Keď je záhradou predzáhradka
Zvyčajne sa majitelia záhrad musia popasovať s malou predzáhradkou. Ako však pristupovať k opačnému problému – keď je miesta pri vstupe pred domom viac než dosť? Aj pre takéto prípady existuje veľa možností usporiadania. Jednou z nich sa môžete inšpirovať aj vy.
Keď sa nasťahujete do staršieho domu s priľahlou záhradou a nevyhovujú vášmu vkusu, treba urobiť rázny krok a pretvoriť si priestor na bývanie podľa vlastných predstáv. Úprava záhradného priestoru – či už pred, alebo za domom – môže byť pre neskúsených tvrdý oriešok. Aj pred majiteľmi tejto záhrady vyvstal problém, ako zazeleniť vstupnú plochu pred domom. Nemali veľa vedomostí o záhradnej tvorbe, zato však vedeli, čo chcú. Preto krátko po rekonštrukcii domu oslovili záhradného architekta.
Veľmi pôsobivé sú kríky ruží pod oknami za kovaným plotom. Od vstupného chodníka ich oddeľuje nízky plôtik zo vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens), ktorý svojím tvarom rešpektuje pravidelné línie predzáhradky. |
Zadanie bolo jasné: údržba (pred)záhradky nemala zaberať priveľa času a, samozrejme, mala byť navrhnutá tak, aby sa domáci v upravenom priestore cítili čo najlepšie. Architekt sa snažil skĺbiť priestorové možnosti s predstavami majiteľov. Najprv vznikla záhradná kostra (zo základných rastlín), ku ktorej sa neskôr dosadili kry a doplnkové rastliny. Novým zmenám padli za obeť záhony s letničkami a úžitkovou zeleninou.
Vďaka hustým purpurovým listom škumpy vlasatej (Cotinus coggygria ‚Royal Purple‘) je vstup do záhrady romantický aj v zime. |
Architekt premysleným rozložením a výberom jednotlivých výsadieb dosiahol v celkovej kompozícii rovnováhu. Okrem iného sa pohral aj s dynamikou rastlín, teda s ich meniacim sa vzhľadom a rýchlosťou rastu. Predzáhradka je vďaka správnemu výberu rastlín a ich vhodnému rozmiestneniu atraktívna tak v lete, ako aj v zime.
Tejto takmer technicky usporiadanej predzáhradke pristane tretí rozmer vo forme vyšších tují (Thuja). Dostatok priestoru dovolil umiestniť ich ďalej od domu, aby zbytočne netienili. Atypický výklenok v dlažbe skrášľuje strapatá okrasná tráva Avena sinensis, ktorá v zime mení svoj sivomodrý odtieň na slamovožltý. Purpurovými listami narúša zelenú strohosť škumpa vlasatá (Cotinus coggygria ‚Royal Purple‘). Červená betónová dlažba neodvracia pozornosť od rastlín, skôr naopak, zvýrazňuje ich tvar a štruktúru. |
V každom ročnom období sa môže ukazovať v iných farebných odtieňoch. Zásluhu na tom má veľký podiel vždyzelených drevín, ako sú napríklad krušpán, vtáčí zob, tuje, borievky či cyprušteky. Rôznorodosť použitých drevín v tomto prípade nie je na škodu. Ich strohosť zjemňujú kríky ruží pod oknami pred domom a elegantná vysokokmenná ruža pri vstupnej bráne, ako aj jeden ker plamienka obopínajúceho umelecky kovaný plot. Konečným výsledkom je jednoduchá kompozícia s tvarovo dokonalými, jasnými líniami.
Aby chodník vedúci k domu nepôsobil fádne a nezaujímavo, použil architekt nízke vždyzelené dreviny, ktoré počas celého roka ponúkajú zaujímavé detaily. Pozornosť si zaslúži najmä skalník (Cotoneaster divaricata), ktorý sa na jeseň vyzdobí množstvom červených plodov. Hustý elipsovitý tvar sa docielil pravidelným strihaním. |
|
Pravý bok vjazdu vedúceho ku garážam od polovice lemuje nízky tvarovaný živý plot z krušpánu (Buxus sempervirens). Kulisu tomuto nenásilne pôsobiacemu dielku robí rozrastený vždyzelený vtáčí zob (Ligustrum ovalifolium), ktorý sa ťahá až do zadnej časti záhrady rozprestierajúcej sa za domom. Oživujúcimi detailmi sú červené listy nízkeho dráča (Berberis thunbergii ‚Atropurpurea‘) a vkusne umiestnená záhradná plastika. Sú dôkazom toho, že menej je niekedy viac. |
|
Priestor predzáhradky sa pomocou vstupného chodníka (1) a vjazdu do garáží (2) rozdelil na tri časti. Dominantou je prostredná časť s vyrastenými tujami (3), skupinou vždyzelených tvarovaných krov (4), nízkym živým plotom z krušpánu (5) a doplňujúcimi okrasnými trávami (6), ako aj s romantickým ružovým krom a plamienkom (7). | |
Malý priestor naľavo od vstupného chodníka (8) tvorí teritórium ruží. Najčistejšiu formu si zachováva krajná pravá časť pozostávajúca z upraveného trávnika (9), nízkeho živého plota z krušpánu (10) a z rozrastenej živej steny z vtáčieho zobu (11), ktorá decentne ohraničuje priestor a vytvára dostatočné súkromie aj v zadnej časti záhrady. Zaujímavým riešením je malé átrium pri vchodových dverách (12). Aj tu našli uplatnenie vždyzelené rastliny – zemolez kapucňovitý, borievky, cyprušteky –, ktoré lemuje precízne ostrihaný krušpán. |