Pestujeme rododendrony
Niet krajšie kvitnúceho kríka, ako je rododendron. Obsypávajú ho nádherné veľké kvety, ktoré na jar vytvoria neprekonateľnú symfóniu farieb – od bielej po fialovú a od žltej po červenú. Blíži sa vhodný čas na jeho výsadbu.
Rod týchto rastlín má viac ako tisíc druhov a obrovské množstvo vyšľachtených odrôd, ale v zásade ho môžeme podľa vytrvalosti listov na kríku rozdeliť na dve základné skupiny:
- vždyzelené rododendrony,
- opadavé (japonské) azalky.
Rodové meno tohto bohato a exoticky kvitnúceho kríka Rhododendron sa skladá z dvojice gréckych slov: dendron – strom a rhodon – ruža. Jeho názov teda doslova znamená ružový strom a toto pomenovanie verne odzrkadľuje jeho vzhľad (počas kvitnutia stromček obsypaný kvetmi) a odkazuje nás k najstaršej kultúrnej odrode z okrasných rastlín – k ruži.
Sortiment tohto rodu tvorí množstvo veľkostných a tvarových typov aj farebných kultivarov od nízkych opadavých i poloopadavých azaliek, vhodných do skalkových partií, cez kompaktné nízke vždyzelené rododendrony až po veľkokveté vysoké kríky, vhodné do polotieňa pod stromy. V ponuke sú kultivary kvitnúce od marca až do júna, hoci hlavné obdobie kvitnutia je v máji a júni.
Skupiny s rôznymi vlastnosťami
Z pestovateľského hľadiska rozdeľujeme rod na niekoľko skupín, odlišných pôsobením a použitím. Veľkokveté hybridy (napr. bielokvetý Cunningham´s White) sú mohutné vysoké kríky s výškou 1,5 až 4,0 m. Vyžadujú svetlý tieň pod korunami vysokých stromov. Výbornú ochranu poskytnú aj ako netvarované živé ploty. Vďaka veľkému kvetenstvu sú pôsobivé aj pri pozorovaní z väčšej vzdialenosti.
Yakushimanum-hybridy boli vyšľachtené z botanického druhu Rhododendron yakushimanum a zdedili jeho špecifické vlastnosti – kompaktný vzrast, mimoriadne bohaté zakvitnutie celého kríka a odolnosť proti slnku, ktorú zabezpečujú najmä tuhé, odolné listy, pri rašení husto plstnaté.
Opadavé azalky (napr. červená Feuerwerk) dosahujú výšku od 1,5 do 3,0 m, milujú humózne pôdy, ale pri rovnomernej vlhkosti rastú dobre aj na slnku, navyše sú úplne zimovzdorné. Vyznačujú sa škálou teplých farieb v odtieňoch žltej a žltooranžovej, niektoré voňajú. Japonské azalky sú nízke miniatúrne rododendronové kríky, s menšími poloopadavými listami a výškou od 40 cm do 1 m. Sú vhodné do skaliek aj ako obruby záhonov, darí sa im aj v nádobách. Hoci sú zimovzdorné, po výsadbe (a pri pestovaní v nádobách) si vyžadujú zimnú prikrývku.
Pozrite si tiež:
10 najkrajších kvitnúcich drevín do jarnej záhrady
Botanické rododendrony sú vždyzelené druhy, nízke, so zakrpateným vzrastom. Hoci nie sú krížené, boli vyšľachtené do mnohých krásnych kultivarov. Niektoré sú vhodné na pokrytie holých miest v záhonoch alebo ozdobenie skalky.
Pôvod a nároky
Rododendrony pôvodne pochádzajú z horských lesov, kde osídľujú polotienisté miesta. Prostredie je charakteristické vysokou vzdušnou vlhkosťou a kyslým, málo rozloženým substrátom. Rododendronom a azalkám preto najviac vyhovuje polotienisté stanovište a kyprá, vlhkejšia humózna pôda s kyslou reakciou (v rozpätí hodnoty pH 4,5 až 5,5). Tieto špecifické nároky boli donedávna limitujúcim faktorom ich použitia v záhradách – bránili ich väčšiemu rozšíreniu.
