Kuchyňa v rámci dispozície, dispozícia v rámci kuchyne

Typ, veľkosť a umiestnenie kuchyne v rámci domu odráža celý rad rôznych faktorov. Patrí medzi ne napríklad architektonický štýl, filozofia doby, v ktorej bol dom postavený, spôsob života v meste a na vidieku, a tiež štandard súvisiaci s veľkosťou rodiny alebo s jej sociálnym postavením. Pod vplyvom týchto okolností sa postupne vyvinulo niekoľko rozdielnych typov kuchýň, z ktorých každý predpokladá celkom iné chápanie obytného priestoru a odlišný spôsob života.

Vývoj kuchynského priestoru

Pramatkou všetkých kuchýň je kuchyňa obytná s veľkým jedálenským stolom uprostred alebo v kúte pri rohovej lavici. V starých ľudových domoch bola kuchyňa nielen centrom rodinného života, ale aj komunikačným jadrom celého domu. Cez ňu sa vstupovalo do domu a z nej viedli dvere do prednej a zadnej izby. Vo veľkých panských domoch mala kuchyňa skôr pracovný charakter. Nachádzala sa bokom od hlavnej časti domu a jej priestor patril viac-menej služobníctvu. Jedlo sa domácim pánom podávalo v jedálňach alebo v salónikoch.

Kuchyne v rodinných domoch zo začiatku 20. storočia odrážali prvky oboch predchádzajúcich princípov. Kuchyňa nebola umiestnená centrálne, ale bola v blízkosti obývačky alebo jedálne, i keď obedy a večere prebiehali najčastejšie za kuchynským stolom. Mnohí ľudia, zvyknutí na rodinné stretnutia v kuchyni, zažili šok, keď sa museli presťahovať do panelových bytov, kde kuchyňu tvorila miestnosť s výmerou sotva 4 m². Na jedálenský stôl nebolo dosť miesta ani tam, ani v obývačke. Predpokladalo sa totiž, že úlohu stravovania v socialistickej spoločnosti prevezmú školské a závodné jedálne. Hoci model malých pracovných kuchýň prežil dodnes, nevyhnutnou podmienkou dobrej dispozície je vytvorenie priestoru na dôstojné umiestnenie jedálenského stola – či už v samostatnej miestnosti, alebo v obývacej izbe.

V súčasnosti je obľúbeným trendom kuchyňa, jedáleň a obývacia izba spojená do veľkého spoločného priestoru. Prvými lastovičkami naznačujúcimi tento trend boli ešte niekedy v 80. rokoch podávacie okienka, no postupne mizli celé steny. Takéto otvorené dispozície sa objavujú rovnako v rodinných domoch, ako aj v bytoch. K čiastočnému funkčnému a vizuálnemu rozdeleniu priestoru prispievajú pulty, ktoré sú predĺženým ramenom kuchynskej linky, alebo je deliacim prvkom jedálenský stôl. Aj keď túžite po veľkom otvorenom priestore, neurobíte chybu, ak kuchyňu aspoň trochu zasuniete za roh alebo do niky. Skvelým pomocníkom sú ľahké posuvné steny, s pomocou ktorých môžete kuchyňu kedykoľvek schovať alebo ju znova pričleniť k priestoru.

Kuchyňa v rámci dispozície

Umiestnenie kuchyne v rámci dispozície domu alebo bytu sa podriaďuje určitým pravidlám. Pri rodinných domoch zohráva dôležitú úlohu najmä to, či ide o mestský, alebo vidiecky typ domu a ako je situovaný voči svetovým stranám. Už tradične sa pri riešení dispozície hľadá pre kuchyňu také miesto, aby zbytočne nezaberala najlepšie preslnené priestory orientované na juh, juhovýchod alebo juhozápad. Výhradné právo na tieto polohy majú obytné miestnosti – obývačka, jedáleň alebo obytné izby.

Napokon, príliš veľa priameho slnka by v kuchyni i tak spôsobovalo zbytočné prehrievanie. Keďže ide vo svojej podstate o pracovný priestor, oveľa vhodnejšie je tu homogénne, rozptýlené svetlo prichádzajúce z opačného spektra svetových strán (od východu cez sever až po západ). Vo väčšine prípadov je vítané, keď môže kuchyňa plniť aj úlohu akejsi „strážnej búdky“, a to tým, že má okno s výhľadom na ulicu a k vstupnej bráničke. Vo veľkých moderných domoch, kde záhrada slúži predovšetkým na rekreačné účely, je aj funkcia kuchyne odľahčená od rôznych hospodárskych prác. V takom prípade nie je na škodu, keď je elegantne riešená kuchyňa súčasťou otvorenej obytnej haly.

