Dajte si pozor na tieto huby, ich zámena môže mať vážne následky. Ako rozlíšiť jedovaté druhy od jedlých?

Hubárčenie je pre mnohých obľúbeným spôsobom, ako si spríjemniť prechádzku v prírode a priniesť domov čerstvé plody lesa. Nie všetky huby, ktoré vyzerajú ako chutné prírastky do kuchyne, sú však aj bezpečné. Niektoré jedovaté druhy húb sú takmer na nerozoznanie od jedlých, a ich konzumácia môže v zriedkavých prípadoch až k viesť smrti. Odporúčame sa s týmito rizikovými druhmi húb zoznámiť, aby ste sa im pri budúcej návšteve lesa mohli vyhnúť.

1. Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) vs. bedľa vysoká (Macrolepiota procera)

Bedlička ostrošupinatá je smrteľne jedovatá huba, ktorá obsahuje v sebe ten istý jed ako muchotrávka zelená, čiže amatoxín. Vzrastom je menšia, takže sa približuje najmä nižším bedliam. Na krémovom klobúku má dohora zašpicatené šupiny, postupne však miznú. Hlúbik je biely až hnedý, krátkeho vzrastu. Výrazným znakom, podľa ktorého viete rozoznať bedličku od jedlej bedle je ovisnutý prstenec, ktorý sa nedá posúvať.

Bedlička ostrošupinatá. Zdroj: iStock

Bedle vysoké majú na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prstenec, ktorý sa dá takmer vždy jednoducho oddeliť. Klobúk je najprv kužeľovitý, neskôr rozprestretý a aj pri veľkých rozmeroch veľmi ľahký. V strede máva tvrdší hrboľ. Hlúbik býva vyšší, vo vyššom veku tiež pokrytý šupinami. Ak máte pochybnosti, zbierajte len bedle vysoké cca 30 cm, ktoré ťažko za niečo zameníte.

Bedľa vysoká. Zdroj: iStock

2. Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca) vs. kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)

V jesennom období môžete v lese často nájsť aj hubu líšku oranžovú, ktorá sa svojim tvarom podobá na kuriatko jedlé. Kým v minulosti ju považovali za jedovatú, dnes už patrí len k nejedlým. Od kuriatka sa líši tým, že je málo mäsitá, viac oranžová a miesto žiliek má pod klobúkom lupene.

Líška oranžová. Zdroj: iStock

Kuriatko jedlé patrí k obľúbeným a často vyhľadávaným hubám. Objavuje sa najmä medzi lístím a zvyčajne rastie vo veľkých zväzkoch. Má nezameniteľnú žltú farbu a miesto lupeňov má pod klobúkom výrazné žilky.

Kuriatko jedlé. Zdroj: iStock

3. Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) vs. muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens Pers.)

Muchotrávka tigrovaná sa vzhľadovo podobá na jedlú muchotrávku červenkastú, patrí však medzi jedovaté druhy. Dávajte si však na ňu naozaj veľký pozor, smrteľné následky hrozia aj po konzumácií malého kúsku. Jej sivohnedý, hnedý až žltohnedý klobúk je na okraji krátko ryhovaný, pokrytý belavými chrastami. Tenší hlúbik má na vrchu odchýlenú pošvu a hladký prsteň. Dužina tejto huby je biela a na poškodených miestach nemá mäsovočervené odtiene.

Muchotrávka tigrovaná. Zdroj: iStock

Pri muchotrávke červenkastej si však hneď na prvý pohľad všimnete mäsitý ružovkasto – červenohnedý klobúk. Lupene i dužinu má biele, poškodené či hmyzom napadnuté časti sa prirodzene sfarbujú do červena až červenohneda. Od muchotrávky tigrovanej sa líši aj hlúbikom, ktorý je hrubší, pokrytý malými výrastkami, nemá pošvu, ale veľký ryhovaný prsteň.

