Byt cez dve poschodia
Zdá sa to ako poškriabaná platňa. Neustále opakujeme, že pomoc dobrého architekta sa vyplatí, a aj napriek tomu sa mnoho staviteľov „napáli“ a kričí, až keď je neskoro. Majitelia nového mezonetového domova sa však spamätali včas.
„Bývali sme v staršom byte po babičke. Bol na dobrom mieste, aj rozlohou nám dvom stačil, len kúpeľňa bola príliš malá. Keď sa však naskytla možnosť investovať do nového bývania a vyriešiť našu bytovú budúcnosť, zvážili sme všetky za a proti a povedali si – prečo nie?“ popisuje cestu za novým bývaním sympatická majiteľka. A vďaka hre náhod sa ani nemuseli veľmi sťahovať – ich pôvodný domov sa totiž len rozrástol o jedno podlažie – smerom hore. Najvyššie podlažie činžovného domu je síce tradične limitované šikminou strechy, umožňuje ale iné kúzla – napríklad inštaláciu krbu do obývačky. Ale poďme po poriadku.{R1}
S poschodím navyše
Ako každý starší dom, aj tento mal svoje muchy. Niekoľko nájomníkov však odkúpilo nevyužívaný pôjd a spoločne investovalo do jeho úpravy na funkčnú, obývateľnú nadstavbu. V novom priestore vzniklo niekoľko nových bytov a jeden – s dierou v podlahe. Jeho prestavba bol naozaj oriešok. Našťastie, konštrukcia stropu i celkový charakter domu umožnil vytvoriť vnútorné schodisko a oba byty prepojiť do jedného. „Veľkosť bytu sa skoro zdvojnásobila,“ popisuje majiteľka. „Spodné podlažie slúži ako denná časť, hore je spálňa, kúpeľňa a dve izby pre deti, presne tak, ako sme si priali,“ dopĺňa svoj popis.
S týmito predstavami sa obrátili na architektku Annu Igriciovú. Tá pripravila niekoľko návrhov, vrátane odvážneho odľahčenia budúceho schodiska. S riešením najväčšieho problému pomohol statik, ona sa vrhla na čarovanie s priestorom. „V riešení nás limitovala hlavne konštrukcia stropu a komín. Tých komínov bolo v byte hneď niekoľko, nakoniec sme sa rozhodli využiť jeden uprostred dispozície. Výber kozuba bol už plne v rukách domácich,“ popisuje architektka. Teda domáceho pána, ktorý okrem výberu netradičného kozubového tubusu mal aj rozhodujúce slovo pri využití ďalšieho z užitočných vynálezov – svetlovodu. „Stretol som sa s tým na výstavách a nechal sa presvedčiť. Keďže sme priamo pod strechou, nemuseli byť svetelné tubusy veľmi dlhé, pretože dĺžka svetlovody predražuje. Vďaka nim máme teraz prirodzené svetlo v každej z miestností!“
Záhadné skrine
Takmer všetky byty na svete majú úžasnú vlastnosť – neustále sa zmenšujú. Akási kozmológia ubytovacích priestorov káže, že každý byt sa neustále zmršťuje. Na vine však nie sú zákony univerza, ale prostá ľudská vlastnosť hromadiť predmety. Kritickou otázkou zariaďovania bytov teda ostávajú úložné priestory. Tu sa im venovali veľmi dôkladne. „Základným motívom bolo – ukrývať, ukrývať, ukrývať. S výnimkou jednej skrine v obývačke a stolíku pod televízorom, sú všetky úložné priestory zabudované. Po estetickej stránke ide o priam dokonalé riešenie – pohľad domácich i návštevníkov nič neruší. Navyše, zabudované skrine majú veľký objem – využívajú celú výšku podlažia a ich „odkladací potenciál“ je teda omnoho väčší, než tradičných almár po babičke a sektorového nábytku po rodičoch. O výrobu dômyselných skríň sa podelili značkoví výrobcovia (horné podlažie) a stolár, ktorý pracoval podľa návrhu architektky (spodné podlažie). „Tento typ úložných priestorov som po prvýkrát využila vo vlastnom byte. Aj keď by som rada vyskúšala niečo iné, keď si pozvem klientov domov na konzultáciu, spravidla už nechcú o inom riešení ani počuť,“ usmieva sa architektka. Kúzlo spočíva vo využití otváravých skriniek s presne vypočítanou šírkou dverí. „Skrinky sa musia dať otvárať tak, aby v stiesnených chodbách ostalo dosť miesta na komunikáciu,“ popisuje svoj skriňový patent, „dizajnérskou vychytávkou je potom premyslené delenie celého priestoru na rôzne segmenty. Tak vzniká či pravidelný alebo zámerne nepravidelný vertikálny raster – dôležitá je práve tá zámernosť. Vstavané skrine musia skrátka dobre vyzerať, inak sa môžeme vrátiť k almare,“ dodáva autorka interiéru.