V nedávnej minulosti však boli do kultúry zavedené rododendrony Inkarho, vyšľachtené podnože tolerantnejšie k vápniku v pôde, ktorým sa darí aj v pôdach s hodnotou pH vyššou ako 7 (so zásaditou pôdnou reakciou). Na ne sa vrúbľujú osvedčené odrody, ktoré majú širšie využitie v rôznych pestovateľských podmienkach.
Výber stanovišťa
Najvhodnejším stanovišťom je miesto v závetrí, chránené najmä pred zimnými mrazivými vetrami, pod riedkymi korunami stromov, ktoré chránia pred zimným slnkom, a v blízkosti vodnej plochy alebo toku, trvalo zvlhčujúcich ovzdušie. Rododendrony sú plytko koreniace dreviny, preto ich môžeme sadiť iba pod hlboko koreniace stromy (nevhodné stanovište je pod smrekmi, tujami, tisom, niektorými javormi, brezou, lieskou, magnóliami, pagaštanom, okrasnými jabloňami, čremchou alebo jarabinou).
Vhodnými sprievodnými drevinami sú borovice, cyprušteky, stĺpovité kultivary tisu a vždyzelené dreviny, ako je cezmína, bršlen, pieris, skimia japonská, z listnatých japonské javory, hamamel (Hamamellis), hortenzia (Hydrangea), palieska (Corylopsis).
Kvalita sadeníc
Kvalitu kupovaných rastlín nemožno posudzovať iba podľa ceny, je potrebné všímať si aj znaky svedčiace o životaschopnosti sadeníc. Zdravá sadenica má listy sýtozelené (žlté listy nás upozornia na podvýživu rastliny, ktorá je náchylná na napadnutie chorobami a škodcami). Zdravú a kvalitnú rastlinu poznáme podľa rovnomerného rastu a pravidelného rozvetvenia i množstva nasadených kvetných pukov na konci výhonkov.
Zdravý jedinec nemá niesť staré kvetenstvá (v škôlkach sa pravidelne odstraňujú) a puky nesmú byť zhnednuté (to svedčí o napadnutí nebezpečnou hubovou chorobou). Pre jarnú a jesennú výsadbu možno nakupovať rastliny so zabalenými koreňovými balmi. Ak chceme sadiť v lete (menej vhodný termín), treba dať prednosť sadeniciam v plastových kontajneroch (sú drahšie). Vyvinuté, zdravé a primerane veľké rastliny majú lepšie štartovacie podmienky ako rastliny drobné, slabo vyvinuté a riedko olistené.
Výsadba rododendronov
Rododendrony vysádzame do dostatočne priestrannej jamy, ktorá musí byť najmenej dvakrát väčšia ako koreňový bal dreviny (spravidla 50 × 50 × 60 cm). Pred výsadbou je dôležité pripraviť samotnú jamu a výsadbový substrát. Dno vykopanej jamy skypríme rýľom a do tejto vrstvy zapracujeme trochu štrku alebo hrubých drevených štiepkov, čo bude slúžiť ako drenáž, lebo hoci rododendrony milujú vlhkosť, trvalé premokrenie koreňového balu neznášajú. Steny jamy jemne zavlažíme a na dno potom nasypeme vrstvu substrátu, ktorý pripravíme tak, že vykopanú zeminu zmiešame s vyzretým kompostom. Ak je v pôde viac vápnika alebo ide o pôdu zlievavú či ťažšiu ílovitú, treba pridať aj rašelinu alebo na výsadbu kúpiť špeciálny substrát pre rododendrony (a to aj pre Inkarho rododendrony).
