Zachráňte historické krovy

Je náš krov historický?

Ako sa dozvieme, či je krov historický? Samozrejme, historické krovy sa najčastejšie vyskytujú na historických stavbách, z ktorých najvýznamnejšie sú zapísané ako národné kultúrne pamiatky. Nie na všetkých historických objektoch však nájdeme historické krovy, a to v dôsledku častých požiarov. V minulosti boli u nás veľmi rozšírené ľahké krytiny, ako napríklad šindeľ, a frekvencia požiarov najmä v mestách bola vysoká.

Koncom 19. storočia sa v širšom meradle začali uplatňovať prísnejšie protipožiarne opatrenia, takže v mestách sa pôvodné sedlové strechy otočené štítom do námestia menili na strechy s hrebeňom rovnobežným s uličnou čiarou, oddelené medzi sebou typickými protipožiarnymi múrmi. Takzvané popožiarové krovy sú zväčša provizórne konštrukcie z poddimenzovaných profilov, ktoré slúžili na čo najrýchlejšie zastrešenie objektov po požiari. Často neboli ani dostatočne odkôrnené a dnes majú statické poruchy a sú napadnuté drevokazným hmyzom a hubami. Veľa historických krovov sa zachovalo na sakrálnych stavbách, pre ktoré sú typické väčšie rozpony, vysoká úroveň tesárskeho opracovania a aj menej požiarov, pretože sakrálne stavby sú zväčša vybudované izolovane od blokov domov. Práve na románsko-gotických kostolíkoch sa u nás zachovali aj tie najstaršie krovové konštrukcie.

V súčasnosti odborní pracovníci pamiatkového úradu aktualizujú zoznamy objektov zapísaných ako národné kultúrne pamiatky. Pri podrobných opisoch historických hodnôt toho-ktorého objektu sa dokumentujú aj historické krovy. Ešte podrobnejšie zadokumentovanie poskytujú architektonicko-historické výskumy. Tie sa v minulosti historickým krovom, žiaľ, vyhýbali, dnes sa však situácia zlepšuje.

Jednoduchým rozlišovacím znakom historického krovu aj pre laikov je spôsob opracovania dreva. Do konca 19. storočia, respektíve začiatku 20. storočia, vo vidieckom prostredí aj neskôr, sa používalo výhradne kresané drevo, v 20. storočí to bolo už drevo pílené. Ďalším charakteristickým znakom sú spoje prvkov. Na historických krovoch sú to tesárske spoje plátované na rybinu alebo čapované, istené drevenými kolíkmi. Prítomnosť väzných trámov v každej priečnej väzbe je ďalším neklamným znakom historického krovu.

Čo chrániť

Okrem samotnej konštrukcie historického krovu treba chrániť estetické povrchy ručne kresaných trámov, na ktorých sa nachádza historické číslovanie väzieb buď napísané hrudkou, alebo vyrezávané sekerou (dlátom). Stredoveké tesárske značky sú podobne ako kamenárske značky pomerne zložité a výtvarne veľmi zaujímavé. V mladších obdobiach sa používalo jednoduchšie rímske číslovanie. Na trámoch sa dajú nájsť aj vročenia (dátum vyhotovenia alebo opravy krovu), podpisy tesárov alebo rozličné historické nápisy. V priestore podstrešia sa nachádzajú aj pôvodné rebríky, rumpále (vodorovné alebo zvislé vyťahovacie zariadenia) železné strmene vešiakov, klinové napínacie zarážky alebo kované závesy. V podstreší sa vyskytujú aj protipožiarne tehlové dlažby, komínové telesá, historické vikiere, odložené kusy pôvodnej krytiny a pod. Samotný krov je nosnou konštrukciou strechy, je s ňou teda bezprostredne spojený. Napríklad pri manzardových krovoch je na krove zvyčajne uchytená drevená profilovaná rímsa exponovaná v exteriéri v mieste zlomu strešných rovín.

Údržba, oprava a výmena

Niektorí vlastníci (a nie je ich málo) nemajú k historickým stavbám vzťah a najradšej by na nich všetko staré vymenili za nové. Pri krovoch to platí dvojnásobne. Krov však nepredstavuje len historickú pamiatkovú hodnotu, hodnotu technického diela, ale pri racionálnejšom pohľade je to konštrukcia, ktorá najlepšie vyhovuje danému rozponu a tvaru strechy. Väčšinu krovov ani netreba celoplošne vymieňať.

Objekty zapísané v slovenskom pamiatkovom fonde často menia vlastníka, v dôsledku čoho dochádza k mnohým nevhodným stavebným úpravám alebo sa zanedbáva údržba. Otvorené strešné okno alebo niekoľko chýbajúcich škridiel spôsobia po piatich až ôsmich rokoch úplnú deštrukciu krovu a trámových stropov, neskôr aj klenieb a muriva. Prevažne však poškodenia krovov zapríčiňuje prenikanie vody cez strešnú rovinu najmä v úžľabiach, ktoré sú klampiarsky zle vyriešené a zatekajú. V takýchto prípadoch postačia lokálne výmeny odhnitých častí trámov.

Pri pamiatkovo chránených budovách (a krovoch) je vlastník povinný pri stavebných úpravách kontaktovať príslušné pracovisko pamiatkového úradu. Vlastníkom možno v každom prípade odporučiť zameranie krovu, zabezpečenie statického posudku, prípadne posudku zameraného na stav dreva a napadnutie drevokazným hmyzom a hubami. Vlastník chránenej národnej kultúrnej pamiatky môže o finančnú podporu na vypracovanie tejto dokumentácie a pamiatkového výskumu požiadať aj štát, a to prostredníctvom grantového systému Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.

