Viete presne, za čo platíte pri stavbe domu?
Ak patríte medzi ľudí, ktorí o cenách stavebných materiálov a prác nemajú ani poňatia, môže byť pre vás naozaj ťažké odhadnúť reálnu hodnotu realizovaného diela. A to je, bohužiaľ, fakt, ktorý v mnohých prípadoch dodávatelia radi využijú.
Zmluva ako základ korektného obchodného vzťahu
Základ akéhokoľvek obchodného vzťahu, ktorým dodanie stavebných prác určite je, by mala tvoriť zmluva (v prípade stavebných a montážnych prác – zmluva o dielo) a cenová kalkulácia. Čo by malo byť jej súčasťou, vymedzuje Obchodný alebo Občiansky zákonník, v závislosti od subjektov zmluvného vzťahu. Aspoň potiaľto siahajú moje poznatky získané z vysokoškolských prednášok. To, či zmluva obsahuje naozaj všetky pre stavebníka (investora) dôležité ustanovenia, však spravidla ukáže až prax. A keďže sa zmluva, logicky, podpisuje pred tým, ako sa s výrobou či prácami vôbec začne, je na neskoršie zmeny už príliš neskoro. A niekedy ani nepodpisuje…
Cenová kalkulácia nákladov
Ako zisťujem, existencia zmluvy je v našich podmienkach ešte stále niečo ojedinelé, pre mnohých zbytočné plytvanie časom a papierom. A čo potom taká cenová kalkulácia?! Teraz nemám na mysli tri položky zosumarizované do súhrnnej ceny, ale serióznu cenovú kalkuláciu, z ktorej by aj najväčší stavebný analfabet pochopil, koľko za jednotlivé použité materiály a práce zaplatí, kalkuláciu doplnenú o vedľajšie náklady súvisiace s prepravou materiálu, prenájmom nutnej stavebnej techniky, dopravu pracovníkov na miesto realizácie a podobne. Nechali ste si niekedy zjednodušený rozpočet rozdeliť na položky? My áno. Rozdiel v cene bol markantný. Z pôvodnej ceny 2890,12 eur bez DPH sa stalo 1964,33 eur bez DPH, čo predstavovalo pokles ceny o 925,79 eur. Dodávateľ argumentoval chybou v režijných nákladoch. Moja otázka znie: prišiel by na ňu, ak by sme nepožadovali vypracovanie podrobného položkového rozpočtu, alebo išlo o hru s názvom Skúsim a uvidím? Mám pocit, že túto hru s nami, zákazníkmi, začína rozohrávať čoraz viac dodávateľov.
Ďalším problémom sú kalkulácie s uvádzaním cien bez DPH. Neviem, či všetci stačili postrehnúť, ale v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného od 1. júla 2007 sú všetci dodávatelia bez výnimky povinní informovať spotrebiteľa o konečnej cene. A tá v našej kalkulácii chýbala. Jednotlivé materiály boli síce rozpísané, ale bez uvedenia ceny za mernú jednotku, bez DPH a, samozrejme, bez vyčíslenia už spomínaných súvisiacich vedľajších nákladov.
Prečo žiadať položkový rozpočet?
Uvedené ceny si možno ľahko porovnať s cenami uvádzanými či už v kalkuláciách získaných od konkurenčných dodávateľov, alebo s cenami zverejnenými v cenníkoch na internete. Náš príklad je dôkazom toho, že prieskum trhu sa naozaj oplatí.
Je zľava skutočne zľavou?
A ešte jeden postreh na záver. Niektorí výrobcovia, respektíve dodávatelia ponúkajú zľavu z celkovej ceny (v lepšom prípade), častejšie z hodnoty DPH vo výške 5 %, ak zákazník zaplatí vopred cenu diela vo výške 100 %. To považujem za úplnú absurditu a zavádzanie, keďže napríklad pri celkovej cene 1 200 eur s DPH, z ktorej 20 %, teda 200 eur tvorí DPH, táto čiastka reálne predstavuje 10 eur. Často si kladiem otázku, či sa nájdu ľudia, ktorí takémuto neserióznemu marketingovému lákadlu naletia? Obávam sa, že áno. Uvedomujú si však títo ľudia, že uhradením celkovej sumy diela strácajú akúkoľvek možnosť neskoršie vyjednávať s dodávateľom, čomu sa vo väčšine prípadov nevyhnú? Nesplnenie termínu dodania, nedodanie dohodnutého výrobku v požadovanej kvalite, nekvalitne vyhotovená montáž či dodanie výrobkov poškodených pri preprave sú totiž bežnou realitou. Stojí tých 10 eur zato?
Napadá mi niekoľko prísloví, ktoré by si najmä neskúsení stavebníci mali osvojiť – Dvakrát meraj a raz rež či Dôveruj, ale preveruj!