Biozáhrada podľa zákonov prírody
Nevyhnutným predpokladom správnej biozáhrady je úrodná a zdravá pôda. To možno docieliť pomocou pôdnych mikoorganizmov, ktoré rozkladajú rastlinné a živočíšne zvyšky a vytvárajú z nich hodnotný humus. V ekozáhrade nesmiete používať chemické látky, hnojivá ani postreky.
{R1}
Hnojenie nazeleno
Vhodným adeptom na hnojenie v biozáhrade je kompost. Môžete však využiť aj tzv. zelené hnojenie – vybrané druhy rastlín sa zapracujú do pôdy, kde slúžia ako potrava pre pôdne mikroorganizmy; čím pestrejšia je zmes rastlín na hnojenie, tým lepšia je úrodnosť pôdy (napríklad bôbovité rastliny darujú pôde dusík, nechtík ju zasa vyčistí od zárodkov chorôb a škodcov). Užitočnými pomocníkmi v biozáhrade sú dážďovky – prekypria pôdu, pomôžu lepšie vsiaknuť vode, obohatia ju o humus a pritom neškodia živým rastlinám.
Ekozáhrada pomáha chrániť životné prostredie a zároveň vďaka nej aj čo-to ušetríte.
V biozáhrade si môžete dopestovať ekologicky čistú zeleninu, ovocie či bylinky a vytvoriť tak ekosystém, v ktorom sa jeho užívatelia budú cítiť veľmi dobre.
Na zalievanie ekologickej záhrady môžete využívať dažďovú vodu, ktorú treba pravidelne zachytávať. Vhodné je nechať zviesť odkvapové rúry rovno do záhonov. Ale pozor! Vodu smerujte k rastlinám, ktoré sú náročnejšie na vlahu.
Zabudnite na chémiu
Aký je postup, ak v ekozáhrade napadnú niektorú z rastlín choroby alebo škodcovia? Jednoznačne odlišný ako v klasických záhradách. V biozáhrade sa využívajú biologické zbrane. Takýto spôsob ochrany je nielen ekologickejší, ale často aj lacnejší a hygienickejší, a navyše – neohrozuje ošetrovanú rastlinu. Aj v tomto prípade však treba mať trpezlivosť a zvoliť systematickejší prístup. Sú škodcovia, ktorí zmiznú napríklad po silnom daždi, no spoliehať sa na to nedá. Veľmi osožné a účinné sú výluhy z niektorých rastlín (pred použitím sa musia riediť vodou) – napríklad z cibule a prasličky (proti hubovým chorobám), žihľavy a rebarbory (proti voškám), z chrenu, listov rajčín alebo z mrkvovej vňate (proti škodcom na cibuli a póre). Výluh z paliny patrí k najsilnejším ochranným prostriedkom, pretože spoľahlivo ničí vošky, húsenice a odháňa mravce. Okrem spomínaných výluhov môže pomôcť aj nasadenie niektorých dravých či parazitických organizmov (napríklad dravé roztoče Phytoseiulus persimilis). Prínosná je i mechanická ochrana – použitie výrazne farebných lepkavých pásov či ručný zber, napríklad pásavky zemiakovej. Takisto vôňa niektorých byliniek, ako sú kapucínka, saturejka, levanduľa, šalvia či palina odpudzuje škodcov. Aksamietnica a nechtík zasa dokážu z pôdy odohnať háďatká.
Vzácnym hosťom a výborným pomocníkom v biozáhrade je jež. Ryby v záhradných jazierkach hubia larvy škodlivého hmyzu a komárov. Využiť môžete aj niektoré osvedčené kombinácie rastlín, ktoré sa vzájomne chránia a pomáhajú si, napríklad:
– k uhorkám, zemiakom a zeleru je vhodné nasadiť bôbovité rastliny, pretože im dodávajú dusík,
– chren odpudzuje z porastu zemiakov pásavky,
– pór a cesnak vysadený v jahodách bráni rozvoju plesní,
– mäta odpudzuje zo záhonov mravce, a ak je vysadená pri zemiakoch, dodáva im špecifickú chuť.
Zelenina od výmyslu sveta
Jedným z najdôležitejších faktorov fungovania ekozáhrady je jej rozmanitosť. Jeden či dva druhy zeleniny, respektíve monokultúry, sú pre takúto záhradu zaťažujúce. Preto sa odporúča vytvárať zmiešané záhony a jednotlivé plodiny striedať. Prínosné je aj vzájomné kombinovanie niektorých rastlín. K osvedčeným partnerom patria mrkva a cibuľa, zeler a paprika, rajčiny a karfiol, šalát a fazuľa. Veľmi dôležitou rastlinou v biozáhrade je kôpor – mali by ste ho vysiať, kde sa len dá.
Užitočné bylinky
K biozáhrade neodmysliteľne patria aj jednoročné či trváce bylinky (levanduľa, mäta, tymian, saturejka, borák, šalvia, pamajorán, medovka, pažítka, bazalka, ligurček). Väčšina z nich potrebuje slnečné miesto, pestovateľsky sú prakticky nenáročné. Naplnia záhradu vôňami, farbami, prilákajú užitočný hmyz (k najväčším lákadlám patrí slez) a chránia ostatné vysadené rastliny.
V záhrade si vytvorte niekoľko menších či väčších biotopov – kopy lístia, kamenia, dreva, múriky, bylinkové skalky, vresoviská so samorastmi, prírodné jazierka, do ktorých zanesiete napríklad rybničné bahno. Tak otvoríte cestu rôznym užitočným živočíchom, ako sú napríklad ježkovia, žaby, užovky či jašterice.
Vybudujte príbytok pre hmyz. Na to poslúži kus dreva, do ktorého navŕtate otvory rôznych veľkostí. Tomuto netradičnému hmyziemu hotelu dajte aj striešku a umiestnite ho na stabilné miesto, napríklad do kvetinového záhona. Život okolo neho budú s prekvapením v očiach pozorovať nielen deti. A zároveň tak prilákate do záhrady užitočný hmyz, ktorý ochráni vysadené rastliny.
Zaujímavý biotop si môžete vytvoriť aj na streche náraďovne, záhradného domčeka, altánu či garáže. Tentoraz by to mohol byť biotop pre suchomilné sukulentné rastliny a živočíchy milujúce sucho a teplo. Paleta rôznych druhov rozchodníkov je skutočne široká – sú to ideálne rastliny na ekologické výsadby na streche. Už po prvom roku sa nádherne rozrastú, zakvitnú a prilákajú potrebný hmyz.
Ovocie možno vypestovať aj bez chémie | Nezabudnite na prínos operencov a vytvorte im miesta na hniezdenie | Vodu nazberanú zo strechy možno využiť na zavlažovanie |
Ovocné dreviny: broskyne, čučoriedky, drieň, rakytník, jablone, lieska, maliny, marhule, slivky, višne, ríbezle, mišpuľa, dula, arónia. |
ZDROJ: časopis ekoBývanie