Spojené a oddelené
Nečarovalo sa len so skriňami, ale s priestorom všeobecne. Len málokto by si trúfal tipovať, že dvere do skrinky v kuchyni vedú do plnohodnotnej komory. A že vďaka vstavaným skriniam na chodbe dostane priestor navyše i až doposiaľ miniatúrna kúpeľňa s toaletou v spodnom podlaží. Tá si totiž „ukradla“ i pol metra z hĺbky skríň a v kúpeľničke sa dnes dajú i umyť zuby bez toho, aby hrozilo, že si vypichnete oko.
Milým detailom je oddelenie chodby od obývacej časti posuvnými sklenenými dverami. Ich vodiace lišty sú plne zabudované, takže nijak nerušia. Jednoliata priemyslová mozaika podlahy v celom spodnom podlaží priestor opticky zjednocuje a žiadaný pocit z otvoreného priestoru sa nevytráca ani v prípade, že si domáci sklenené zatvoria. Ale nerobia to často: „Hlavne v zime, aby sme nekúrili pánubohu do okien, alebo keď nechceme, aby sa nám zatúlal kocúr,“ pripomína domáci pán.
Kuchyňa nesie autorský podpis architkektky Anny Igriciovej, jej riešenie však vznikalo v úzkej spolupráci s pani domácou. „Len manžel sa trošku dlhšie zmieroval so žltou farbou linky, nakoniec však rád uznal, že celý priestor rozžiarila,“ poznamenáva s úsmevom majiteľka. Ako sme si mohli všimnúť, páči sa i čiernemu kocúrikovi – najmladšiemu obyvateľovi domácnosti. Zvyšok miestností si majitelia s vkusom a s chuťou zariaďovali sami, celkový výsledok dokumentujú priložené fotografie. Len „hlavná“ kúpeľňa je dielom špecializovaného štúdia, jej doladenie však opäť prebiehalo po konzultácii s architektkou.
Horné podlažie na svoje „dozariadenie“ ešte len čaká, majitelia sa zatiaľ nemusia nijako ponáhľať. Pod strechou teda strávime len chvíľu, obdivujeme odvážny tvar komína v kombinácii s odľahčeným skleneným zábradlím – i vďaka tomuto detailu a zrkadlovej ploche vstavanej skrine vznikajú v tomto neveľkom priestore zaujímavé svetelné efekty.
Stačí škrtnúť zápalkou
Počas našej návštevy sa oheň v kozube poriadne rozhorel a byt zaplnilo príjemné teplo. Prirodzene, že prišila na pretras aj technická otázka: „Investícia do kozubu nebola najmenšia, ale už dnes mám pocit, že sa nám v blízkej budúcnosti vyplatí,“ podotýka domáci pán, „Keď poriadne priložíme, nemusíme v zime využívať ani ústredné kúrenie. Spodná časť sa zohreje raz-dva a vďaka komínu sa i spálňa príjemne temperuje. Stačí iba zapnúť „podlahovku“ v kúpeľni a je nám veľmi príjemne.“
Príjemne sme sa cítili aj my, ale už prišiel čas návštevu ukončiť. Lúčime sa s pocitom, že vďaka skvelej spolupráci investora a architekta v tomto prípade k efektu poškriabanej platne nedošlo. A tak jedinými škrabancami v tomto príbehu ostávajú tie, ktoré na stene za krbom zanechali pazúry mladého čierneho kocúra.
Prvé podlažie
1 vstupná hala |
Druhé podlažie
6 chodba |
Anna Igriciová *1974 Je absolventkou Fakulty architektúry STU v Bratislave (1999). Od r. 2000 žije a pôsobí v Prahe. Pôsobila v architektonických kanceláriách Heyworth Studio, BHC (Beneš – Holman – Chromík) a D3A (Fiala – Prouza – Zima). Má na svojom konte množstvo rôznorodých realizácií – od administratívnych budov, cez hotely (designhotel Andel Suites na pražskom Smíchove – s T. Prouzom) a rekonštrukcie, až po rodinné domy a interiéry v Českej republike, na Slovensku a v Taliansku. Dlhodobo spolupracuje s časopismi Môj dom a HOME. |