Strecha v (ba)vlnke

{R1}

Zateplenie strechy je dnes rovnako samozrejmé ako využitie rovnakej technológie v prípade obvodových stien, ale s jedným diskrétnym rozdielom – pri strechách nie sú možnosti voľby materiálov také bohaté najmä z dôvodu protipožiarnych vlastností a súvisiacich predpisov. Dominantný materiál na zateplenie šikmých striech tvorí minerálna izolácia, predovšetkým minerálna vlna a sklená vata.

Strešné úskalia

Než sa pustíme do zateplenia, je na mieste niekoľko slov o skladbe strešnej konštrukcie. Tá totiž do značnej miery predpisuje technológiu zateplenia. Strecha je nesmierne citlivá súčasť stavby, tvorí pomerne veľkú plochu jej obalu, odoláva rôznym výkyvom počasia a plní prvoradú úlohu ochrancu obyvateľov pred poveternostnými podmienkami vôbec. Ako taká je zvlášť citlivá na presnosť zhotovenia a kvalitu použitých prvkov.

Všeobecne možno povedať, že sa skladá z nosnej strešnej konštrukcie, jedného alebo niekoľkých strešných plášťov oddelených vzduchovými vrstvami a z doplnkových konštrukcií a prvkov. Podľa sklonu rozdeľujeme strechy na ploché (do 5°), šikmé ( 5°< a  45°) a strmé (45°< a  90°). Aj napriek narastajúcej obľube plochých striech, najmä medzi mladými architektmi, prevládajúcim typom ostáva šikmá strecha a práve jej zatepleniu budeme dnes venovať najväčší priestor.

Z pohľadu zateplenia strechy je najdôležitejšia konštrukcia strešného plášťa. Najstarším typom je jednoplášťová strecha, čiže strecha oddeľujúca vnútorné prostredie od vonkajšieho jedným strešným plášťom. Od tohto typu sa však postupne upúšťa a oveľa častejšie sa stretávame s dvojplášťovou a trojplášťovou strechou. Dvojplášťová strecha má vzduchovú medzeru nad hydroizolačnou fóliou, krytina sa tak môže prirodzene vetrať. Trojplášťová strecha v podstate nepridáva do konštrukcie žiadnu hmotnú vrstvu navyše, pozná sa podľa ďalšej vzduchovej medzery, taktiež napojenej na vonkajšie prostredie. Táto medzera sa nachádza pod poistnou hydroizoláciou, nad tepelnou izoláciou. Zatepliť možno všetky typy striech, je ale dôležité uvedomiť si, že skladba strechy ovplyvňuje aj výber materiálov – napríklad nie každá difúzna fólia je vhodná na dvojplášťové strechy, keď je fólia po celý čas životnosti v priamom kontakte s tepelnou izoláciou. Zložitejšie povedané, strechy a jej jednotlivé vrstvy a časti sa navrhujú s ohľadom na mechanické a dynamické namáhanie, tlak a smer vetra, rovnako ako na namáhanie vodnou parou a vlhkosťou obsiahnutou v pórovitých materiáloch, zrážkovou vodou, snehom a námrazou.

Jednoducho – strecha musí pomáhať a chrániť.

Skladba plášťa

Plášť samotný zvyčajne tvorí – pri pohľade zvrchu (zvonku) dole (dovnútra): krytina upevnená na latiach, kontralate, difúzne otvorená hydroizolačná vrstva, prípadné debnenie, krokvy, parotesná zábrana a konštrukcia podhľadu (sadrokartón, OSB dosky atď.). Tepelná izolácia sa ukladá na rôzne miesta strešného plášťa podľa potrieb a preferencií, väčšinou však medzi a pod krokvy. Každá z častí má svoj účel – krytina chráni pred poveternostnými vplyvmi a odvádza zrážky, latovanie a krokvy tvoria vlastnú opornú konštrukciu strechy a vytvárajú vetracie medzery, poistná hydroizolačná fólia (alebo tiež poistná hydroizolácia či difúzna fólia) zabraňuje prenikaniu vlhkosti a prípadnej zrážkovej vody do konštrukcie, a najmä do tepelnej izolácie, ktorá je na vlhkosť veľmi citlivá. Parozábrana chráni strešný plášť pred prenikaním vlhkosti z interiéru – zabraňuje kondenzácii vlhkosti vnútri plášťa a jeho postupnej deštrukcii. Podhľad plní ochrannú a estetickú funkciu plášťa z interiéru.

Tepelnoizolačné materiály sa odporúča vyberať z materiálov s obmedzenou schopnosťou prijímať vlhkosť alebo takých, ktoré sú schopné umožniť prestup vlhkosti – vlhkosť sa nesmie sústrediť do konštrukcie plášťa!