
Doma ako na chalupe
Ráno sa zobudiť v spálni s výhľadom do záhrady plnej tajomných zákutí. Bývať v dome, v ktorom pretrváva spomienka na blízkych ľudí. Vkladať vlastnú tvorivosť do bývania, v ktorom sa čoraz viac zhmotňuje svojská predstava o zabývaní rodinného domu. Mnohým je takýto obraz domova blízky, ale len málo z nás ju uskutočňuje.
V Romanovi by ťažko niekto odhalil prednášajúceho na technickej univerzite. Najmä ak by sa s ním zoznámil v jeho domácom prostredí. Na každom kroku vlastnoručne zmajstrovaný nábytok alebo vylepšené kúsky staršieho dáta, ktorým sa nedá uprieť originalita.
Roman sa rád hrá s kovom a kuje veci za studena – teda operadlá na stoličky, ktoré už dávno nevedia, kam sa podeli tie pôvodné, povykrúcané konzoly na poličky, múdre vešiaky, zábradlia či vtipné držiaky na kvetináče. Vďaka technickej zručnosti a umeleckému videniu sa originálny prístup k zariadeniu domova preniesol aj do záhrady.
Po svojom si pretvoril a zobytnil záhradu i dvor. Čo štvorcový meter, to nový nápad. Však Roman trávi v dielni a v záhrade všetok voľný čas. Dom je preňho bývaním a chalupárčením zároveň.
{R1}
Romana inšpiruje najmä architektúra a záhrady francúzskeho vidieka. Za dedičstvo po predkoch sa netreba hanbiť ani u nás. Naopak, z ošúchaných vecí a starých domov sa dá urobiť veľká paráda. Fasáda s okrovým náterom je tým správnym pozadím pre dômyselné zákutia a kuriózny záhradný inventár zhotovený z tradičných vidieckych materiálov. Kov a drevo – oba sa zžili s časom aj so záhradou.
Aj takto sa dá ukončiť opierka na stoličke. Okrem toho, že plní svoju pôvodnú funkciu, pokojne môže vypomôcť aj ako nemý sluha. | Pripevniť a prizdobiť. Prečo nie? Toto nemohol vymyslieť obyčajný “suchár”. |