Naopak, pri tradičných vidieckych domoch je priam nutnosťou, aby bola pre kuchyňu vyčlenená samostatná uzatvárateľná miestnosť. Život sa tu viac orientuje smerom do dvora a do záhrady, kde sa dorába vlastná úroda a chovajú sa hospodárske zvieratá. Pre kuchyňu, ktorá slúži aj ako hospodárska miestnosť na hromadné spracovanie úrody, je výhodnejšie priame napojenie na dvor a na záhradu.

I keď typická vidiecka kuchyňa je aj miestom pre stretnutia a susedské návštevy, reprezentačný priestor so sviatočným stolovaním sa predsa len nachádza v samostatnej obývačke. V našich pomeroch sa berie ako samozrejmosť, že kuchyňa je priestor určený pre domácich – oni v nej pracujú, jedia i žijú. No nemusí to tak byť vždy. V mnohých krajinách je prirodzené, že zámožnejší ľudia majú na prácu v kuchyni a obsluhu vlastný personál. Vo veľkých bohatých domoch preto môžu byť kuchyne oddelené alebo „odstrčené“ ďalej od hlavných obytných priestorov, podobne, ako to bolo kedysi v panských sídlach.

Niečo celkom iné je situovanie kuchyne v byte. V bytoch orientovaných na dve svetové strany sa pre samostatnú kuchyňu zvyčaje vyberá tá chladnejšia strana, no pri moderných otvorených dispozíciách, kde je kuchyňa prepojená s jedálenským kútom a s obývačkou, sa situovanie kuchyne podriaďuje celkovému riešeniu. Pri takomto prístupe sa občas kuchyňa ocitne hlbšie vo vnútri dispozície. Na jednej strane je tým pracovný priestor chránený pred priamym ostrým slnkom, na druhej strane treba často využívať umelé osvetlenie. Problémom s nedostatkom svetla na pracovnej ploche sa v takýchto prípadoch možno vyhnúť riešením kuchynských ostrovčekov orientovaných k zdroju denného svetla.

Typológia kuchýň: – Kuchynská nika je vlastne lineárna kuchynská linka zabudovaná do výklenku steny. Pri takomto riešení je možné kuchynskú linku úplne schovať za posuvné dvere alebo za roletu. – Kuchynský kút je priestor s plochou menšou ako 6 m2 a s hĺbkou maximálne 1,3 m. Navrhuje sa v bytoch s nižším štandardom. Nemusí mať priame osvetlenie a prevetranie. – Pracovná kuchyňa je samostatná miestnosť s priamym osvetlením i vetraním. Nie je v nej stolovanie, je určená iba na varenie a prípravu jedál. Minimálna plocha pracovnej kuchyne je 6 m2. – Kuchyňa s príležitostným stolovaním je pracovná kuchyňa rozšírená o možnosť stolovania, napríklad formou raňajkovacieho pultu alebo menšieho stola. Takéto riešenie je možné už v miestnostiach od cca 8 m2. – Kuchyňa so stolovaním je určená na prípravu jedla a na plnohodnotné stolovanie minimálne 4 osôb s minimálnou plochou 12 m2. – Obytná kuchyňa je miestnosť, v ktorej sa spája funkcia kuchyne, jedálne a obytnej miestnosti, to znamená, že sa tu nachádza aj pohovka alebo posteľ. O obytnej kuchyni môžeme hovoriť pri výmere nad 12 m2. – Otvorená kuchyňa, ktorá je súčasťou obytnej haly, je z typologického hľadiska podobná kuchynskému kútu alebo obytnej kuchyni. Ide však o priestrannejšie a komfortnejšie riešenie, ktoré nemá nič spoločné s minimálnym štandardom alebo s provizórnym riešením. Toto riešenie je odrazom moderného životného štýlu.

93662

Spôsoby usporiadania kuchyne

Praktickosť riešenia kuchyne závisí skôr od usporiadania jednotlivých funkčných zón než od jej veľkosti. Štúdie dokazujú, že zle navrhnutá kuchyňa môže spôsobiť to, že sa v nej nachodíte viac ako 200 kilometrov za rok! Kuchyňa má niekoľko funkcií, ktoré sú pri príprave jedla rovnocenné.

