Byt v tehlovom dome s výhľadom na zvlnenú krajinu a Ještěd

{R1}

Tehlový nájomný dom z tridsiatych rokov minulého storočia, zapustený najnižším podlažím do zalesneného svahu, mal donedávna tri obytné podlažia. Jedno na mínus prvom, ostatné na prízemí a prvom poschodí. Spolumajiteľ domu si prial zrekonštruovať jeden z bytov na hornom poschodí, uvažoval aj o zväčšení obytného priestoru tak, že ho rozšíri až na povalu. Bývanie, i keď v dome, ktorý pamätá štyri generácie obyvateľov, chcel mať moderné, vzdušné, nielen s výhľadmi z klasických vikierov, ale aj s možnosťou vyjsť si na terasu. Rozhodol sa pre prestavbu a zobytnenie celého priestoru bytu a pôjdu vzájomným prepojením podľa architektonického návrhu. Skôr ako v ateliéri ATAK vytiahli prvú čiaru projektu, vybrali sa na dôkladnú obliadku rokmi zdevastovanej strechy a podstrešia. Na povale valbovej strechy s vysoko zdvihnutým hrebeňom krovu našli množstvo podkrovných kójí. V tú chvíľu bolo jasné, že pôvodne druhoradá myšlienka zobytnenia povaly, bude pre riešenie celého bytu podstatná. Konštrukcia krovu sľubovala dostatok miesta pre dve podlažia, ktoré sa v spojení s bytom o poschodie nižšie priam ponúkali na elegantné priestorové riešenie a vytvorenie komfortného trojpodlažného bytu. Mohutná a vysoká valba strechy bola dobrou príležitosťou na vsadenie kubusu vikiera do šikminy strechy tak, aby sa otvoril nielen veľkým zasklením, ale aj širokou terasou výhľadu na mestskú zástavbu a na Ještěd.

Architekti o návrhu

„Koncepcia vychádzala z možnosti veľkoryso pracovať s pomerne veľkým priestorom pre jeden byt a s veľkou svetlou výškou. Dominantou celého obytného priestoru sa stala vertikála schodiskovej haly. Prechádza tromi poschodiami, pričom na ňu nadväzujú priestory dvojpodlažné aj jednopodlažné, ktoré sa prelínajú a spolu tak tvoria jeden veľký otvorený a výškovo členený priestor. Súkromné miestnosti a zázemie sme navrhli oddelené za jednotlivými priečkami,“ uvádza vo svojej autorskej správe architekt Jiří Janďourek. Priestorová voľnosť sa tak uplatnila najmä v dennej zóne a všetkých spoločenských častiach tohto trojpodlažného bytu bez toho, aby ovplyvnila pôvodné hlavné obrysy strechy: „Jej tvar nebolo možné radikálne meniť. Nové konštrukčné riešenie ale dovolilo uvoľniť dispozíciu v celom podstrešnom priestore a získať tak nad veľkou časťou pôdorysu dostatočnú výšku. Umožnilo tiež vytvoriť hrebeňový svetlík, dlhé vikiere s horizontálnymi oknami a so zasklenými stenami a aj priestrannú terasu. Takto sa byt celoročne preslní a súčasne vzniká pocit vzdušného a svetlého interiéru, z ktorého majú domáci panoramatický výhľad do okolia na všetky svetové strany.“

Jedno s druhým

Kto vojde hlavným vstupom do zrekonštruovaného objektu, ten najprv vystúpi spoločným schodiskom na druhé podlažie. Tu sa otvoria vstupné dvere do bytu a návštevník sa ocitne na najnižšom mieste obytného priestoru v úctivej vzdialenosti od dvoch okien osadených na protiľahlej stene. Z trojpodlažnej schodiskovej haly príjemne zaplavenej denným svetlom sa možno vybrať po tvarovo jednoduchom, ale architektonicky pôsobivom schodiskovom ramene do spoločenskej časti bytu alebo sa pristaviť pri šatni, ktorej stenu tvorí kopilit. Napriek sporému nábytkovému zariadeniu nie je núdza o úložné priestory a miesto na sedenie. To okrem efektného chaise longue poskytuje lavica z rovnakého dreva z akého vyhotovili schodisko. Je s ním aj štýlovo spríbuznená. Cez mriežky zabudované do vrchnej dosky lavice prúdi teplo z vykurovacích telies. Prízemie bytu však patrí predovšetkým nočnej časti vyhradenej deťom. Majú tu dve detské izby so samostatnými vstupmi a spoločnú kúpeľňu, ktoré spolu zaberajú podstatnú časť pôdorysu prízemia. Deti, rovnako ako dospelí, využívajú dennú časť na prostrednom poschodí. Tu – už v streche – vytvorili architekti v priestore s najväčším objemom voľnú dispozíciu, do ktorej umiestnili vzájomne prepojené kuchyňu, jedáleň a obývaciu izbu.