Pri opravách krovov (podobne ako pri iných častiach historickej architektúry) sa dajú uplatniť viaceré metodické prístupy. V princípe sú možné dve metódy: buď sa konštrukcie pridávajú (kovová konštrukcia, vnesenie novej drevenej konštrukcie, príložky krokiev a podobne), alebo sa krov opraví tzv. protežovaním, t. j. nahradením poškodených častí, ktoré sa spoja s originálom tesárskymi spojmi, v krajnom prípade sa dá celá časť krovu nahradiť jeho kópiou. Úbytok pôvodnej drevnej hmoty by mal byť pri oboch metódach čo najmenší.

Údržba krovov, ktorá môže úplne zabrániť poškodeniam, pozostáva z čistenia priestorov podstrešia od nánosov špiny, prachu, vtáčieho trusu, ktoré sú zdrojom vlhkosti, a teda živným prostredím pre huby a drevokazný hmyz. Ďalej je potrebné kontrolovať stav krytiny (uvoľnené kusy po búrkach a silných vetroch), vhodná je kontrola za dažďa. Mimoriadne dôležité je zamerať sa na nárožia, úžľabia a všetky prestupy prvkov a otvorov cez strešnú rovinu (vikiere, vetráky, komíny). Priestor krovu by mal byť dobre odvetraný. Pri napadnutí drevokazným hmyzom a hubami existuje množstvo účinných chemických prostriedkov (insekticídy a fungicídy), ktoré sú zväčša postačujúce. Mali by sme ich však používať s mierou a v prípade historických krovov len bezfarebné.

Rozdelenie historických krovov

Každé slohové obdobie má svoje vlastné typické strechy a im prispôsobené krovy. Preto je zrejmý vzťah medzi sklonom a tvarom strechy a použitou konštrukciou krovu. Pri konštrukciách krovov sa však – podobne ako pri iných stavebných konštrukciách – stretávame s istým oneskorením našej oblasti oproti kultúrnym a civilizačným centrám. Nedá sa teda úplne priradiť typ konštrukcie slohovému obdobiu. Pre sklon strechy majú okrem slohového výrazu význam aj geografické podmienky. S rastúcim sklonom (50 a viac stupňov) klesá zaťaženie snehom, ale narastá zaťaženie vplyvom vetra, lebo sa zväčšuje plocha strechy. Aj v minulosti bolo účelom vytvárať optimálne strechy pre daný typ stavby a klimatickú oblasť. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prvé románske stavby mali sklony 30 až 40º, gotické 60 a viac stupňov, v renesancii tento uhol klesá, barokové stavby majú sklon striech okolo 40 až 55º, v klasicizme 30º a koncom 19. a v priebehu 20. storočia prevažuje sklon 45º. Regionálne špecifiká sa najviac prejavujú v materiálovej základni. Väzba na lokálne zdroje sa neprejavuje len pri použitom type dreva, ale aj pri použití strešnej krytiny, ktorá spätne ovplyvňuje typ použitého krovu.

Existuje niekoľko typologických rozdelení krovov. Naše historické krovy možno rozdeliť do dvoch základných kategórií: hambálkové krovy a väznicové krovy. Pri hambálkových krovoch sú krokvy spojené jedným alebo viacerými vodorovnými rozperami – hambálkami. Väznicové krovy majú krokvy osedlané priamo na väznice a nemajú hambálky. Hambálkové krovy sú staršie a postupne ich vytlačovali väznicové krovy.

Historické detaily

S historickou hodnotou strechy súvisia aj také detaily, ako sú bleskozvody, vikiere, rímsy, krytiny, žľaby a klampiarske detaily. Ich rôznorodosť, tvarová bohatosť a konštrukčná čistota si zasluhuje náš záujem a snahu o ich zachovanie. Historický objekt s novou strechou, ktorá potlačí všetky historické prvky (námetky, komínové hlavice, ozdoby klampiarskych výrobkov), pôsobí cudzo, preto je potrebné pri zobytňovaní historických striech postupovať čo najcitlivejšie.

Krovy a historické obdobia Románske krovy boli pravdepodobne väzníkové (tzv. vlašské). Gotické krovy sa vyznačujú väznými trámami v každej väzbe. Priečne väzby sa skladajú z menších trojuholníkov tvorených kombináciou hambálkov, ondrejských krížov a väzných trámov. V neskoršom období sa rozvíja pozdĺžne stuženie. Vyspelé krovy majú statický model vešadla so stredovým stĺpikom vo funkcii vešiaka až do vrcholu strechy, ktorý vynášal väzný trám. Na konci tohto obdobia sa začínajú uplatňovať väznice – pozdĺžne uložené trámové prvky. Všetky prvky väzby sa označovali značkami, ktoré boli buď vyryté sekerou, alebo nakreslené hrudkou. Často to boli zložité obrazce, ktoré rozlišovali strany prvku určené na montáž. Renesančné krovy predstavujú akúsi kombináciu starších typov stredovekých krovov s modernejšími prvkami. V pozdĺžnej strešnej rovine sa vyskytujú stuženia ondrejskými krížmi, ktoré sú doplnené prvými ležatými stolicami. Barokové krovy sú charakteristické použitím vyspelej ležatej stolice. V prázdnych väzbách sa väzné trámy redukujú na typické výmeny skrátených väzných trámov. Pri väčších krovoch sa objavuje niekoľko poschodí ležatých stolíc nad sebou. V období baroka bol veľmi obľúbený typ strechy s manzardovým krovom, ktorý bol konštrukčne vyriešený ležatou alebo aj stojatou stolicou. Krovy z klasicistického obdobia využívajú stojaté stolice kombinované s hambálkami so vzperami rovnobežnými s krokvami. Väzby sa často delia na plné a prázdne.