Prvou funkciou je skladovanie potravín v skrinkách, v chladničke a v mrazničke. Odtiaľ potraviny putujú do umývacieho centra, v rámci ktorého sa nachádza drez, odpadkový kôš, prípadne drvič odpadu. Po očistení a umytí potravín ich ďalej spracovávame na pracovnej ploche a odtiaľ putujú na sporák alebo do rúry, kde sa tepelne upravujú.

Počas prípravy jedla alebo aj po ukončení varenia sa kuchár musí niekoľkokrát premiestňovať medzi týmito pracovnými zónami. Práve tvar a dĺžka trasy, ktorú pri tom musíte prekonať, hovorí o tom, či je usporiadanie kuchyne optimálne. V ideálnom prípade by mali byť tieto zóny usporiadané do trojuholníka, ktorého strany majú dĺžku v rozmedzí 1,3 do 3 metrov.

Lineárna kuchyňa

Ide o základný model kuchyne, pri ktorom je linka umiestnená pozdĺž jednej steny. Toto riešenie je vhodné pre úzke miestnosti, treba však dbať na to, aby pred kuchynskou linkou zostala voľná plocha so šírkou minimálne 120 cm. Lineárne linky sú bežné aj vo väčších kuchyniach so stolovaním alebo pri riešení kuchynských ník a kuchynských kútov v rámci väčšej miestnosti, napríklad v malých garsónkach či v priestoroch pre príležitostné bývanie.

Pri takomto type kuchyne je veľmi dôležité, aby boli jednotlivé pracoviská zoradené v správnom poradí: chladnička (zásoby) – drez – varič, pričom by medzi nimi mal zostať i dostatočný pracovný priestor. Takéto riešenie vychádza ideálne pri dĺžke kuchynskej linky cca 3 metre. Pri kratšej linke sú pracovné plochy a úložné priestory príliš minimalizované a pri väčšej dĺžke zase treba veľa chodiť.

93659

Kuchyňa v tvare L

V porovnaní s lineárnou kuchyňou je toto riešenie oveľa efektívnejšie a praktickejšie. Chladničku, drez a varnú dosku je možné rozmiestniť tak, aby trasa medzi nimi vytvárala trojuholník, čím sa výrazne skracujú vzdialenosti, ktoré treba pri bežnej príprave jedla prekonávať. Takýto tvar linky je ideálny aj pre malé kuchyne v panelákových bytoch. Už pri rozmeroch miestnosti 2,5 x 3 metre je možné umiestniť do kuchyne aj malý jedálenský stôl.

Linka v tvare L sa môže ťahať pozdĺž dvoch plných stien, no veľmi častým prípadom býva, že jedno „krídlo“ smeruje popod okno. V tejto časti vzniká veľmi dobre presvetlená časť pracovnej plochy. Možno tu umiestniť aj drez. Zaujímavá je tiež možnosť umiestniť drez alebo varnú plochu do rohu, čím sa uhol zmierni a zároveň sa jednoducho vyrieši problém s neprístupnými rohovými skrinkami.

Kuchyňa v tvare U

V kuchyni v tvare písmena U môže mať každá strana vlastnú funkciu, čím sa chladnička, sporák a drez dostanú do optimálnej vzájomnej polohy (v hrotoch/rohoch rovnostranného trojuholníka). Tento tvar umožňuje pohybovať sa po najkratších vzdialenostiach medzi pracoviskami. Pri každej zóne pritom zostáva ešte dostatok miesta pre pracovnú plochu. Riešenie je vhodné do priestorov s minimálnou šírkou 250 cm.

Pri uzavretých miestnostiach však ide výhradne o pracovné kuchyne, kde je možné vytvoriť maximálne príležitostné stolovanie pri pulte. Je ideálne, ak kuchyňu prepája s jedálňou aspoň podávacie okienko. Pri tejto dispozícii je pravdepodobné, že aspoň jedno rameno linky bude prechádzať popod okno. Práve dobré presvetlenie takejto kuchyne je podmienkou, že sa tu nebudete cítiť stiesnene.