Muchotrávka červenkastá. Zdroj: iStock

4. Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) vs. rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)

Jedovatý rýdzik kravský spoznáte podľa hnedoružového až červenkastého klobúka, ktorý má na sebe jemné chĺpky pripomínajúce vlnu. Ďalším poznávacím znakom je aj vytekajúce biele mlieko, ktoré na perách páli.

Rýdzik kravský. Zdroj: iStock

Rýdzik pravý patrí k obľúbeným jedlým jesenným hubám. Jeho klobúk má oranžovú farbu. Hlúbik je pomerne krátky, valcovitý a zavalitý. Dužina vypúšťa oranžové mlieko a po reze sa sfarbuje najprv do oranžova, neskôr do zelena. Zelenkavé škvrny si možno všimnúť aj na starších hubách.

Rýdzik pravý. Zdroj: iStock

5. Hríb satanský (Rubroboletus Satanas) vs. hríb zrnitohlúbikový/modrák (Neoboletus luridiformis)

Hríb satanský radíme medzi jedovaté huby, nespôsobuje však smrteľné otravy. Vyznačuje sa belavým, sivožltkastým až sivým klobúkom, ktorý môže mať aj zelenkastý odtieň. Dužina pri reze môže jemne zmodrieť, ale počas sucha farbu takmer nemení. Spoznať ho možno jemnej červenej sieťky na hlúbiku.

Hríb satanský. Zdroj: iStock

Hríb zrnitohlúbikový sa tiež síce považuje za mierne jedovatý, no len v surovom stave. Po dobrej tepelnej úprave ho môžete bez obáv konzumovať. Má tmavohnedý až čiernohnedý klobúčik a sýtožltú dužinu, ktorá pri dotyku intenzívne modrá. Rozdielom od hríbu satanského je okrem farby klobúka i hlúbik, ktorý nemá sieťku, ale jemné červené šupiny.

Hríb zrnitohlúbikový. Zdroj: iStock

6. Muchotrávka zelená (Amanita phalloides vs. pečiarka poľná (Agaricus campestris L.)

Muchotrávka zelená je na našom území hojne rozšírená, smrteľne jedovatá huba. Klobúk je sfarbený do zelených odtieňov rôznej intenzity, prípadne môže byť aj sivobelavý. Má zaoblené biele, husté lupene. Hlúbik má tenký ovisnutý prsteň. V mladosti býva takmer bez vône, no v dospelosti z nej cítiť zápach surových starých zemiakov. Pri stlačení nemení farbu.

Muchotrávka zelená. Zdroj: iStock

Muchotrávka zelená sa podobá na pečiarku poľnú. Všímajte si dôkladne sfarbenie klobúka, ktorý má pečiarka biely až jemne žltý, i sfarbenie lupeňov, ktoré sú najprv ružové, v dospelosti červené, čokoládovohnedé až čiernohnedé. Na hlúbiku sa nachádza biely, tenko blanitý prsteň, ktorý však časom mizne. Poznávacím znakom je aj fakt, že dužina pečiarky pri reze ružovie.

Pečiarka poľná. Zdroj: Emilio100/iStock

7. Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. plávka trávovozelená (Russula aeruginea)

Plávka trávovozelená má už podľa názvu dozelena sfarbený klobúk. Za mlada je polguľovitý, neskôr plochý a v strede zvyčajne preliačený. Pokožka býva slizká alebo aspoň vlhká a dá sa aspoň do polovice olúpať. Hlúbik je biely a po otlačení naberá hrdzavú farbu. Na rozdiel od muchotrávky zelenej nemá prsteň, plachtičku ani pošvu.

Plávka trávovozelená. Zdroj: iStock

Text: Dominika Jarošová
Foto: Shutterstock/iStock
Zdroje: A. Dermer, P. Lizoň: Malý atlas húb,1. vydanie, ISBN 67-085-80., nahuby.sk