Vresy, vresovce a vresoviská

Znovuobjavené a obdivované

65599
Daniel Košťál

Ak by ste teraz zavítali na slnečné a suché stráne podhorských oblastí alebo aj do piesčitých a suchých nížin a do svetlých borovicových lesov, iste by ste tam našli rozsiahle plochy kvitnúcich vresov obyčajných (Calluna vulgaris). Farebné tóny kvetov sa začínajú ružovou a končia pri tmavofialovej. Pohľad na ne je nezabudnuteľný a nabáda na vytvorenie takejto kompozície aj v záhrade. Vresoviská boli už v minulosti súčasťou mnohých okrasných záhrad. Postupne však upadli do zabudnutia a až teraz znovu objavujeme ich krásu. Ak si chcete vo svojej záhrade vytvoriť vresovisko, nezabudnite sa dobre zoznámiť s pestovateľskými nárokmi týchto rastlín a potom vyberte vhodné druhy a kultivary do podmienok vašej záhrady. Nebojte sa kombinovať rozličné farby. Výsledok vás milo prekvapí. Mimochodom, vresovisku sa bude dariť nielen vo vidieckej, ale aj v mestskej záhrade, pretože niektorým druhom vresov a vresovcov neprekáža znečistené ovzdušie.

Anglický pôvod

65605
Daniel Košťál

V súčasnosti je viac ako päťsto kultivarov vresu obyčajného, pričom väčšina z nich má anglický pôvod. Jednotlivé druhy majú buď plazivý rast, alebo rastú vzpriamene, iné majú zasa vankúšovitý tvar. Listy vresov môžu mať bronzový, zlatistý, sivý, tmavo- alebo svetlozelený nádych, pričom jednotlivé odtiene vyniknú najmä v jesenných mesiacoch. Pôvabné zvončekovité kvety týchto vždyzelených kríkov môžu byť biele, ružové, fialové alebo karmínovočervené, plné alebo jednoduché. Niekedy môžu byť aj dvojfarebné (ružové v kombinácii s bielou a pod.). Vres kvitne od konca leta do neskorej jesene (do novembra). Najdlhšie kvitnú novovyšľachtené kultivary, ktorých kvety sa podobajú neroztvoreným pukom. Tie môžu vresovisko okrášľovať takmer až do zimy.
 

Vresy za rok narastú priemerne o tri centimetre do výšky a päť centimetrov do šírky. Vhodné je, ak vysadíte spolu aspoň tri kusy z jedného druhu a kultivaru. Vďačnými rastlinami do vresoviska sú aj vresovce (Erica). Na trhu je viac ako päťsto rozmanitých druhov, ale do našich podmienok je vhodných približne pätnásť druhov s množstvom nádherných kultivarov. Vresovce sú až 30 cm vysoké a 40 cm široké. Rôznofarebné kvety majú zvončekovitý tvar. Na jar (súčasne s topiacim sa snehom) kvitne až do apríla pôvabný vresovec pleťový (Erica carnea), ktorému neprekáža ani tuhá zima, preto by nemal chýbať v žiadnom vresovisku. Je to nenáročná rastlina. Kvitne na bielo, ružovo, fialovo alebo karmínovo. Niektoré kultivary majú v zime karmínovo sfarbené listy. V záhrade možno pestovať aj vresovec popolavý (Erica cinerea), ktorý kvitne v lete, neznesie mráz a má rád sucho. Vresovec štvorradový (Erica tetralix) zasa najlepšie rastie na vlhkých rašelinových pôdach. Zaujímavý je aj vresovec darleydalský (Erica x darleyensis), ktorý má bujnejší rast ako predchádzajúce odrody a je tolerantnejší k vyššiemu obsahu vápnika v pôde. Tento druh je však chúlostivejší, vyžaduje zimnú prikrývku a lepšie rastie v chránených polohách.

Výsadba, starostlivosť a rez

Vresy a vresovce sa vysádzajú do vopred pripraveného záhona – buď na jar (od marca do mája), alebo na jeseň (od októbra do novembra). Vysádzajte ich kvitnúce, aby ste vedeli daný kultivar vo vresovisku správne farebne umiestniť a zladiť s inými rastlinami. Vzdialenosť medzi rastlinami pri výsadbe by mala zodpovedať ich výške. V prípade nižších druhov to môže byť dvadsať centimetrov, pri vyšších druhoch od tridsať do päťdesiat centimetrov. Pred výsadbou vložte koreňové baly do odstátej vody, ľahšie sa ujmú. Ideálna zemina (s kyslosťou menšou ako pH 5) pre vresy a vresovce by mala obsahovať piesok a rašelinu, taktiež by mala byť dostatočne humózna a len mierne vlhká. Ak pôda obsahuje vápnik, vymeňte ju, prípadne pridajte do nej rašelinu, ihličie a dubové lístie. Výnimkou je vresovec pleťový, ktorý znesie aj pôdu s alkalickou reakciou. Po výsadbe okolie rastlín namulčujte drvenou kôrou alebo dubovým lístím (jeho nevýhodou je, že sa pomaly rozkladá).
 

Korene týchto rastlín nemajú príliš v láske okopávanie, na čo by ste nemali zabúdať. Aj preto sa odporúča dôkladne odstrániť všetku burinu už pri zakladaní vresoviska. Veľmi dôležité je zalievať vysadené rastliny počas hlavného vegetačného obdobia minimálne dovtedy, kým nevzniknú súvislé porasty. Samozrejme, nemali by sme zabúdať ani na prihnojovanie špeciálnymi hnojivami (bez obsahu vápnika!), ktoré sú určené na tieto rastliny. Aj tu treba dodržiavať mieru – nadbytok živín zvyšuje riziko napadnutia chorobami a škodcami. Počas silnejších mrazov vyžadujú čerstvo vysadené druhy zimnú prikrývku (smrekovými chvojkami či lístím). Skoro na jar ju však nezabudnite odstrániť. Ak chcete mať vo svojej záhrade ukážkové vresy, nezabudnite ich každoročne rezať. Staré rastliny sú neestetické a málo kvitnú. Rez zabezpečí kompaktný, hustý tvar a bohaté kvitnutie. Vres obyčajný je najlepšie rezať neskoro na jeseň (po odkvitnutí) alebo na jar (to však neplatí pre zakrpatené kultivary). Vresovce sa musia zasa rezať ihneď po odkvitnutí – jednotlivé špičky sa skracujú striedavo o jednu tretinu, štvrtinu a osminu z výšky rastliny.

Sprievodné rastliny a doplnky

65603
Daniel Košťál

Krása vresov a vresovcov vynikne aj v spojení s inými okrasnými rastlinami, ako sú trvalky (astry, klinčeky, horce, astilby, mliečniky, ľubovník, čistec), ihličnany (Picea abies ‘Nidiformis’, Juniperus horizontalis, Juniperus communis ‘Hibernica’, Pinus mugo) okrasné trávy (Festuca, Carex), cibuľoviny (jesienky, bledule, botanické tulipány, krokusy), zakrpatené okrasné dreviny (Berberis thunbergii ‘Atropurpurea Nana’, Potentilla fruticosa, Gaultheria procumbens, Andromeda polifolia, Kalmia latifolia, Leucothoe fontanesiana alebo Vaccinium corymbosum) a dokonca niektoré kultivary ruží (najmä pôdopokryvné). Je dôležité, aby tieto rastliny znášali podmienky, ktoré vyhovujú vysadeným vresom a vresovcom. Vresovisko potrebuje na svoje bujnenie dostatok svetla.