Príprava rastliny
Pred výsadbou pripravíme aj samotnú rastlinu ponorením jej koreňového balu v kontajneri do nádoby s vodou, aby sa korene vopred dôkladne prevlhčili. Príliš splstnatený koreňový bal na niekoľkých miestach rozrežeme (najlepšie zhora nadol), aby sa podporila tvorba nových koreňov. Na vrstvu pripraveného substrátu položíme pripravenú rastlinu tak, aby jej koreňový kŕčok bol na úrovni okolitej pôdy (horná hrana balu nanajvýš 3 cm pod povrchom okolia jamy). Potom okolo balu nasypeme ďalšiu vrstvu zeminy.
Povrch pôdy v jame upevníme (opatrne udupeme nohou) a nakoniec dôkladne zalejeme mäkkou (najlepšie dažďovou) vodou. Po poliatí sadenica spravidla poklesne, preto pridáme ešte niekoľko lopát substrátu a po obvode jamy vytvarujeme malý val, aby zálievková voda stekala ku koreňom. Nakoniec na povrch pôdy nastelieme asi 5-centimetrovú vrstvu (napr. borkového) mulču, ktorá bude chrániť povrch okolo rastliny pred vysúšaním.
Ďalšia starostlivosť
Po výsadbe rododendronu sa starostlivosť sústreďuje na pravidelnú zálievku. Rastliny začneme prihnojovať až neskôr (spravidla rok po výsadbe). Odstránime odkvitnuté kvetenstvá, aby sa rastlina rozvetvila. Staršie kríky treba tvarovať rezom skoro na jar. Rododendronom sa najlepšie darí v mierne vlhkej pôde, preto ich pravidelne zalievanie a dopĺňame mulč. Ovisnuté a zvinuté listy svedčia o kritickom nedostatku vlahy v pôde i vo vzduchu.
Pozrite si tiež:
Májové tipy do vašej záhrady, na dvor či balkón
V takomto prípade rastlinu dôkladne zalejeme ku koreňom, ale aj jemne postriekame jej nadzemnú časť, najlepšie mäkkou vodou. Veľký prísun vody však môže spôsobiť premokrenie a hnilobu koreňov (listy majú hnedozelenú farbu), preto na jeseň dodávame vlahu len počas dlhšieho suchého obdobia. Najmä vždyzelené rododendrony treba niekedy zaliať aj v zime – vtedy vyčkáme na deň bez mrazu a rastlinu dôkladne zalejeme.
Hnojenie
Dobré zásobenie živinami je predpokladom zdravého vzhľadu a bohatého kvitnutia rastlín. Veľkokveté hybridy rododendronov potrebujú živiny niekoľkokrát do roka – pred kvitnutím (marec), po kvitnutí (jún) a koncom leta (koniec augusta). Nízkym botanickým druhom a opadavým azalkám stačí spravidla iba jarné prihnojenie. Pod vrstvu mulču zapravíme ku koreňom hnojivo, rastliny zalejeme a znova nahrnieme mulč.
Pozrite si tiež:
5 základných krokov pri plánovaní záhrady: Na čo určite nezabudnúť?
Prihnojujeme rohovou múčkou (pomaly pôsobiace hnojivo) alebo špeciálnymi hnojivami pre rododendrony. Pri vysokom obsahu vápnika v pôde je narušený príjem železa a horčíka, čo sa prejavuje typickou chlorózou – žlté listy majú výrazné zelené žilkovanie. V týchto prípadoch rastlinu presadíme na iné miesto – napr. vytvoríme celý záhon nad pôvodným terénom záhrady (rododendrony korenia plytko, preto stačí 40 až 50 cm) alebo použijeme Inkarho rododendrony.
Vhodnou sprievodnou rastlinou je tieňomilná hosta v popredí alebo vyšší, bielo kvitnúci udatník. | Vždyzelená trvalka bergénia je vhodná do skupín s nižšími rododendronmi. |
Text: redakcia
Foto: archív redakcie, istock.com