho 25 až 35 cm predstavuje vegetačná vrstva.

Väčšina našich firiem používa materiály osvedčené v zahraničí a musia mať FLL atest. To by mala byť záruka dlhodobého spokojného používania zelenej strechy.

Vegetačné strechy alebo strešné záhrady sú technicky aj finančne náročné riešenia zastrešenia objektu. Vyžadujú dôkladnú projektovú prípravu a perfektne zvládnutú realizáciu. Ich pozitívne aspekty sú však oveľa silnejšie. Ten pocit pohody, keď si sadnete na terasu, obklopení zelenou oázou, a pozeráte, ako práve zapadá slnko, sa nedá zaplatiť.