93655

Paralelná kuchyňa

Kompozičné riešenie paralelnej kuchyne vyhovuje prechodným kuchyniam (napr. z jednej strany vchod z predsiene a z druhej do jedálne) alebo kuchyniam so vstupnými dverami na jednej strane a s balkónovými dverami na druhej strane. Takéto rozmiestnenie linky prináša rovnaké výhody ako linka v tvare L alebo U, no vyhnete sa pritom komplikáciám s riešením rohových skriniek.

Tento tvar ponúka najefektívnejšie využitie priestoru, a preto je voľbou mnohých profesionálnych kuchárov. Dva rady poskytujú dosť miesta na prípravu a prechod od jednej činnosti k druhej často znamená len otočiť sa o 180°. Vzdialenosť medzi protiľahlými linkami by mala byť aspoň 120 cm, čo zabezpečí pohodlnú a bezpečnú manipuláciu so zásuvkami a spodnými skrinkami.

Polostrovná kuchyňa

O polostrovnej kuchyni hovoríme vtedy, keď niektoré časti linky vychádzajú do priestoru, a teda vyčnievajú zo základnej línie umiestnenej pri stene. V prípade, že ide o uzavretú kuchyňu, môže to byť linka tvarovaná v tvare T alebo G. No oveľa častejšie sa s podobnými prípadmi stretávame v polootvorených alebo otvorených kuchyniach, keď kuchynský priestor vymedzujú iba 2, maximálne 3 steny.

Pri riešení kuchynských kútov, ktoré sa na jednej strane otvárajú do obytného priestoru, sú ideálne kuchyne v tvare U, respektíve v tvare J. Tretie rameno linky vtedy vytvára akýsi polostrov, ktorý vizuálne oddeľuje kuchyňu od obývačky. Zvyčajne je v tejto časti riešený zvýšený barový pult, no rovnako dobre tu môže byť umiestnený aj drez alebo varná doska. Pri viac otvorených kuchyniach polostrov v tvare L ľahko nahradí aj dve steny.

93660

Ostrovná kuchyňa

V prípade, že časť napevno zabudovanej pracovnej plochy stojí samostatne v priestore a nemá žiadne prepojenie so zvyškom kuchynskej linky, hovoríme o kuchynskom ostrovčeku. Takáto kompozícia je veľmi všestranná, ale vyžaduje veľa miesta. Ostrovček môže byť obrátený smerom k zdroju denného svetla a/alebo k jedálenskej či obývacej časti. Kuchárovi umožňuje počas prípravy jedla rozprávať sa s ostatnými. Drez alebo sporák so zaveseným digestorom je na tomto mieste nielen veľmi efektným prvkom, ale tiež predstavuje optimálne usporiadanie z pohľadu pracovného trojuholníka.

Veľmi módnym riešením je tvarovanie ostrovčeka do pozdĺžneho tvaru, čím vlastne vznikne tvar paralelnej kuchyne, ktorá je opretá o stenu iba z jednej strany a protiľahlú časť linky tvorí ostrovček. Veľmi atraktívnou súčasťou kuchynských ostrovčekov je príležitostné stolovanie vo výške normálneho stola alebo pri vyvýšenom pulte.

Iné riešenia

Alternatívou ku kompaktnej kuchynskej linke sú samostatné skrinky prispôsobené potrebám kuchyne. Výhodou takéhoto systému je, že väčšinu dielcov (s výnimkou tých, v ktorých sú zabudované spotrebiče a drez) je možné premiestňovať a kuchynskú zostavu variovať podľa aktuálnej potreby. Niektoré z nich majú trvalé miesto pri stene, iné sú na kolieskach a možno ich použiť ako príručnú pracovnú plochu alebo servírovací stolík. V čase, keď skrinku nepotrebujete, jednoducho ju zasuniete späť na svoje miesto k stene. Kuchyňu usporiadanú do línie môžete kedykoľvek zmeniť na kuchyňu s ostrovčekom a naopak.

Bežnejším prípadom je však kombinácia pevnej kuchynskej linky so solitérnymi kusmi nábytku a s voľne stojacimi spotrebičmi. K mobilnému a viacfunkčnému zariadeniu patrí napríklad aj obyčajný kuchynský stôl, ktorý môže slúžiť na stolovanie alebo ako pracovná plocha. Jednoduchá kuchynská linka v tvare I, ktorá je vybavená iba drezom a sporákom, môže byť doplnená samostatnou chladničkou tak, že medzi hlavnými kuchynskými zónami vznikne ideálny „pracovný trojuholník“.