Zo všetkých miest otvoreného priestoru si možno dopriať výhľady do okolia vďaka čiastočne krytej juhozápadnej terase a netradičnému zaskleniu vikiera, v ktorom sa nachádza jedálenský kút. Severovýchodnú časť podlažia zaberá za priečkami a posuvnými dverami ukrytá nočná zóna rodičov s rodičovskou kúpeľňou, šatňou a oddelenou toaletou. Obývacej izbe vládne nízky priehľadový kozub: „Kozub rozdeľuje obývačku na prijímaciu a relaxačnú časť tak, ako bolo prianím investora,“ vysvetľujú zámer architekti. Nás zaujalo pekné farebné a tvarové prepojenie kozuba a schodiskového ramena, ktoré sa spolu s plným zábradlím dvíhajú ďalej do podstrešného priestoru. A vôbec – eleganciou a nenápadnou nápaditosťou vyniká aj zmena rytmu stĺpikov na zábradlí; iná na každom ramene schodiska, a potom prekvapujúco tmavá výplň zábradlia, ktorá sa nesie nad halou, a pritom v podhľade ramena necháva vyniknúť geometrii schodov.

…aj s tretím

Schodiskom z obývacej izby sa vychádza ponad vzdušný priestor haly na najvyššie poschodie. Tu zvyknú ubytovať hostí-nocľažníkov, ktorí majú úplné pohodlie aj vďaka vlastnému zázemiu. Kúpeľňa s hosťovskou izbou a spojovacou chodbou zaberajú len časť podstrešia, v ktorom by mohla vzniknúť ešte ďalšia miestnosť. Namiesto nej nechali architekti obývačkový priestor voľne otvorený až po najvyšší bod strechy. Pre najvyššie podlažie, a tým aj pre spoločenskú zónu o poschodie nižšie, navrhli osvetlenie hrebeňovým svetlíkom. Takto priestorovo prajné riešenie nového bývania v starom objekte, ktoré si po ďalšie miestnosti zašlo do podkrovia, potrebovalo staticky spoľahlivú konštrukciu. Vzhľadom na schátralý krov a zlý stav krytiny pôvodnú strechu demontovali.

Museli ju nahradiť novou konštrukciou rovnakého tvaru, s novým odvetrávaným strešným plášťom a krytinou: „Klasický drevený krov nahradili nosné oceľové rámy kombinované s drevenými konštrukciami. Eternitovú krytinu sme vymenili za krytinu z tmavého falcovaného plechu. V rovnakej farbe sme dali vyhotoviť aj všetky oplechovania. Drevostavba s vrchnou fasádnou farbou svetlosivej farby tvorí teraz telá jednotlivých vikierov. Ich strechy sú ploché, pokryté povlakovou krytinou. Rámy okien sú zo smrekovcového dreva, rovnako ako dosky na podlahe terasy a podhľad nad ňou,“ objasňuje architekt Jiří Janďourek. Popri prácach na byte prišlo aj na renováciu vzhľadu domu. Získal vynovenú fasádu a na dôvažok ho skrášlili obnovenými pôvodnými štukovými prvkami.

Farebne neutrálny dôvetok

V interiéri prevažujú biele nátery na sadrokartónových stenách a podhľadoch. Na knižnici, ktorá nahradila zábradlie okolo haly, a na vstavaných skriniach sa použila doplnková tmavosivá alebo čierna farba. Dôležitým materiálovým a pocitovým prvkom sú drevené plochy: z jaseňového masívu vyhotovili parkety vo všetkých miestnostiach okrem kúpeľní. Tam sa na podlahu ukladal odolnejší tík. Povrch schodiska zaodeli jaseňovým masívom v kombinácii s dyhovanými doskami. Dyhované sú aj pevné a posuvné steny, lavice a skriňa v hale. Tmavosivá alebo čierna sa postupne objavuje na dominantnom oplechovaní priehľadového kozuba, nastriekaná čierna na plnom zábradlí horného schodiska a na šatníkovej skrini v hale. Kováčska čerň zvýrazňuje oceľové stĺpikové zábradlie na spodnom schodisku, okolo haly a aj na zábradlí terasy. Čierny kameň pracovných dosiek dáva dôraz kuchynskej linke. Pri návrhu interiéru na ploche 172 m² architekti priestor tvarovali a akcentovali členením, čistou geometriou a dostatkom denného svetla. S grifom profesionálov si vystačili s neutrálnou farebnosťou a primeranou mierou použitých materiálov – dreva i černe je tak akurát!