Moderný dom nad Palcmanskou Mašou ako stvorený pre oddych
Pozemok mal svoje pozitíva aj negatíva – tak už to v živote chodí. Architektovi sa však podarilo postaviť dom tak, aby ste okolo seba vnímali len samé úžasné prednosti.
Na brehu Palcmanskej maše sa cesta stočila do kopca a pokračovala čoraz strmšie až takmer pod les. Tu bol náš cieľ – moderný víkendový dom. Keď sme sa s domácimi usadili na veľkej drevenej terase s priam neskutočným výhľadom, vlastne ani nebolo potrebné hovoriť o tom, prečo chceli tráviť víkendy práve tu a prečo boli ochotní venovať hľadaniu pozemku nemálo času. Bolo tu jednoducho nádherne. Pokoj a okolie, ktoré človeka chytia za srdce. „Tu máte pohromade všetky prednosti a krásy Slovenského raja. V okolitých horách sa dajú robiť nádherné túry a je tu aj výborná lyžovačka – tu na Dedinkách aj na neďalekých Mlynkoch. Na priehradu chodím chytať ryby, a keď zamrzne, dá sa na nej bežkovať,“ pokračuje vo vymenúvaní možností aktívneho trávenia času domáci pán, niekdajší člen horskej služby.
Keď sa im šťastnou náhodou podarilo kúpiť pozemok na okraji dediny, s predstavou o víkendovom dome sa obrátili na architekta Simka z ateliéru Architectum, ktorého poznali už dávnejšie a páčila sa im jeho práca. „Chceli sme tu tráviť víkendy a v lete i v zime sem zájsť s celou rodinou na dlhší čas. Mali sme predstavu niečoho moderného a zaujímavého – práve také boli podľa nás stavby Pavla Simka,“ hovorí majiteľ.
„Na stračej nôžke“
Pri návrhu architekt rešpektoval danosti okolia aj pozemku – úzkej parcely na strmom svahu, cez ktorú navyše viedol prístup k susednému domu. Stavbu osadil na jej severnú hranicu tak, aby využil medzeru medzi objektmi stojacimi poniže a doprial domácim čo najexkluzívnejšie výhľady. „Čiastočne sa tak eliminovala blízkosť susedných domov,“ vysvetľuje. „Aj z proporcií pozemku pritom vyplynulo, že je tento dom trochu iný než okolité,“ dodáva. „Predĺženým tvarom pripomína staré drevenice osadené na teréne súbežne s vrstevnicami – niekoľko podobných objektov stojí aj neďaleko – v najstaršej časti obce.“
Ďalším šikovným ťahom, ktorý stavbu vymanil zo zovretia susedov, doprial jej vzdušnosť a otvorený výhľad, bolo vyzdvihnutie obytnej časti na ustupujúci sokel, čiastočne zapustený do svahu. „Spodná časť je o 2 m užšia, čo umožnilo na úzkom pozemku priestrannejšie riešenie vstupu, od obytnej časti domu je materiálovo odlíšená kamenným obkladom,“ približuje architekt. Na sokli je potom uložený samotný dom s veľmi tradičným obrysom (predĺženou hmotou a sedlovou strechou), ktorý pri západnej štítovej stene mierne graduje „levitujúcou“ terasou. Čo sa týka farebnosti a detailov, je pritom stavba riešená veľmi moderne.
Jednoduchý moderný dom na seba výrazne neupozorňuje. Na prvý pohľad zaujme pokojnou, prostou formou, ktorá vychádza z u nás tradičných stavieb, na druhý jemnými tvarovými zvláštnosťami.
Po poschodiach
Architekt Simko vytvoril v dome logické zónovanie po podlažiach. Suterén vyčlenil na vstupnú zónu s technickou miestnosťou a odkladacími priestormi – na lyže, bicykle, loďku… „Je to výborné hlavne pri lyžovaní – dolu si necháme lyže a lyžiarky a do obytnej časti už prejdeme pekne v suchom,“ pochvaľuje si domáca pani. O poschodie vyššie je hlavná obytná zóna – otvorený priestor obývačky s kozubom, kuchyňou a stolovaním, ktoré je možné presunúť aj na drevenú terasu „vznášajúcu sa“ nad terénom.
Architekt tak zhmotnil najdôležitejšie želania domácich: „Chceli sme v prvom rade terasu nadväzujúcu na kuchyňu a kuchyňu spojenú s obývačkou. A tiež využiť výhľad, ktorý odtiaľto je,“ hovoria svorne. Na východnej strane susedí s obytným priestorom spálňa pre „kmeňové osadenstvo“, toaleta a kúpeľňa. Podkrovie je potom hosťovskou zónou – s dvoma spálňami, vlastnou kúpeľňou a toaletou. „Jednotlivé zóny možno navzájom oddeliť – aj kvôli zabezpečeniu mierne odlišných teplôt, ale najmä preto, aby si majitelia mohli hlavné podlažie v zime pri príchode rýchlo vykúriť ,“ dodáva architekt.
Príjemne namiešané
Vybrali si architekta, ktorého štýl im vyhovoval, takže spolupráca išla hladko. „Pavel Simko má dobré cítenie aj predstavu – kombinácia skla, kovu a sivej farby s niekoľkými drevenými detailmi vyzerá podľa mňa výborne,“ spokojne konštatuje domáci pán. „Skvelé bolo aj to, že máme pomerne blízky vzťah a mohli sme sa rozprávať veľmi otvorene. Niektoré naše pripomienky akceptoval, niekedy nás zas presvedčil o svojej pravde. Keďže maľujem a mám vzťah k výtvarnému umeniu, na isté veci mám vyhranený názor, takže o niektorých detailoch sme naozaj veľa diskutovali,“ spomína. „Ale nezhodli sme sa len v máločom a týkalo sa to vlastne len interiéru. Bola to často aj záležitosť našich ekonomických limitov,“ smeje sa majiteľ. V konečnom dôsledku však dospeli k výsledku, s ktorým sú spokojné obe strany. „Cítime sa tu veľmi dobre a myslím, že to je podstatné,“ uzatvára domáca pani.
„O forme kozuba sme s architektom veľa hovorili. Nechcel som nič rustikálne, ale prostý kubický tvar som si nevedel predstaviť. Teraz mám z tejto modernej čistoty a betónového povrchu skutočne dobrý pocit,“ priznáva domáci pán.
„Interiér bol pekný, ibaže pre nás trochu strohý, takže sme ho chceli zmäkčiť a zútulniť,“ zdôvodňuje voľbu majiteľka. „Je veľmi pohodlná a nám sa páči, i keď architekt ňou nebol nadšený,“ prezrádza. „Nie som zástancom sterilnej modernosti, ale v tomto prípade je to na úkor vzdušnosti hlavného denného priestoru. Taký je osud architekta,“ smeje sa Pavel Simko.
„Aby ste sa v dome cítili dobre, musíte doň dať nejaký svoj vklad. Človek si ho zariaďuje ako také hniezdočko. Dôležitý je pritom váš pocit,“ dodáva majiteľka.
Pekne v teple
Od začiatku nemali predstavu romantickej, tradičnej chalupy. „Chceli sme skôr pohodlný víkendový dom,“ zdôrazňujú majitelia. „Aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti mal byť veľmi účelný a jednoduchý, aby sme sa tu zbytočne nenarobili s údržbou, záhradou a podobne. Tiež sme mali jasno v tom, že chceme murovaný dom, v ktorom by bolo pohodlne, sucho a teplo, pretože sme v horách, kde sa bežne kúri už od septembra.“
Architekt im teda navrhol kvalitne zateplenú tehlovú stavbu s oknami s izolačným trojsklom. Keďže sem nie je privedený plyn, pri vykurovaní stavil na kombináciu praktického elektrického ohrevu a ekonomického kozuba s teplovodnou vložkou, ktorý si domáci pán veľmi pochvaľuje. Potešilo ho aj moderné ovládanie systému: „Keď odchádzame z Košíc, na diaľku nastavím kúrenie na istú teplotu a prídeme už do vyhriateho domu.“
Dom stojí v nadmorskej výške vyše 800 m, a ako hovoria domáci, sú tu len dve ročné obdobia – zima a ešte väčšia zima. Ale hlavne: je tu nádherne!
Zároveň je akousi minigalériou, kde si domáci pán vystavil svoje obrazy. „Keď sedíme v obývačke, je na ne pekný výhľad,“ teší sa. „Mám v pláne ich pravidelne obmieňať.“
Snažil som sa do tohto domu vdýchnuť domácku atmosféru. Chcel som, aby rozprával miestnym architektonickým jazykom“.
Pavel Simko, architekt
Dom v kocke
Architektonický návrh: Ing. arch. Pavel Simko
Realizácia: 2011 – 2013
Pozemok: 570 m2
Celková úžitková plocha: 149,54 m2 (vrátane skladu a technickej miestnosti)
Energetická trieda: B, kúrenie + príprava teplej vody 104 kWh/(m2 . a)
Základy: základové pásy z tzv. prostého betónu
Zvislé obvodové konštrukcie: suterén: nosné železobetónové steny hrubé 300 mm, zateplené styrodurom s hrúbkou 120 mm; poschodie: steny murované z tehál Porotherm profi s hrúbkou 300 mm, zateplené fasádnym polystyrénom hrubým 120 mm.
Zastrešenie: drevený hambálkový krov nad dreveným trámovým stropom, zateplený minerálnou vlnou hrubou 250 mm, hliníková falcovaná krytina Prefalz
Okná: drevené s izolačným trojsklom
Vykurovanie: teplovodné – voda do radiátorov sa ohrieva v elektrickom zásobníku v kombinácii s teplovodnou kozubovou vložkou
Ing. arch. Pavel Simko
www.architectum.sk
{R1}